Horúčka dengue, malária, žltá zimnica, leishmanióza, mor,… choroby prenášané hmyzom sú k nám bližšie než si myslíte. Klimatické zmeny ako dlhšie obdobie tepla, vysoké teploty v lete a mierne zimy – podmienky ako stvorené pre prežitie hmyzu, ktorý prenáša tieto ochorenia. Ak si myslíte, že ohniská týchto a aj množstva ďalších ochorení sú od nás ďaleko môžete sa mýliť. Viete aké choroby prenášané hmyzom si môžete priniesť z dovolenky?
Ohniská horúčky dengue sa vyskytli vo Francúzsku, Chorvátsku, Španielsku a aj Taliansku (v rokoch 2013 až 2020). Malária sa objavila v Grécku chikungunya v Taliansku a Francúzsku a západonílska horúčka v juhovýchodnej Európe. Vírus Zika bol zaznamenaný v južnom Francúzsku. Choroby prenášané hmyzom, ktoré často spájame s tropickým či subtropickým pásmom a exotickými destináciami sa dostávajú už do Európy a podľa predpokladov v priebehu pár rokov – desaťročí sa s nimi môžeme stretnúť aj v našej krajine.
Choroba prenášané hmyzom/vektorom
V lekárskej terminológii sa často stretnete s pojmom choroby prenášané vektrom. Pod výrazom vektor sa rozumie živý organizmus, ktorý je prenášačom infekcie a infekčné patogény prenášajú medzi ľuďmi alebo zo zvierat na ľudí. Vektory sú často komáre, muchy, blchy, vši a kliešte.
Infekčné ochorenia môžu vektory prenášať dvoma spôsobmi:
- Biologický prenos – hmyz prenesie ochorenie na človeka uhryznutím alebo bodnutím. Najväčšou hrozbou sú komáre, ktoré prenášajú maláriu, horúčku dengue či žltú zimnicu. Hneď za nimi sú kliešte s lymskou boreliózou, alebo encefalitídou. Môže ísť ale aj o mušky, vši či ploštice.
- Mechanický prenos – často sú to muchy, ploštice, šváby, ale môže to byť aj iný hmyz, ktorý patogén zachytil na svojom tele a prenesie ho na človeka fyzickým kontaktom. Týmto spôsobom sa môže rozšíriť cholera, dyzentéria alebo brušný týfus. Muchy môžu šíriť aj trachóm, čo je zjazvenie rohovky oka, ktoré môže viesť k slepote.
Na aký hmyz si dávať pozor a prečo?
Podľa WHO choroby prenášané vektormi predstavujú viac ako 17% všetkých infekčných chorôb (každý šiesty človek je infikovaný vektorom). Viac ako 700 tisíc ľudí na tieto ochorenia aj ročne umrie. S akými infekciami sa môžete v zahraničí stretnúť a aký hmyz vás môže nimi infikovať?
Komáre
Nepríjemný bodavý hmyz, ktorý nájdete všade na svete. Možno ste na jeho občasné uštipnutie z domu zvyknutý. Pokiaľ ale začujete známe bzučanie okolo hlavy na dovolenke v exotických krajinách mali by ste spozornieť. Komáre môžu byť prenášačmi mnohých nebezpečných ochorení. Neraz stačí jedno. Dve bodnutia a môžete si z dovolenky priniesť aj nebezpečnú, život ohrozujúcu infekciu.
Malária (parazit)
Parazitov, spôsobujúcich maláriu prenášajú komáre z rodu Anopheles. Existuje 5 druhov parazitov Plasmodium, ktoré môžu maláriu spôsobiť . Dva, ktoré predstavujú najväčšiu hrozbu sú najrozšírenejšie na africkom kontinente.
V roku 2021 až 95% všetkých prípadov malárie bolo v Afrike. Maláriou je ohrozená asi polovica svetovej populácie. Ročne pribudne viac ako 240 miliónov nových prípadov malárie a každý rok tomu ochoreniu podľahne cez 600 tisíc ľudí. Ochorenie sa neprenáša z človeka na človeka.
Malária sa dá vyliečiť liekmi (antimalariká). Prvé symptómy sa prejavia 10 až 15 dní po infikovaní sa. V niektorých prípadoch sa prvé príznaky môžu prejaviť aj mesiace po infikovaní. Príznaky podobné chrípke (horúčka, zimnica, bolesť hlavy a svalov) môžete často podceniť. Ak ste ale boli v oblasti, kde sa malária vyskytuje mali by ste vyhľadať lekára. Medzi závažnejšie symptómy patria:
- extrémna únava
- zhoršené videnie
- ťažké dýchanie
- kŕče
- tmavý až krvavý moč
- žltačka
Malária je závažným ochorením obzvlášť pre tehotné ženy, ľudí s oslabenou imunitou, s AIDS a pre deti do 5 rokov.
Dengue (horúčka zlomených kostí)
Vírus dengue sa prenáša uštipnutím infikovaným komárom z rodu Aedes. Každý rok sa vyskytne od 100 do 400 miliónov nových prípadov. Horúčke dengue sa hovorí aj horúčka zlomených kostí pretože spôsobuje tak veľkú bolesť, že infikovaná osoba má pocit akoby sa jej lámali v tele kosti.
Proti horúčke dengue neexistuje liečba, užívajú sa len lieky proti bolesti. Väčšina ľudí s horúčkou dengue má mierne alebo žiadne príznaky. Zriedkavo môžu byť príznaky závažnejšie a spôsobiť aj smrť. Prvé príznaky sa objavia do 4 až 10 dní od infikovania a pretrvávajú 2 až 7 dní:
- vysoká horúčka (môže byť v dvoch vlnách)
- silná bolesť hlavy, svalov a kĺbov
- bolesť za očami
- nevoľnosť
- zvracanie
- zdurené uzliny
- vyrážka na pokožke (objaví sa 3 – 4 dni po prvých príznakoch)
Medzi závažné príznaky horúčky dengue patria (hemoragická horúčka dengue):
- silná bolesť brucha, pretrvávajúce zvracanie
- zrýchlené dýchanie
- krv vo zvratkoch, stolici
- krvácanie z nosa, ďasien
- únava, nepokoj, pocit slabosti
- studená a bledá pokožka
- silný pocit smädu
Tento typ ochorenia môže spôsobiť nekontrolované vnútorné krvácanie.
Ľudia, ktorí už horúčku dengue prekonali sa môžu infikovať zas. Riziko závažnejšieho priebehu ochorenia je u nich oveľa vyššie. Existujú až 4 vírusy, ktoré môžu toto ochorenie spôsobiť. Infekcia jedným typom vírusu nevytvorí imunitu voči ďalšiemu typu. Celkovo tak môžete mať počas života 4 horúčky dengue, pričom každá ďalšia môže mať závažnejší priebeh.
V súčasnosti je horúčka dengue vo viac ako 100 krajinách sveta (Afrika, Amerika, východné Stredomorie, juhovýchodná Ázia a západné Tichomorie). Dengue bola zaznamenaná aj vo Francúzsku a Chorvátsku (r.2010).
Žltá zimnica
Medzi choroby prenášané hmyzom patrí aj žltá zimnica, ktorú prenášajú komáre. Proti tejto vírusovej infekcii sa môžete dať očkovať. Jedna vakcína vám poskytne celoživotnú ochranu.
Príznaky žltej zimnice sa prejavia do 3 až 6 dní. Zo začiatku sa podobajú chrípke:
- horúčka
- bolesť hlavy a svalov
- pomalší pulz
- vracanie
Závažnejšie prípady sa môžu zamieňať za maláriu, leptospirózu, horúčku dengue, či iné ochorenie. Vo väčšine prípadov symptómy do 3 – 4 dní ustúpia. Asi u 15% infikovaných pacientov môže ochorenie prejsť do druhej fázy, ktorá sa prejaví do 24 hodín od ústupu počiatočných symptómov. V tomto štádiu ochorenie postihuje viacero orgánov alebo systémom v tele. Rozvinie sa žltačka a nekontrolovateľné vnútorné krvácanie. Najčastejšie je zasiahnutá pečeň a obličky. Pacient môže krvácať z úst, nosa, očí,… Približne polovica pacientov, ktorí sa dostanú do druhej (toxickej) fázy umiera do 7 až 10 dní.
Vírus Zika
Zika je vírusové ochorenie, ktoré prenášajú infikované komáre. Vírus sa ale môže prenášať aj sexuálnym stykom. U väčšiny infikovaných ľudí sa príznaky ochorenia neprejavia. Ak sa predsa len prejavia najčastejšie sa príznaky prejavia od 3 do 14 dní od infikovania a zväčša ide o
- vyrážky
- horúčky
- konjuktivitída (zápal oka)
- bolesť svalov, kĺbov a hlavy
- malátnosť
Príznaky behom 2 až 7 dní odznejú
. Vírus Zika predstavuje nebezpečenstvo pre tehotné ženy. Zika v tehotenstve môže spôsobiť mikrocefáliu (neurologická porucha, menší obvod hlavy ako je bežné) a ďalšie vrodené malformácie (znetvorenie) u dojčia.
Proti tejto infekcii nie je možné sa očkovať a neexistuje ani vhodná liečba. Podávanie liekov od bolesti vám môže odporučiť lekár len v prípade, že sa testom Zika potvrdí. Príznaky sa totižto môžu podobať na iné ochorenia (dengue, žltá zimnica,…)
Od roku 2017 ochorenia vírusom Zika klesajú. V súčasnosti je najväčšie riziko infikovania sa týmto vírusom v Indii, niektorých štátoch v Afrike, Amerike a v roku 2019 boli hlásené aj lokálne ohniská v Európe.
Iné choroby prenášané hmyzom – komárom
Medzi ďalšie choroby prenášané hmyzom, konkrétne komárom patria aj
- lymfatická filariáza/elefantiáza (parazit) – poškodzuje lymfatický systém a spôsobuje abnormálne zväčšenie častí tela. Ochorenie často prebieha asymptomaticky a väčšina pacientov, u ktorých sa vyskytli príznaky sa infikovala ešte v detstve. Časom dochádza k opuchom alebo zhrubnutiu kože čo spôsobuje spomínané zväčšenie niektorých častí tela. Najčastejšie ide o končatiny, prsníky alebo pohlavné orgány.
- japonská encefalitída (vírus) – vyskytuje sa v juhovýchodnej Ázii a západnom Tichomorí. Mierne príznaky ochorenia (horúčka, bolesť hlavy) môžu u 1 z 250 pacientov nabrať závažný charakter (vysoká horúčka, stuhnutý krk, dezorientácia, kóma, spastická paralýza a smrť). 20 až 30% pacientov, ktorí prežijú závažný priebeh ochorenia má doživotné následky (paralýza, záchvaty, neschopnosť hovoriť). Proti japonskej encefalitíde sa môžete dať zaočkovať.
- západonílska horúčka (vírus) – v r. 2022 bol zaznamenaný prípad aj u nás. Nevie sa ale či sa pacient infikoval u nás alebo v zahraničí. Príznaky podobné chrípke (bolesť hlavy, kĺbov a svalov, nechutenstvo a horúčka) môžu byť doprevádzané vyrážkou. U niektorých pacientov sa môže objaviť zápal mozgu, pečene, srdcového svalu prípadne môže byť postihnutý CNS, kedy hrozí ochrnutie.
- Chikungunya – infekcia, ktorá sa objavila už aj v Európe má podobné príznaky ako Zika alebo horúčka dengue. Najčastejšie sa ale vyskytuje v Afrike, Ázii a Amerike. Prvé príznaky sa prejavia od 2 do 12 dní od infikovania: náhla horúčka, silná bolesť kĺbov a svalov, bolesť hlavy, nevoľnosť, opuch kĺbov, únava a vyrážky. Bolesť kĺbov môže trvať pár dní ale aj niekoľko rokov.
Choroby prenášané hmyzom
Komáre sú najčastejším prenášačom rôznych infekcií, Nie sú ale jediným hmyzom, ktorý vás môže infikovať. Blchy môžu prenášať mor. Nie, nejde o chorobu, ktorá sa už na svete nevyskytuje. Jej výskyt je ale tak malý, že sa na toto ochorenie zabudlo. Ročne sa ale vyskytne približne 600 nových prípadov. Lymska borelióza nie je jediné ochorenie prenášané kliešťami a veľkým rizikom môže byť aj uštipnutie piesočnou muškou. O tom ale až v ďalšom článku.
ZDROJ
si.edu/spotlight/buginfo/diseases
wol.jw.org/sk/wol/d/r38/lp-v/102003361
who.int/news-room/fact-sheets/detail/vector-borne-diseases
climate-adapt.eea.europa.eu/en/observatory/evidence/health-effects/vector-borne-diseases
eea.europa.eu/data-and-maps/indicators/vector-borne-diseases-2/assessmenty
Obrázky: freepik.com