História kozmetiky

02.06.2015 / Kategória: Kozmetika

Udržať si zdravie, krásu a mladistvý vzhľad je snom a prianím každého jedného človeka a je to tak už od nepamäti. Krása je a bola vnímaná ako veľmi významná hodnota, najmä ženy sa chceli páčiť a preto hľadali najrôznejšie skrášľovacie prostriedky zo sveta prírody. Vieme, že používali už hotové látky – ako mlieko, med a oleje a až neskoršie vyrábali dômyselnejšie výrobky, pokým moderná chémia nevytvorila celé odvetvie kozmetického priemyslu.

Každá žena má dnes možnosť byť krásnou, ukazovať svoju krásu a zostať krásnou. Potrebuje k tomu iba zdravý a pestovaný vzhľad, pri ktorom by mala vedieť zvýrazniť svoje špecifické a individuálne prednosti a vedieť ako zakryť malé chybičky krásy. Veď nie nadarmo stará múdrosť vraví, že „škaredé ženy nie sú. Sú iba ženy, ktoré nevedia, ako sa urobiť krásnymi“.

A aj keď ideál krásy sa mení, najväčšia pozornosť je venovaná predovšetkým kozmetike pleti. Pleť je odrazom telesného a duševného stavu každého človeka. Na pokožku nepriaznivo vplýva fajčenie, nadmerné pitie alkoholu, kávy, nesprávna výživa a životospráva, ale aj nedostatok slnka, čerstvého a zdravého vzduchu a nedostatok spánku. Ani dobrý a kvalitný make-up nezahladí stres, nervozitu, či únavu, ako následok spánkového deficitu.

Pre zachovanie sviežosti a krásy je dôležitá taktiež čistota tela, pravidelné umývanie kúpanie. Už v starovekom Grécku boli zavedené verejné kúpele, a boli to Gréci, čo zaviedli holenie mužov. Ich sochy sú dodnes ideálom telesnej krásy, kde sochy zobrazovali krásu tela získaného športom a cvičením. Rimania nadviazali na grécku tradíciu kúpeľov, o čom svedčia dôkazy o existencii početných rímskych kúpeľov, kde sa taktiež poskytovali kozmetické služby, ako masírovanie olejmi a upravovanie vlasov do kučier.

Kúpele okrem očisty tela pôsobia priaznivo na nervový systém, krvný obeh a výmenu látok a teda blahodarne vplývajú na organizmus celého tela. Liečba v kúpeľoch je taktiež založená na účinkoch vody a vodných kúpeľov, pri ktorých sa uvoľňuje svalstvo a zmierňuje bolesť. Bylinné kúpele sú súčasťou fytobalneoterapie, kde sa popri liečení vodou berie do úvahy faktor v podobe účinných látok získaných z rastlinných drog. Napríklad zmes mäty, arnikyrozmarínu môže pomôcť na osvieženie tela, lipový kvet pomôže proti nespavosti a kamilka má upokojujúce účinky.

Kozmetika má veľmi dávnu minulosť. Je zaujímavé, že už primitívny človek sa natieral tukom, rastlinnými šťavami a farebnými hlinkami, aby sa chránil proti chladu, vlhku, horúčave, či hmyzu. Neskôr sa človek začal maľovať a líčiť. Bojovníci si maľovali svoje telo na oslavu víťazstva. Čarodejníci sa zas maľovali na ochranu a na upevnenie svojej autority. Veľmi veľká pozornosť bola kladená aj vlasom, ktoré sú stále korunou krásy. Vlasy sa umývali a farbili pomocou rastlinných výťažkov.

Staré Egypťanky si farbili mihalnice i obočie práškom z uhlia, pery si farbili červenou farbou. V hroboch faraónov sa zas našli voňavé masti s prísadami ako šafran, škorica, alebo myrha, uložené v slonovinových nádobách.

Aromatické látky používal cisár Caligula, na ktorého príkaz nesmeli chýbať práve voňavé okrasné nádoby na žiadnej hostine a tento rozmach v používaní vôní v podobe voňaviek parfumov ešte vzrástol v období baroka a rokoka. V tom čase ľudia nedbali na hygienu, kúpeľne v podstate neexistovali a preto sa väčší dôraz kládol na prekrytie pachov ťažkými vôňami. Voňavka, parochňa, pudrenka a škrabátko boli základnou výbavou bohatej šľachty.

Až v období Francúzskej revolúcie, keď sa ľudia začali praktickejšie obliekať sa postupne zvýšila aj osobná hygiena a starostlivosť o telo a parfumy sa stali len príjemným doplnkom. Medzi najvyužívanejšie rastliny z oblasti parfumérie boli levandule, jazmín, ruže, i fialky, ktoré sa pestovali na území Bulharska, južného Francúzska, ale i v ďalších krajinách južnej Európy.

Okrem rastlinných vôní výrobcovia parfumov používali vzácne vonné látky zo živočíšnej ríše, kde najznámejšie je asi pižmo – získavané zo žliaz kabara pižmového. Do Európy sa dostalo z Arábie, kde sa používalo pri výrobe drahých voňaviek, ktorého účelom bolo predĺžiť trvanlivosť vône, ako aj zaistiť „zaokrúhlenie“ vôni parfumovej kompozície. (V čase najväčšieho záujmu o pižmo bola jeho cena mnohokrát vyššia než cena zlata.) Druhou veľmi významnou a vzácnou vonnou látkou bola ambra, ktorá sa vyskytuje v črevách veľrýb-vorvaňov.

Tretiu skupinu vonných látok tvoria už chemicky vyrobené látky, ktoré boli mnohokrát vyrobené náhodne, ale dnes sú neoddeliteľnou súčasťou v parfumérii, či kozmetickom priemysle všeobecne. Veď každý predsa vie, že aj ten najlacnejší vlasový šampón musí voňať, aby si získal našu priazeň.

Skrášľovanie sa teda tisícročiami postupne rozvinulo až v dnešnú kozmetiku. Slovo kozmetika je gréckeho pôvodu, znamená starostlivosť o zachovanie telesnej krásy, alebo o odstránenie, či zakrytie jej nedostatkov. Z Grécka pochádza aj prvá kniha, ktorá sa venovala pestovaniu krásy, z názvom „Kozmetikon“. Grécke slovo „kosmeo“ pôvodne znamenalo ozdobujem, krášlim, aj keď v časoch antiky už znamenal byť pekný, zdravý, bez chyby.

Rozvoj kozmetiky založený na vedeckých poznatkoch sa začal v 19.storočí, ale dnes už využíva poznatky z mnohých odborov, ako napríklad medicíny, farmakológie, dermatológie, plastickej chirurgie, chémie, fyziky, biológie, botanike, sociológie, z ktorej vznikol nový vedecký odbor, kozmetológia.

Dnešná kozmetika je na veľmi vysokej úrovni a na trhu je neskutočné množstvo kozmetických výrobkov a spoločností, ktoré sa touto oblasťou zaoberajú. Stojí však možno za to si uvedomiť, že rastliny a prírodné produkty sú tu pre človeka odpradávna, so svojimi schopnosťami pomáhať, liečiť a skrášľovať a ako dielo živého organizmu sú pre človeka úplne prirodzené a biologicky prístupné.

Páčil sa vám článok? Kliknite na

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *