Uprataný domov spájame s čistotou, pohodou a zdravým prostredím. Menej sa však hovorí o tom, že niektoré spôsoby čistenia môžu zhoršiť kvalitu vzduchu v domácnosti a podráždiť dýchacie cesty. Výpary z čistiacich prostriedkov, aerosóly či nadmerné používanie dezinfekcie môžu u citlivejších ľudí vyvolať kašeľ, pálenie očí, podráždenie nosa alebo zhoršiť príznaky alergie a astmy.
To neznamená, že upratovanie škodí zdraviu. Pravidelné odstraňovanie prachu, plesní a nečistôt je dôležité pre zdravé bývanie. Riziko predstavuje najmä nesprávne používanie chemických prípravkov a dlhodobé vystavenie dráždivým látkam.
Ako môžu čistiace prostriedky vplývať na pľúca?
Mnohé bežné prípravky na čistenie domácnosti obsahujú látky, ktoré môžu zhoršovať kvalitu vnútorného vzduchu. Ide najmä o prchavé organické látky (VOC), ktoré sa uvoľňujú do ovzdušia počas používania aj určitý čas po ňom.
Pri vdýchnutí môžu tieto látky podráždiť sliznice dýchacích ciest. Človek môže pocítiť škrabanie v hrdle, kašeľ, tlak na hrudi alebo nepríjemné pálenie v nose. U ľudí s astmou alebo alergiou môžu silné vône a chemické výpary zhoršiť existujúce ťažkosti.
Problematické bývajú najmä:
- sprejové čističe, ktoré vytvárajú drobné kvapôčky ľahko vdychovateľné do pľúc,
- prípravky s intenzívnymi parfumami,
- silné odmasťovače,
- chlórové dezinfekčné prostriedky,
- čistiace prípravky používané v zle vetraných miestnostiach.
7 chýb pri upratovaní, ktoré môžu škodiť dýchacím cestám
1. Upratujete bez vetrania
Jednou z najčastejších chýb je zatvorenie okien počas používania chemických prípravkov. Výpary sa potom hromadia v miestnosti a človek ich dýcha dlhší čas.
Počas upratovania preto pravidelne vetrajte. Čerstvý vzduch pomáha znižovať koncentráciu dráždivých látok v domácnosti.
2. Používate priveľa čistiacich prostriedkov
Viac prípravku neznamená čistejší domov. Nadmerné množstvo chemikálií môže zvýšiť množstvo dráždivých látok vo vzduchu a zároveň zanechať zvyšky na povrchoch.
Dodržiavajte odporúčané dávkovanie uvedené na obale. Pri bežnom upratovaní často postačí malé množstvo účinného prípravku.
3. Často používate sprejové čističe
Spreje síce uľahčujú aplikáciu, ale pri striekaní vznikajú drobné aerosólové častice. Tie sa môžu dostať hlbšie do dýchacích ciest.
Pri čistení kúpeľne, kuchyne alebo nábytku je vhodnejšie nastriekať prípravok najskôr na handričku a až potom čistiť povrch.
4. Miešate rôzne čistiace prípravky
Táto chyba môže byť veľmi nebezpečná. Kombinovanie niektorých chemikálií môže vytvárať toxické plyny.
Nebezpečná je najmä kombinácia prípravkov s obsahom chlóru a kyslých čističov. Pri ich zmiešaní môže vzniknúť plynný chlór, ktorý dráždi oči, hrdlo a pľúca.
Čistiace prostriedky používajte vždy samostatne a podľa návodu výrobcu.
5. Používate silnú dezinfekciu aj tam, kde netreba
Dezinfekcia má svoje miesto napríklad pri zvýšenom riziku šírenia infekcií alebo pri čistení určitých povrchov. Každodenné používanie agresívnych dezinfekčných prípravkov v celej domácnosti však väčšinou nie je potrebné.
Bežné upratovanie pomocou vody, vhodného čistiaceho prostriedku a mechanického odstránenia nečistôt často úplne postačuje.
6. Nevymieňate pravidelne prachové filtre a vysávač
Prach v domácnosti obsahuje rôzne častice vrátane alergénov, roztočov a nečistôt. Ak vysávač nemá kvalitný filter alebo ho pravidelne nemeníte, môže počas vysávania časť prachu opäť uniknúť do vzduchu.
Pre alergikov a ľudí s citlivými dýchacími cestami môže byť vhodný vysávač s HEPA filtrom, ktorý zachytáva veľmi malé častice.
7. Ignorujete vlhkosť a plesne
Plesne patria medzi významné riziká pre zdravie dýchacích ciest. Ich spóry môžu dráždiť sliznice a zhoršovať príznaky alergie alebo astmy.
Dôležité je pravidelne vetrať, kontrolovať vlhkosť v domácnosti a riešiť príčiny vzniku plesní, nielen ich povrchovo odstraňovať.
Kto by si mal pri upratovaní dávať väčší pozor?
Niektorí ľudia reagujú na chemické látky citlivejšie. Väčšiu opatrnosť by mali mať najmä:
- ľudia s astmou,
- alergici,
- malé deti,
- seniori,
- osoby s chronickými ochoreniami dýchacích ciest.
U týchto skupín môžu dráždivé látky ľahšie vyvolať zhoršenie príznakov, napríklad kašeľ, sipot alebo pocit sťaženého dýchania.
Ako upratovať šetrnejšie k pľúcam?
Zdravé upratovanie neznamená vyhýbať sa čisteniu. Dôležité je zvoliť správny spôsob.
Pomôcť môže:
- pravidelné vetranie počas upratovania,
- používanie menšieho množstva chemických prípravkov,
- uprednostnenie tekutých prípravkov pred sprejmi,
- používanie rukavíc pri práci so silnejšou chémiou,
- utieranie prachu namokro namiesto suchého vírenia prachu,
- výber ekologickejších čistiacich prostriedkov bez výrazných parfumov.
Pri bežnom upratovaní môžu pomôcť aj jednoduchšie riešenia, napríklad mikrovláknové utierky, horúca voda alebo jemnejšie čistiace prípravky.
Čistý domov nemusí znamenať veľa chemikálií
Zdravá domácnosť nie je tá, ktorá vonia po silnej dezinfekcii. Dôležitejšia je pravidelná starostlivosť, dostatočné vetranie a odstránenie prachu, vlhkosti či plesní.
Ak pri upratovaní používate čistiace prostriedky rozumne a chránite kvalitu vzduchu v domácnosti, môžete udržať čistý domov bez toho aby ste zaťažovali pľúca.
ZDROJ:
lung.org/clean-air/indoor-air/indoor-air-pollutants/cleaning-supplies-household-chem
epa.gov/indoor-air-quality-iaq/volatile-organic-compounds-impact-indoor-air-quality
Obrázky: pexels.com
Autorkou článku je Zuzana Ujházyová. Zuzana vyštudovala analytickú chémiu. Momentálne si dopľňa ďalšie vzdelanie na Jesseniovej lekárskej fakulte v Martine. Na portáli Nazdravie.sk najčastejšie publikuje články o ľudskom tele, chorobách a ich liečbe.