Nervová sústava – čo by ste o nej mali vedieť

Nervová sústava je hlavným riadiacim systémom ľudského organizmu. Nad ostatnými vyniká schopnosťou prijímať informácie o zmenách vnútorného a aj vonkajšieho prostredia. Informácie následne roztriedi, spracuje a vytvorí signál, ktorým usmerní príslušný orgán, prípadne vyvolá reakciu organizmu.

Áno, práve nervový systém je zodpovedný aj za motýle v bruchu keď sa na prvý pohľad zamilujete.

Nervový systém vykonáva viacero funkcií naraz, ani si to neuvedomujete. Len také obyčajné čítanie tohto článku zapája vizuálnu časť, motorickú (klikanie myšou, posúvanie stránky) a zároveň udržuje vašu pozornosť.

To ale nie je všetko. Počas čítania reguluje teplotu tela, zabezpečuje dýchanie a stále je pripravený zachytiť ďalšie okolité vnemy. Nervový systém je kontrolným strediskom celého organizmu.

Nervový systém rozdeľujeme na:

  • CNS – centrálny nervový systém – do neho patrí mozog, miecha,
  • PNS – periférny nervový systém – do neho patria nervy, ktoré vedú z miechy do ostatných častí tela.

Centrálny nervový systém

Mozog

Mozog je najdôležitejším a doteraz nie celkom preskúmaným orgánom v našom tele. Nachádza sa v lebečnej dutine. Aj keď ho lebka dostatočne ochraňuje pred možným poškodením, tento orgán chránia aj tri obaly – plény:

  • tvrdá mozgové pléna – vrstva mozgu, ktorá prilieha k lebke,
  • pavúčnica – stredný obal,
  • cievnatka – túto časť obalu tvoria krvné cievy.

Medzi pavúčnicou a cievnatkou je mozgovomiechový mok, ktorý tlmí nárazy a chráni tak nervové bunky pred mechanickým poškodením (napr. pri údere do hlavy).

Rozoberať z ktorých častí sa skladá samotný mozog by bolo na dlho. V podstate sa skladá z troch hlavných častí – z predného, stredného a zadného mozgu. Každá z týchto častí má ďalšie časti, ktoré vzájomne komunikujú. Každé časť má na starosti niečo iné.

Predný mozog

Predný mozog sa skladá z medzimozgu a koncového mozgu. Táto časť má na zodpovednosti toho dosť veľa:

  • riadi sa tu termoregulácia,
  • zaisťuje funkčnosť srdca a ciev,
  • riadi pohyb kostrových svalov,
  • centrum hladu, sýtosti, spánku.

Naše zmysly vnímajú okolie. Vnemy, ktoré zachytia, sa cez nervové vlákna dostanú do predného mozgu. Tam po ich vyhodnotení môžu nastať dve veci – mozog ich vyhodnotí a zareaguje na ne alebo ich utlmí a vôbec ich nevezme do úvahy. Vnemy prichádzajú cez:

  • hmat – centrum na citlivosť kože – reagujú na teplo, chlad, dotyk, bolesť,
  • zrak – končia tu nervové vlákna zrakových dráh,
  • sluch a poloha tela – prichádzajú sem sluchové vnemy, a aj informácie o tom v akej polohe je naše telo (rovnováha),
  • čuch.

Stredný mozog

V strednej časti mozgu je centrum nepodmienených zrakových a sluchových reflexov. Vďaka tomu sa otočíme ak niečo zbadáme alebo začujeme. Končí tu aj časť zrakových vlákien.

Zadný mozog

V zadnom mozgu sú centrá, ktoré riadia srdcovú činnosť, tlak, kýchanie, zvracanie, kašľanie, ale aj slinenie, hltanie a sanie. Zároveň sa tu koordinuje napätie kostrových svalov a pohybov tela, čo prispieva k udržaniu vzpriamenej polohy tela.

Mužsky verzus ženský mozog

Veľkosť

  • mužský mozog je väčší ako ženský – je to fakt, ale je to dané veľkosťou osoby. Ženy sú menšie ako muži, majú aj menšiu lebku, preto je ich mozog menší.

Sivá a biela hmota

  • mužský mozog má 6,5 krát viac šedej hmoty ako ženský,
  • ženský mozog má 10 krát viac bielej hmoty ako mužský.

Tieto tvrdenia nie sú potvrdené, názory odborníkov sú rôzne. Pravdou ale je, že muži pri myslení zapájajú častejšie sivú hmotu, čo im umožňuje:

  • môžu sa sústrediť na jednu úlohu a nevnímať čo sa deje okolo nich – vedia sa lepšie sústrediť,
  • sú lepší v orientácii a priestorovom videní,
  • majú rýchlejšie senzomotorické reakcie (rýchlejšie reagujú na vizuálne a zvukové signály. Napr. pri šoférovaní na prekážku v ceste zareagujú skôr ako ženy),
  • pri určovaní miesta, kde sa nachádzajú (polohy) používajú smer ktorým išli a rýchlosť akou išli.

Ženský mozog pri myslení zapája viac bielu hmotu, ktorá slúži na prepojenie jednotlivých centier v sivej hmote:

  • zvládnu robiť viac úloh naraz. ale zamerať sa len na jednu úlohu a nevnímať okolie je pre ne ťažšie,
  • sú lepšie v koordinácii jemnej motoriky,
  • informácie získavajú z dlhodobej pamäte, ľahšie si zapamätajú tváre, veci, slová,
  • majú lepšie sociálne a verbálne schopnosti,
  • pri určovaní polohy používajú orientačné body.

Rozdiel medzi spracúvaním informácií môže, ale nemusí súvisieť len s tým koľko akej mozgovej hmoty máme. Rozdiely sú aj v tom, ktoré časti máme viac prekrvené.

Ženy majú viac prekrvenú časť mozgu, ktorá zodpovedá za emócie, preto reagujú intenzívnejšími emocionálnymi reakciami. Lepší prietok krvi a aj neurónové prepojenie majú aj v oblasti verbálnej komunikácie, čo vysvetľuje to „neustále rečnenie“ nežného pohlavia.

Muži pri myslení používajú viac šedej hmoty. Medzi jednotlivými centrami (verbálne, emočné, dlhodobá pamäť,…) majú slabšie prepojenie, preto nevedia zvládnuť viac úloh naraz, nevynikajú v komunikácii a pod. No pri riešení konkrétnej úlohy zapoja konkrétne centrum na plné obrátky.

Zdravotné problémy

Rozdiel v mužskom a ženskom mozgu sa týka aj ochorení a porúch, ktorými môže trpieť. Ženy sú náchylnejšie na depresiu a posttraumatickú stresovú poruchu. U mužov sa častejšie prejavuje schizofrénia, dyslexia a autizmus. Častejšie prepadnú závislostiam (alkohol, drogy..).

Názory odborníkov sa rôznia

Vyššie spomínané rozdiely nemusia platiť u každého. Je veľa mužov, ktorí vedia robiť viac úloh naraz a veľa žien, ktoré majú výborné orientačné schopnosti. Podľa odborníkov spôsob akým ľudský mozog rozmýšľa nie je daný pohlavím. Muži aj ženy sa rodia s takmer rovnakými mozgami. Časom sa ale začne meniť prepojenie medzi jednotlivými centrami. Môže to byť dané výchovou a kultúrou, v ktorej vyrastáme  – od každého pohlavia sa očakáva niečo iné. Muži sú tí rozhodní a silní, ženy sú zas jemné a empatické – to od nich očakávame a tak ich aj vychovávame. Keď ľudský mozog stále spracováva rovnaké signály spojenie medzi centrami zosilnie (podobne ako keď stále zaťažujete jeden sval – ten sval zosilnie) a stáva sa automatickým.

Miecha

Miecha má dĺžku cca 45cm. Prechádza cez chrbticu a vychádza z nej 31 párov miechových nervov, ktoré už spadajú do periférnej nervovej sústavy. Tvorená je bielou a sivou hmotou. Biela hmota miechy slúži na prenos informácií z a do mozgu – miechové dráhy. Tieto dráhy tvorí trojica povrazcov:

  • predné povrazce – vedú z mozgu a končia v trupe a svaloch končatín. Vedú signály, ktoré riadia pohyb trupu a končatín – zostupné dráhy.
  • zadné povrazce – majú opačný smer ako predné povrazce. Zadné povrazce začínajú v receptoroch a končia v mozgu. Vedú signály s organizmu do mozgu – vzostupné dráhy.
  • bočné povrazce – obsahujú zostupné a aj vzostupné dráhy.

Funkcia miechy nespočíva len v prenose signálov z a do mozgu. Nachádzajú sa tu reflexné centrá pre:

  • pohyb končatín a trupu,
  • pohyb bránice,
  • zrenicové centrum,
  • pohlavné reflexy – erekcia, ejakulácia,
  • riadi aj reflexné vyprázdňovanie mechúra a konečníka.

Periférny nervový systém

Periférny nervový systém tvoria nervové vlákna. V závislosti od toho odkiaľ vychádzajú rozoznávame mozgové a miechové nervy.

Mozgové nervy

Ide o 12 nervových vlákien, ktoré vychádzajú z mozgu a končia väčšinou v jeho blízkosti (čuchový, zrakový, trojklanný, tvárový.. nerv). Jediný mozgový nerv, ktorý prechádza až do brušnej dutiny, má názov blúdivý nerv – nervus vagus.

Miechové nervy

Ide o 31 párov nervových vlákien vystupujúcich v rôznych častiach z chrbtice. Podľa toho poznáme nervy:

  • krčné,
  • hrudníkové,
  • driekové,
  • krížové,
  • kostrčový (je len jeden).

Ak dôjde k prerušeniu miechových nervových vlákien, neuróny si nedokážu posielať signály. Človek zostáva paralyzovaný. V závislosti od miesta poškodenia existuje niekoľko druhov paralýzy.

Základ nervovej sústavy – neuróny

Neurón je základnou bunkou nervového systému. V mozgu ich máme niekoľko desiatok miliárd (môžete sa stretnúť s údajom 100, 85 alebo 12 miliárd). Neuróny sú rozmiestnené v celom organizme a zaisťujú tak prenos signálov.

Bunka nervovej sústavy – neurón nie je klasickou bunkou akú poznáte zo školských čias. Má jadro, ale jej tvar pripomína korunu stromu. Jeden neurón môže mať až 10 tisíc vetiev (výbežkov), ktorým sa hovorí dendrity. Dendrity privádzajú do neurónu informácie formou elektrických signálov.

Ak sú dostatočne silné vzniká nervový vzruch, ktorý sa šíri axónom do synaptických zakončení neurónu. Axón je jeden dlhší výbežok neutrónu, ktorý nervový vzruch prenesie do zakončenia neurónu kde sa nachádzajú vačky naplnené neurotransmitérmi (prenášače signálov) odborne nazývané synapsie. Vplyvom energie sa z vačkov uvoľnia a prenesú tento signál do ďalšieho neurónu. Takto sa dostane nervový vzruch až do mozgu, ktorý ho vyhodnotí a ak uzná za vhodné vyšle rovnakým spôsobom signál orgánom, ktoré začnú podľa tohto signálu reagovať (stiahnutie, alebo uvoľnenie svalov, nádych, výdych, tvorba enzýmov, produkcia hormónov..).

V závislosti od toho akú činnosť neuróny vykonávajú a kde sa nachádzajú poznáme neuróny v mieche a neuróny v mozgu.

Neuróny v mieche

  • senzorické neuróny – tieto bunky sú aktivované senzorickým vstupom – dotyk, teplo, chlad. Ak chytíte niečo horúce, tieto neuróny okamžite vyšlú signál do nervového systému.
  • motorické neuróny – prenášajú signály z mozgu do hladkých svalov a kostrových svalov. Dá sa povedať, že riadia všetky svaly v tele. Existujú dva druhy motorických neurónov – dolné motorické neuróny (prenášajú signál zo svalu do miechy a opačne) a horné motorické neuróny (prenášajú signál z miechy do mozgu a opačne),
  • interneuróny – zaisťujú zjednotenie nervového systému, vytvárajú spojenie medzi senzorickými a motorickými neurónmi.

Neuróny v mozgu

Aké druhy neurónov sú v mozgu sa nedarí presne zistiť. Ich počet sa odhaduje na niekoľko desiatok až stoviek.

Takto môže mozog na základe signálov, ktoré dostáva ovplyvňovať celý organizmus a aj naše pocity. Láska na prvý pohľad, strach, hnev.. tieto pocity vznikajú vplyvom hormónov a chemických látok, ktoré sa začnú produkovať hneď ako mozog vyhodnotí signály, ktoré dostal.

Podľa posledných štúdií prevládajúci názor, že neuróny sa nereprodukujú a ani nenahrádzajú je mylný. Staré a poškodené neuróny sa nahrádzajú novými, ich produkcia ale vekom klesá a čím sme starší tým menej ich máme.

Nedostatok neurónov môže spôsobiť mnoho neurodegeneratívnych ochorení, najznámejšie z nich sú Alzheimerova choroba a Parkinsonova choroba.

Okrem neurónov sa v nervovom systéme nachádzajú aj gliové bunky. Majú podpornú úlohu a pomáhajú udržiavať neuróny na svojom mieste. Zaisťujú tak prenos elektrického impulzu z jedného neurónu do druhého. Podľa najnovších poznatkov tu ich úloha nekončí. V závislosti od druhu majú rôzne ďalšie funkcie:

  • astrocity – obaľujú mozgové cievy a cievy okolo nervových vlákien,
  • oligodendrocyty – obaľujú axón – chránia ho takým poškodením a prispievajú k rýchlejšiemu prenosu signálu,
  • mikroglie – ich hlavnou úlohou je zaistenie obranyschopnosti nervovej sústavy, majú fagocytózne schopnosti (vedia pohltiť a zabiť antigén),
  • ependymové – podieľajú sa na tvorbe mozgovomiechového moku.

Množstvo nervových buniek a dráh ktorými navzájom komunikujú je obrovské. Ak niektoré dráhy a spojenia používame často, stanú sa silnými. Tie, ktoré využívame menej sa môžu rozpadnúť. Ak sa učíme niečomu novému (práca na PC, vyšívanie, cudzí jazyk..) mozog začína vytvárať nové spojenie. Ak dôsledkom úrazu alebo ochorenia nejaká časť mozgu zostane poškodená a prestane pracovať, mozog vytvorí nové spojenie. Napríklad pri strate zraku môže časť zrakového centra prebrať sluchové, či iné centrum. Nevráti sa vám zrak, ale zlepšia sa vám iné zmysly.

Zaujímavosti o nervovej sústave

  • najvyšší nájdený údaj o počte neurónov v ľudskom mozgu je 100 miliárd – chobotnica má v mozgu až 300 miliárd neurónov,
  • rast neurónov v plode počas tehotenstva je obrovský – 250 tisíc neurónov za 1 minútu,
  • rýchlosť akou sa signál prenáša z jedného neurónu na druhý je cca od 2 do 400 km/,
  • axón môže byť rôzne dlhý – najdlhší axón je súčasťou motorického neurónu a môže siahať od prstov na nohách až po miechu – môže mať dĺžku až 1 m – najdlhší axón má žirafa – až 4,5 metra,
  • mozog sa počas nášho života mení – prispôsobuje sa novým informáciám a skúsenostiam – ak sa niečo naučíte, užijete nejaké nelegálne látky a pod. mozog vytvorí nové spojenie,
  • tréningom mozgu môžete počet neurónov zvýšiť.

Mozog je rozdelený na dve polovice, ktoré sú navzájom prepojené. Každý človek má jednu polovicu dominantnejšiu. U pravákov je dominantná ľavá hemisféra a u ľavákov pravá hemisféra. Predpokladá sa, že menej dominantná časť mozgu slúži na ukladanie pamäťových stôp.

Zdroje

[1] https://www.nichd.nih.gov/

[2] https://qbi.uq.edu.au/brain/

[3] https://www.webmd.com/brain/

Zuzana UjházyováAutorkou článku je Zuzana Ujházyová. Zuzana vyštudovala analytickú chémiu. Momentálne si dopľňa ďalšie vzdelanie na Jesseniovej lekárskej fakulte v Martine. Na portáli Nazdravie.sk najčastejšie publikuje články o ľudskom tele, chorobách a ich liečbe.
Páčil sa vám článok? Kliknite na

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *