Pľúca sú orgánom, ktorý patrí do dýchacej sústavy a ich primárnou funkciou je výmena kyslíka zo vzduchu a oxidu uhličitého z krvi. Dostávajú kyslík zo vzduchu krvi a do každej bunky v tele. Keďže kyslík k životu potrebujeme patria pľúca medzi najdôležitejšie orgány. Zabezpečenie kyslíka ale nie je jediná funkcia pľúc, okrem toho aj chránia telo pred vonkajšími patogénmi.
Pľúca sú najväčším orgánom v hrudnom koši. Pravá strana sa skladá z troch pľúcnych lalokov, ľavá strana z dvoch. Sú obalené tenkou blanou, ktorá sa nazýva popľúcnica. Vnútorná strana hrudného koša je obalená podobnou blanou, ktorá sa nazýva pohrudnica. Priestor medzi blanami je vyplnení mazľavou tekutinou (pleurálna tekutina), ktorá zabezpečuje ich hladký, kĺzavý pohyb pri dýchaní. Aké sú ďalšie zaujímavosti okolo pľúc?
Pľúca: Veľkosť
Pľúca nie sú rovnako veľké. Pravá strana pľúc je širšia ale kratšia. Dôvodom je vytvorenie miesta pre pečeň. Ľavá strana pľúc je dlhšia ale užšia. Tie uvoľňujú miesto pre srdce.
Ženské pľúca sú asi o 20 ž 25% menšie ako mužské. Športovci majú všeobecne väčšie pľúca.
Alveoly sú pľúcne mechúriky, v ktorých dochádza k výmene kyslíka a oxidu uhličitého. Dospelý človek má v pľúcach okolo 300 miliónov alveol.
Pľúcne laloky nie sú malé, aj keď sa to tak môže zdať. Keby ste ich úplne roztiahli pokryli by plochu asi 180 m2, čo je približne plocha tenisového kurtu.
Vzduch
V pľúcach dochádza k výmene plynov (kyslík za oxid uhličitý). Vzduch, ktorý dýchame obsahuje asi 21% kyslíka. Organizmus ale spotrebuje len 5% kyslíka, ktorý sme vdýchli, zvyšok vydýchneme.
Priemerný človek denne vydýchne asi 11 tisíc litrov vzduchu.
Kapacita pľúc u dospelého muža je asi 6 litrov vzduchu. U žien menej. Pri nádychu a výdychu v pokoji sa v pľúcach vymení asi 0,5 litra vzduchu.
Maximálne množstvo vzduchu, ktoré môžete vydýchnuť je cca 80% kapacity pľúc, teda asi 4,8 l. Trochu vzduchu vždy zostáva v pľúcach.
Pľúca a voda
Aby pľúca fungovali musia byť vlhké. Sliz, ktorý vytvárajú si poradí aj s baktériami, ktoré sa do pľúc dostanú krvou, nie len vzduchom, ktorý dýchame.
Ak si myslíte, že vodu strácame z tela len močením a potením mýlite sa. Za hodinu vydýchneme až 17 ml vody.
Pľúca sú obklopené tekutinou (pleurálna tekutina), ktorá zabezpečuje ich hladké kĺzanie pri nádychu a výdychu.
Sú aj jediným orgánom, ktorý na vode pláva a nepotopí sa. Je to preto, lebo aj keď úplne vydýchnete 1 liter vzduchu zostáva v pľúcach.
Pľúca nie sú duté, obsahujú veľké množstvo krvi.
Dýchanie
Nie len nádych, ale aj výdych je dôležitý. Výdychom sa zbavíme až 70% odpadu z nášho tela.
Deti v maternici majú pľúca naplnené vodou. Po narodení trvá približne 10 sekúnd kým sa dieťa prvý raz nadýchne.
Dýchanie riadi mozog. Ten na základe hodnôt kyslíka a oxidu uhličitého rozhodne ako často a ako hlboko sa nadýchneme. Frekvencia dýchania v pokoji je okolo 15 nádychov za minútu. Muži majú túto frekvenciu nižšiu. Výraznejšie odchýlka môže poukazovať na problémy so srdcom, astmu, úzkosť, zápal pľúc alebo iné ochorenie.
Priemerná frekvencia dýchania novorodenca je asi 40 krát za minútu.
Či spíte alebo bdiete, vaše pľúca sa denne nadýchnu a vydýchnu asi 20 000 až 22 000 krát. Ak máte 50 rokov nadýchli ste sa cca 400 miliónov krát.
Dvíhanie hrudníka pri nádychu nie je spôsobené samotným nádychom. Bránica, ktorá oddeľuje hrudnú a brušnú dutinu pri nádychu tlačí dole, čím dochádza k „saniu“. Zároveň svaly na hrudníku vytiahnu rebrá von a do hora. Vďaka tomu sa vytvorí priestor na roztiahnutie pľúc. Pri výdychu je postup opačný. Bránica sa tlačí hore (do hrudnej dutiny) a svaly sa uvoľnia. Výsledkom je vytlačenie vzduchu z pľúc von.
Hlboké dýchanie môže pomôcť zmierniť bolesť a stres a pomôže nám relaxovať. Hlboké dýchanie sa preto často používa pri meditácii a joge.
Vekom pľúca strácajú na svojom výkone. Pľúcne tkanivo stráca pružnosť a svaly (bránica,…) začínajú ochabovať. V hrudnom koši sa tak vytvára menej miesta na nadýchnutie a rozšírenie pľúc.
Pri zívaní dostaneme viac kyslíka do pľúc. Keď mozog zaznamená nedostatok kyslíka v organizme vyšle signál aby sme si zívli.
Zacvičte si
Cvičenie je prospešné pre zdravie srdca, chudnutie a aj kondičku. Poďakujú sa vám ale aj vaše pľúca. Cvičením zvyšujete aj kapacitu pľúc.
Ak sa pri cvičení zadýchate a lapáte po vzduchu nemusíte sa o pľúca obávať. Aj pri maximálnej intenzite využívame len asi 70% možnej kapacity pľúc (platí to len pre zdravých ľudí bez ochorenia pľúc).
Ľudia môžu žiť aj s polovičkou pľúc, dokonca môžu aj cvičiť, síce menej ale môžu. Skôr ako tak ale urobia je dobré porozprávať sa o tom s lekárom.
Kašeľ
Kašeľ nemusí hneď znamenať zdravotné problémy. Ak zakašlete 10 krát za deň považuje sa to za priemer. Prach a nečistoty, ktoré ste vdýchli sa nejako musia dostať z pľúc von a kašľom sa ich organizmus zbavuje.
Smejte sa – smiech zlepší náladu, zmierni stres a depresie a ide aj o výborný tréning pre kardiovaskulárný a dýchací systém. Keď sa smejete vaše brušné a prsné svaly a bránica sa napínajú, pľúca sú viac namáhané a vytlačí sa z nich aj zatuchnutý vzduch, ktorý sa tam drží. Smiech pomáha rozširovať aj alveoly, takže sa zväčšia a viac čerstvého kyslíku sa dostane aj hlbšie do pľúc.
webmd.com/lung/ss/slideshow-lung-facts-overview
thefactsite.com/facts-about-lungs/
lunginstitute.com/facts-about-breathing/
Obrázky: Freepik.com
Autorkou článku je Zuzana Ujházyová. Zuzana vyštudovala analytickú chémiu. Momentálne si dopľňa ďalšie vzdelanie na Jesseniovej lekárskej fakulte v Martine. Na portáli Nazdravie.sk najčastejšie publikuje články o ľudskom tele, chorobách a ich liečbe.