Stres je prirodzenou reakciou organizmu na nebezpečné, zdravie alebo život ohrozujúce podmienky. So stresom má osobnú skúsenosť každý človek. Aj keď sa o strese veľa hovorí a aj sa o ňom dosť vie stále existuje množstvo mýtov, ktorým veľa ľudí verí. Ako to so stresom a vplyvom chronického stresu na organizmus naozaj je?
Fakty a mýty
Stres je rovnaký u každého
Nie. Stres je u každého človeka iný a aj sa spúšťa pri iných podnetoch. Ak ste napríklad vystresovaní z práce, neviete sa sústrediť a nič vám nejde váš kolega sa môže cítiť výborne a môže byť aj produktívny.
Kým niekto sa pri strese potí alebo má studené ruky iný sa môže začať zajakávať alebo ho rozbolí hlava. Stres u každého človeka spúšťa niečo iné a aj jeho príznaky sa môžu líšiť.
K stresu dochádza vplyvom okolia
Nie. Ani toto nie je pravda. Čo je stresujúce prostredie pre jedného nemusí byť stresujúcim prostredím pre iného človeka. Stresová reakcia začína na základe vašich myšlienok a toho ako okolie vnímate. Ak ho vnímate negatívne až nepriateľsky automaticky sa vo vašom organizme spúšťa tvorba adrenalínu a kortizolu. Iný človek zas môže rovnaké prostredie vnímať ako príjemné a pokojné miesto. To je aj dôvod, prečo ľudia reagujú rôzne na rovnakú situáciu alebo prostredie.
Menší stres je pre mňa dobrý
Nie. Tento mýtus vznikol na základe pozorovaní športovcov a aj pohlavného styku. Pri týchto aktivitách stúpa hladina stresových hormónov, preto sa predpokladalo, že stres môže byť dobrý. Tento typ stresu dostal názov eustres (dobrý stres). Nie je to ale presne pravda. Stanoviť si ciele a podať maximálny výkon nie je stres ale stimulácia. Pri strese pociťujete rozrušenie, úzkosť, ste frustrovaní, … všetky tieto pocity vašu schopnosť podávať výkon znižujú.
Pri eustrese sa vaše cievy roztiahnu, produkujú sa endorfíny, v mozgu a svaloch sa zvyšuje prietok krvi vďaka čomu cítime že sme emočne a fyzicky pripravení na výzvy.
Stres je zlý
Dosť to záleží od toho čo stres spôsobilo. Pri strese sa cievy zúžia, obmedzí sa prietok krvi, viac sa sústredíme na konkrétny problém, zaostrí sa nám zrak a sme silnejší. Táto reakcia organizmu pomohla našim predkom bojovať s predátormi a dnes nám pomáha prežiť v prípade napríklad dopravnej nehody (v situáciách keď ide o život). To je dobre, prežijeme. Mierny stres nás núti aj podávať lepší výkon. Dôležité ale je ako stres zvládnete. Po dopravnej nehode môžete byť šťastní, že ste prežili a že si to odniesli len „plechy“ na aute. Ale niekto iný zas môže byť z toho v ešte väčšom strese, lebo si zničil auto.
Nemám žiadne príznaky, nemám stres
Ak nemáte žiadne príznaky nemusí to hneď znamenať, že nie ste v strese. Ak užívate lieky, symptómy môžu byť prekryté. Aj keď má stres psychologický pôvod môžete ho pociťovať aj fyzicky, ako potenie, vyrážky či dýchavičnosť. Problémy so sústredením, dezorganizácia, nerozhodnosť či pocit preťaženia sú psychické symptómy stresu.
Stres súvisí s časom, ktorý strávim v práci
Čím dlhšie ste v práci tým viac ste v strese? Nie, práca so stresom nesúvisí. Všetko je to o vašich pocitoch. Ak vás práca nebaví, ak ju robíte preto lebo musíte, alebo ak sa bojíte ísť do práce budete v strese aj keď tam strávite jednu dve hodiny. Pokiaľ ale máte prácu radi budete v menšom strese aj keď odpracujete viac hodín ako tí, ktorých práca stresuje.
Pokiaľ vás práca dostáva do stresu najlepšie bude zamyslieť sa. Zistite, čo vás v práci dostáva do tohto stavu. Ak to je veľa práce požiadajte nadriadených aby vás odbremenili prípadne poproste kolegov aby vám pomohli. V najhoršom prípade môžete zmeniť prácu.
Pri strese sa treba zamerať na hlavné príznaky
Bolesť hlavy, krku, studené ruky a nohy alebo reflux môžu byť príznakmi stresu. Celkovo existuje príznakov stresu až 50. Tabletkami zaženiete bolesti ale nie stres, ktorý je hlavnou príčinou týchto problémov. Ak príznaky stresu ignorujete, alebo si ich neuvedomujete koledujete si o výrazné zhoršenie zdravia ako je vysoký krvný tlak alebo srdcový infarkt.
Zmenou životného štýlu a zdravším stravovaním môžete stres znížiť a sami pocítite, že po pár dňoch sa budete cítiť lepšie. Existuje veľa menej nápadných symptómov stresu, ktoré by ste nemali brať na ľahkú váhu.
Stres sa nedá kontrolovať / ovládať
Pravdou je, že nie vždy sa dá spúšťačom stresu vyhnúť a jednoducho sa do stresu dostanete. Existuje ale množstvo techník a spôsobov ako stres kontrolovať. Vďaka nim môžete stres zmierniť alebo zabrániť jeho hromadeniu. Každému človeku pomôže iná technika preto ich vyskúšajte viac a na zmiernenie stresu používajte tú, čo vám najlepšie zaberie.
Medzi najpopulárnejšie metódy na zvládanie stresu patrí joga alebo meditácia. Pravdou je, že u väčšiny ľudí to funguje ale nemusí to fungovať aj u vás. Neexistuje žiadny štandardizovaný postup na zvládanie a znižovanie stresu. Niečo z množstva techník vám ale určite pomôže, len to treba nájsť.
Stres spôsobuje rakovinu
Nie. Stres je psychické ochorenie, ktoré samé o sebe chorobu a ani rakovinu vyvolať nemôže. Keďže sa ale pri strese zhoršuje imunita sme na ochorenia náchylnejší. Okrem toho je dokázané, že stres núti ľudí osvojiť si rôzne nezdravé spôsoby zvládania stresu. Často ide o pitie alkoholu, prejedanie sa alebo fajčenie a práve to môže byť spúšťačom rakoviny.
Ak ste v strese vyhnite sa aktivitám, ktoré poškodzujú zdravie. Doprajte si dostatok spánku, cvičte a zdravo sa stravujte.
Starostlivosť o seba je najlepší spôsob zvládania stresu
Cvičenie, manikúra, wellness, kúpele,… ak hľadáte niečo na odreagovanie sa a relax je starostlivosť o seba dobrý nápad. Pokiaľ ale hľadáte niečo na zmiernenie a zvládnutie stresu veľmi vám to nepomôže. Najlepšie aktivity na zvládanie stresu sú tie, ktoré dávajú zmysel vášmu životu, to čo vás poháňa dopredu. Taká dobrovoľnícka práca môže dať vášmu životu zmysel viac ako dovolenka pri mori.
stress.org/medical-myth-busters-5-things-you-probably-didnt-know-about-stress
psychologytoday.com/intl/blog/the-myth-stress/201005/8-deadly-myths-about-stress
premierhealth.com/your-health/articles/women-wisdom-wellness-/6-stress-myths-you-might-believe
theinternationalpsychologyclinic.com/10-myths-about-stress/
Obrázky: Freepik
Autorkou článku je Zuzana Ujházyová. Zuzana vyštudovala analytickú chémiu. Momentálne si dopľňa ďalšie vzdelanie na Jesseniovej lekárskej fakulte v Martine. Na portáli Nazdravie.sk najčastejšie publikuje články o ľudskom tele, chorobách a ich liečbe.