Optimálna, najlepšia a najprirodzenejšia výživa dojčiat je v prvom pol roku ich života materské mlieko. Dojčatá potrebujú v tomto období oveľa viac živín než kedykoľvek inokedy. Počas prvého roka sa ich hmotnosť strojnásobí, čo je pre ich drobný organizmus poriadny nárast. Aby tento rastový skok zvládli a zostali zdravé potrebujú množstvo vitamínov a minerálov v optimálnom pomere. Nájdu ho len v materskom mlieku. Pokiaľ ale z akéhokoľvek dôvodu dojčiť nemôžete, vhodnou alternatívou výživy dojčiat môžu byť umelá výživa.
Ako sme už spomínali výživa dojčia by mala byť zameraná hlavne na živiny, ktoré rastúci a vyvíjajúci sa organizmus detí potrebuje. Niektoré zo živín, ktoré sa v materskom mlieku nachádzajú sú:
Živiny
Vápnik – potrebný pri tvorbe silných kostí a zubov.
Folát – podporuje delenie buniek.
Železo – dôležitým prvkom pri tvorbe krvných buniek a správnom vývine mozgu.
Tuk – výborný zdroj energie, pomáha pri vývine mozgu, udržuje zdravú pokožku a vlasy a poskytuje ochranu pred rôznymi infekciami.
Proteíny a sacharidy (prírodné) – podieľajú sa na raste tkanív, svalov, sú zdrojom energie.
Zinok – podporuje rast a regeneráciu buniek. Ovplyvňuje takmer všetky funkcie v organizme a je nevyhnutný pri metabolizme makroživín.
Vitamíny
Vitamín A – udržuje zdravú pokožku, vlasy a zrak a prispieva aj k správnemu fungovaniu imunitného systému.
Vitamíny skupiny B – z väčšej časti sa podieľajú na energetickej premene v bunkách (podieľajú sa na premene jedla na energiu), sú dôležité aj pre správny vývoj nervovej sústavy a mozgu. Udržujú zdravé neuróny a krvné bunky. B12 sa podieľa na vytváraní DNA v bunkách.
Vitamín C – antioxidant, ktorý chráni organizmus pred infekciami, podieľa sa na vývine kostí a svalov a podporuje imunitný systém.
Vitamín D – vďaka tomuto vitamínu sa môže vápnik vstrebávať do organizmu. Prispieva tak k rastu a zdraviu kosti a zubov (dojčené deti môžu potrebovať doplnok tohto vitamínu).
Vitamín E – posilňuje imunitu, chráni bunky pred poškodením, zachytáva voľné radikáli v pokožke.
Vitamín K – dôležitý vitamín pre správnu zrážanlivosť krvi.
Všetky tieto vitamíny, minerály a ďalšie živiny sa nachádzajú v ideálnom pomere v materskom mlieku. Výživa dojčiat je tak plnohodnotná a pokrýva nároky ich organizmu na rast a vývoj. Môže sa ale stať, že vám lekár, pediater odporučí niektoré živiny dávať dieťaťu vo forme doplnkov výživy.
Doplnky výživy
Často ide o vitamín D, ktorého nedostatkom trpia aj dospelí ľudia. Ak jeho nedostatkom trpí aj matka, nedostáva sa potrebné množstvo vitamínu prostredníctvom materského mlieka dieťaťu. Aby materské mlieko obsahovalo všetky potrebné živiny mala by si dať matka záležať na správnom stravovaní. Príznaky nedostatku niektorého vitamínu si nemusíte ani všimnúť, pripadne ich budete pripisovať nedostatku spánku či vyčerpaniu. Chýbajúce živiny v materskom mlieku ale budú mať vplyv na zdravie vášho dieťaťa.
Výživa dojčiat po 6. mesiaci
Po 6. mesiaci už materské mlieko nie je postačujúce pre správny rast a vývoj dieťaťa. Dojčením sa už nestíhajú pokryť nároky dojčiat na výživu. Bez doplnkovej výživy môžu deti trpieť nedostatok zinku, železa, bielkovín, vitamínu D, vitamínu K a ďalších. V tomto období už dieťa postupne prechádza aj na tuhú stravu, takže živiny, ktoré potrebuje jeho organizmus môže pokryť zo stravy. V niektorých prípadoch môže lekár odporučiť podávanie niektorých doplnkov vo forme kvapiek. Určite dodržte odporúčané dávkovanie a neprekračujte ho.
Výživa dojčiat – umelá výživa
V prípade, že nemôžete dojčiť podáva sa dieťaťu umelá výživa. Vyrába sa z kravského mlieka, ktoré sa upravuje. Znižuje sa v ňom obsah bielkovín, upravuje sa pomer fosforu a vápnika, pridáva sa do neho železo a zinok a vitamíny (A, vitamíny skupiny B, C, D a E). Takto upravená výživa sa najviac podobá materskému mlieku.
Niektoré typy umelej výživy môžu obsahovať aj esenciálne mastné kyseliny, ktoré sú dôležité pre vývin mozgu a zraku dieťaťa. Tieto látky sa nachádzajú aj v materskom mlieku, ak ich matka zaradila do svojho jedálnička. Dôkazov o účinnosti mastných kyselín na organizmus dojčiat ale nie je veľa.
Nukleotidy sú ďalšie látky, ktoré v umelej výžive môžete nájsť. Sú základnými stavebnými kameňmi RNA a DNA a nachádzajú sa aj v materskom mlieku. Ich presný vplyv na detský organizmus zostáva zahalený tajomstvom ale predpokladá sa, že posilňujú imunitu a podporujú vývin tráviaceho systému.
Prebiotiká a probiotiká – baktérie, ktoré udržujú zdravú črevnú mikroflóru. Zistilo sa, že probiotiká môžu obmedzovať výskyt kožných ekzémov u detí. Pokiaľ ich ale zaradíte do jedálnička detí proti hnačke alebo kolike veľmi vám nepomôžu.
Predčasne narodené deti – špeciálna výživa dojčiat
Predčasne narodené deti, alebo deti s nízkou pôrodnou hmotnosťou potrebujú špeciálnu výživu. Tá im pomôže dobehnúť ich vývoj. Táto výživa dojčiat obsahuje
- extra dávku kalórií
- extra dávku tuku
- proteíny
- vitamíny
- minerály
Ak je predčasne narodené dieťa dojčené dostáva živiny navyše, ako doplnok stravy. Ak dieťa nedojčíte dostáva špeciálnu výživu, ktorá tieto extra dávky živín už obsahuje.
Nevhodná výživa dojčiat
Kravské mlieko nie je vhodné pre deti do 1 roku života. Toto mlieko obsahuje veľa bielkovín, draslíka a sodíka. Malý organizmus dojčaťa vyššie dávky týchto živín nedokáže vstrebať a zužitkovať. Dochádza tak k zaťažovaniu obličiek. Kravské mlieko neobsahuje dostatočné množstvo železa, vitamínu E a esenciálnych mastných kyselín. U dieťaťa sa tak môžu prejaviť rôzne zdravotné problémy ako alergie, chudokrvnosť, vyššie riziko obezity, cukrovka či problémy s obličkami v dospelosti. Pre deti do 1 roka života nie je vhodné ani kozie či sójové mlieko. Pokiaľ nemôžete dojčiť nahraďte materské mlieko umelou výživou pre dojčatá. Pokiaľ je vaše dieťa alergické na kravské mlieko nájdete na trhu umelú výživu s nízkym obsahom alergénov.
Výživa detí do jedného roka
Niektoré deti začínajú konzumovať tuhú stravu skôr iné neskôr. Pravdou je, že po 6. mesiacoch už materské mlieko neobsahuje dostatok živín preto je dobré začať s tuhou stravou. S tuhou stravou by ste tiež nemali začínať skôr než dovŕši dieťa 4. mesiac života. Kedy je teda správny čas na iné potraviny než materské mlieko? Správny čas je keď dieťa
- vie sedieť (samé alebo s oporou)
- vie pohybovať a ovláda hlavu a krk
- otvára ústa ak mu ponúknete jedlo
- jedlo radšej prehltne než by ho vypľulo
- samé si vkladá jedlo, alebo čokoľvek čo sa mu dostane do rúk do úst.
Vhodné potraviny
Pod pojmom zdravá výživa sa schováva široká škála potravín, ktoré sú všeobecne rozdelené do piatich skupín
- ovocie
- zelenina
- obilniny
- mlieko
- mäso (bielkoviny)
V podstate je jedno akou potravinou začnete. Dôležitejšia je forma jedla, ktorá by mala mať kašovitú, skôr tekutejšiu konzistenciu. Zo začiatku je dobré jedlo mixovať, neskôr roztlačiť vidličkou a nakoniec postačí ak jedlo rozkrájate na malé kúsky. Záleží to hlavne od rastu zúbkov dieťaťa. Kým nemá zúbky potrebuje kašovitú stravu s hladkou štruktúrou. Zo začiatku môže dieťa jedlo pľuvať, kašlať alebo sa aj dáviť, potrebuje si len zvyknúť na novú štruktúru jedla. Hneď ako si zvykne a naučí sa jesť môžete ho kŕmiť hustejšou stravou aj s hrudkami.
Ako zaradiť nové potraviny do stravy?
Zo začiatku dávajte dieťati „jednozložkové“ jedlá. Vždy keď zaradíte do stravy novú potravinu počkajte 3 až 5 dní. Najlepšie tak zistíte, či má s niektorým jedlom problémy a či sa u neho neprejaví alergia na potravinu. Ak nie, môžete ju pokojne zaradiť do jedálnička.
Potraviny, pri ktorých je riziko vzniku alergie vyššie pridávajte opatrne ale určite sa im nevyhýbajte. Nemusíte ich dávať hneď zo začiatku, ale postupne ich do stravy v menšom množstve pridávajte. Vždy sledujte, či dieťa nemá po ich zjedení nejaké zdravotné problémy. Medzi potenciálne alergénne potraviny patria
- kravské mlieko – odporúča sa podávať ho deťom od 1 roku života
- vajíčka – ako prvé dajte dieťaťu uvarený žĺtok, oproti bielku obsahuje menej alergénov.
- ryby
- mäkkýše
- orechy, hlavne arašidy
- niektoré typy ovocia (jahody, mango, ananás,…)
Na kŕmenie tuhou stravou neprechádzajte z dojčenia zo dňa na deň. Môžete jedno dojčenie cez deň nahradiť tuhou stravou, neskôr dve atď. Pokiaľ nejakú potravinu dieťa odmieta nenúťte ho. Dajte mu niečo iné a danú potravinu mu dajte o pár dní.
Pozor si dávajte pri malých guľatých potravinách ako čerešne, ríbezle, hrozno, hrášok, paradajky, arašidy, orechy, pečivo so semienkami, … Tieto potraviny zvyšujú riziko udusenia sa. Je lepšie ich rozkrojiť na menšie kúsky, ktoré dieťa pohodlne prehltne.
Ani sa nenazdáte a váš drobček bude jesť všetko čo mu dáte na tanier. Pri jedení ho nenúťte jesť rýchlo. Dajte mu čas aby mohlo každé sústo prežuť a prehltnúť. Dieťa by malo pri jedení sedieť (nie ležať).
Tuhá strava pre dieťa by nemala byť príliš korenistá. Vyhnite sa aj kofeínovým a sladeným nápojom ako kupované džúsy, limonády a podobne. Najlepšou tekutinou pre dieťa, ktoré prešlo na tuhú stravu je čistá voda.
Rada na záver
Ohľadom stravovania detí je zaujímavosťou fakt, že obľubujú jedlo, ktoré jedla ich matka počas tehotenstva. Predpokladá sa, že dieťa si chuť jedla pamätá, je mu známa a preto ho neodmietne. Takže ak chcete aby vaše dieťa malo rado brokolicu a zjedlo všetku zeleninu na tanieri myslite na to už počas tehotenstva.
ZDROJ
pedamb.sk/wp-content/uploads/2020/01/V%C3%BD%C5%BEiva.pdf
webmd.com/parenting/baby/nutrition
raisingchildren.net.au/toddlers/nutrition-fitness/daily-food-guides/babies-toddlers-food-groups
cdc.gov/nutrition/InfantandToddlerNutrition/foods-and-drinks/when-to-introduce-solid-foods.html
Autorkou článku je Zuzana Ujházyová. Zuzana vyštudovala analytickú chémiu. Momentálne si dopľňa ďalšie vzdelanie na Jesseniovej lekárskej fakulte v Martine. Na portáli Nazdravie.sk najčastejšie publikuje články o ľudskom tele, chorobách a ich liečbe.