Demencia je porucha pamäťových, rozumových a aj kognitívnych funkcií, ktoré narušujú bežnú, každodennú aktivitu človeka. Patologické procesy v mozgu, ktoré spôsobujú tieto príznaky sú nezvratné a stav pacienta sa môže postupne zhoršovať. Demencia nie je choroba, ale syndróm, ide o poruchu intelektu, pri ktorom dochádza k zhoršovaniu kognitívnych funkcií a strate pamäti.
Príčinou demencie, alebo vzniku príznakov, ktoré pripomínajú demenciu môže byť až 60 rôznych ochorení. Nie vždy ale ide o poškodzovanie mozgu. Slovo demencia pochádza z latinského slova de mentia a znamená „odchádzajúci duchom“ (strácajúci na duchu alebo rozume,…). Okolo demencie existuje množstvo mýtov, ktoré v tomto článku vyvrátime.
Fakty a mýty
Alzheimerova choroba a demencia sú to isté
Nie. Ľudia si často zamieňajú Alzheimerovu chorobu a demenciu no rozdiel medzi nimi je. Demencia je stav, ktorý sa prejavuje zhoršenou pamäťou, myslením, uvažovaním a správaním. Alzheimerova choroba je len jedným typom demencie. Existuje viac typov demencie ako napríklad frontotemporálna demencia (poškodenie neurónov v predných a temporálnych lalokoch mozgu) či vaskulárna demencia (zmeny pamäti, myslenia a správania súvisia s krvnými cievami a ich zmenami v mozgu). Poznáme aj Parkinsonovu demenciu či demenciu s Lewyho telieskami.
Demencia je choroba
Nie. Demencia nie je choroba. Pojmom demencia sa označuje skupina symptómov, ktoré ovplyvňujú schopnosť myslieť, pamätať si či uvažovať do takej miery, že je narušená každodenná aktivita človeka. Ďalšie zmeny, ktorými môže pacient trpieť sú zmeny nálad, správanie, problém s komunikáciou,…
Zmätenosť a problémy s pamäťou sú prirodzeným procesom starnutia
Nie. Aj keď sa demencia vyskytuje u starších ľudí nie je to prirodzená súčasť starnutia. Pribúdajúcim vekom môže dochádzať k poklesu fyzických aj psychických zručností, preto by ste sa mali snažiť byť aktívni čo najdlhšie. Dôraz klaďte aj na vhodnú stravu a fyzické aktivity, ktoré sú zdravé pre srdce a mozog.
U väčšiny ľudí sa demencia s pribúdajúcim vekom nevyvinie. Aj keď presná príčina vzniku demencie nie je jasná vie sa, že niektoré faktory riziko jej vzniku zvyšujú (cukrovka, mŕtvica, fajčenie,…)
Krátko po diagnostikovaní Alzheimerovej choroby sa diagnostikuje aj demencia
Ochorenie, ktoré demenciu spôsobuje sa môže u vás vyskytnúť aj 20 rokov skôr než sa objavia prvé príznaky demencie. Prvé príznaky ochorenia sú často mierne a často im nevenujete pozornosť. Vážnejšie príznaky, ktoré už vzbudia obavy sa môžu prejaviť o pár rokov neskôr.
Mám problémy s pamäťou, mám demenciu
Problémy s pamäťou sú jedným so symptómov demencie ale sú aj prirodzenou súčasťou starnutia. Z času na čas zabúda každý, aj mladí ľudia je to normálne. Pokiaľ ale problémy s pamäťou znižujú kvalitu života mali by ste sa obrátiť na lekára.
Len starí ľudia majú demenciu
Nie. Aj keď najčastejšie postihuje ľudí nad 65 rokov pokojne môže demenciou trpieť aj človek okolo 35 či 40 roku života. O demencii s predčasným nástupom hovoríme ak sa prvé príznaky objavia pred 65 rokom života.
Ak má demenciu niekto v rodine určite ju budem mať aj ja
Nie. Aj keď genetika zohráva dôležitú úlohu pri niektorých ochoreniach spôsobujúcich demenciu (napr. Alzheimerova choroba) nemusíte hneď predpokladať, že ju budete mať aj vy. Asi len 10% pacientov s demenciou v mladšom veku ju získalo po jednom zo svojich rodičov. Vedci odhalili gén, ktorý spôsobuje Alzheimerovu chorobu. Ak tento gén zdedíte môžete sa u vás ochorenie prejaviť už okolo 40 roku života.
Fajčenie spôsobuje demenciu
Nie, ale výrazne zvyšuje riziko jej vzniku. Fajčenie so sebou prináša množstvo zdravotných rizík a zvyšuje aj riziko vzniku demencie až o 45%. Fajčenie je jedným s faktorov, ktorý viete ovplyvniť a znížiť tak riziko demencie. Stačí len prestať fajčiť.
Pri demencii príde pacient o všetky svoje spomienky
Nie. Alzheimerova choroba sa síce stratou spomienok prejavuje ale nepripraví pacienta o všetky spomienky. Ľudia s týmto ochorením majú zo začiatku problém zapamätať si čo sa stalo nedávno, v posledných hodinách, dňoch alebo týždňoch. Veci, ktoré sa im stali pred rokmi (od detstva do 35 roku života) si vo všeobecnosti pamätajú. Dôvodom je, že Alzheimerova choroba poškodzuje hipokalamus (časť mozgu zodpovedná za nedávne spomienky). Časť mozgu, ktorá je zodpovedná sa staršie spomienky zostáva nepoškodená. Pri iných typoch demencie nemusí k strate pamäti vôbec prísť.
Strata pamäti a ďalšie príznaky podobné demencii sa nedajú vyliečiť
Strata pamäti ale aj problémy s myslením a uvažovaním nemusia vždy súvisieť s demenciou, aj keď to na prvý pohľad tak vyzerá. Príčinou vzniku príznakov môže byť aj iné ochorenie ako napríklad depresia, ochorenie štítnej žľazy, nedostatok vitamínov. Môžu byť za tým aj vedľajšie účinky niektorých liekov, užívanie alkoholu alebo omamných látok. Vhodnou liečbou a správnym životným štýlom je možné tieto problémy zvrátiť.
Pokiaľ je ale demencia dôsledkom Alzheimerovej choroby nedá sa vyliečiť, Jej priebeh sa ale dá spomaliť. Dôležitá je ale včasná diagnostika a nasadenie správnej liečby.
ZDROJ:
health.harvard.edu/mind-and-mood/6-myths-about-dementia
pfizer.com/news/articles/5_myths_about_dementia
alzheimer.ca/en/about-dementia/stigma-against-dementia/myths-realities-dementia
Obrázky: Pixabay.com
Autorkou článku je Zuzana Ujházyová. Zuzana vyštudovala analytickú chémiu. Momentálne si dopľňa ďalšie vzdelanie na Jesseniovej lekárskej fakulte v Martine. Na portáli Nazdravie.sk najčastejšie publikuje články o ľudskom tele, chorobách a ich liečbe.