Bylinky do záhrady I.: bazalka, mäta, šalvia, tymian, rozmarín

07.08.2015 / Kategória: Pestovanie byliniek

Aj keď si zväčša bylinky spájame s vidieckymi záhradami našich babičiek, svoje stále miesto si bylinky určite nájdu aj v moderných záhradách. Dnes si povieme, ktoré bylinky sa hodia do záhrad začínajúcich, ale aj skúsených pestovateľov, pre gazdinky, ktoré čarujú s bylinkami v kuchyni, ale aj pre vás ostatných, ktorí jednoducho máte radi krásu a vôňu letných bylín na záhrade, a taktiež by ste radi vyskúšali ich pestovanie pre mnohé liečivé účinky.

Bazalka

Táto stredomorská bylinka chutí najlepšie čerstvá. Hodí sa k paradajkám, s cesnakom, k syrom ako mozzarella, parmezán, k slaným keksom, do zeleninových šalátov, je súčasťou zeleného pesta – omáčky na cestoviny a vo všeobecnosti sa hodí k talianskym jedlám, na pizzu, ako korenina, alebo aj ako jedlá ozdoba.

Bazalku pestujeme vo výživnej a priepustnej pôde, ideálne na slnečnom a teplom stanovišti, chránenú pred vetrom. Zalievame ju v horúcich dňoch, pretože bazalka potrebuje dostatok vlahy. Keďže je to jednoročná bylinka, na budúci rok ju budete musieť opätovne zasadiť.

Bazalka má vyše 40 druhov, medzi najznámejšie patrí bazalka pravá, malolistá, veľkolistá, červenolistá, špeciálne pre svoju vôňu sú vypestované odrody citrónovej, či škoricovej bazalky. Bazalke sa pripisuje schopnosť povzbudzovať chuť do jedla, zlepšovať trávenie, pôsobí proti nadúvaniu a uvoľňuje kŕče.

Mäta

Má asi 15 druhov, aj keď najznámejšia je mäta pieporná. Je to aromatická trvalka a je to veľmi vďačná a nenáročná bylinka do vašej záhrady. Táto populárna bylinka sa nedá vypestovať zo semienka, rozmnožuje sa ale rýchlo, odrezkami. Pri zostrihnutí vám opäť rýchlo dorastie. Jej korene sú plytké. Pestujeme ju v priepustnej, vápenatej pôde, bohatej na výživné látky a humus. Má rada vlhko a teplo, treba ju však chrániť pred silným slnkom a vetrom.

Zbierať môžete listy aj vňať, a to ešte pred tým, ako rozkvitne, od júla do septembra. Používame ju sušenú, aj čerstvú. Mäta je hlavná súčasť drinku „mojita“, hodí sa na dochutenie do koláčov, marinád, osobitne sa hodí k baraniemu mäsu do omáčky, používame ju aj na výrobu sirupu.

Mätový čaj vás v lete osvieži a v zime prelieči. Mäta totiž mentol, ktorý má výrazne antiseptické a lokálne anestetické vlastnosti. Zabíja baktérie v ústnej dutine, pomáha pri pľúcnych chorobách, i chrípke. Okrem toho bylinka pomáha pri tráviacich ťažkostiach, plynatosti a črevných kŕčoch.

Šalvia

Je ozdobou v záhradách, vďaka svojim kvetom, fialovej, ružovej či bielej farby. Je to príjemne aromatický, krátko rozkonárený poloker vysoký 20 až 70 cm, z čeľade hluchavkovité. Šalvia je medonosná. Pôvodom je táto bylinka zo Stredomoria, preto obľubuje najmä slnečné miesta, v zime ju chránime prikrývkou z ihličia, alebo lístia. Pôda by mala byť s obsahom vápnika a dusíka. Vypestovať si ju môžete pomocou semien, delením odrezkov, alebo z priesad. Šalvia má taktiež mnoho druhov, medzi najznámejšie patrí šalvia lekárska, poznáme však aj hájnu, šarlátovú, alebo muškátovú.

Šalviu používame čerstvú, aj sušenú. Je veľmi aromatická, takže jej stačí menšie množstvo. Hodí sa k rybám, jahňacine, bravčovému mäsu, plesňovým syrom, paradajkám, ale aj k ovociu ako hrušky, či broskyne. Používa sa aj do čajových zmesí.

Šalvia potlačuje potenie, vymývajú sa s ňou rany a vredy. Má krv čistiace a protizápalové účinky. Lieči choroby čriev, krvácajúce vredy žalúdka a dvanástnika a zápaly žalúdka. Je výborná pri ženských ochoreniach a klimakterických problémoch, kde by nemala chýbať v čajovej zmesi, ktorou sa liečime. Znižuje hladinu cukru v krvi. Šalviu však neužívame dlhodobo.

Tymian

Oficiálne nazývaný dúška tymianová je trvalý, nízky poloker, z čeľade hluchavkovitých, kvitne od mája do septembra drobnými kvietkami bielej, ružovej až fialovej farby, v závislosti od odrody. Je veľmi podobný dúške materinej, vďaka čomu si ich ľudia často mýlia. Tymian dorastá až do výšky 50 cm, za to materina dúška je menšia, má tak do 30 cm. Tymian je aromatickou bylinkou pôvodom zo Stredomoria, preto potrebuje teplo, slnko, sucho, na zimu ju prikrývame hrubou vrstvou ihličnatých listov. Bylinke sa darí v ľahšej, piesočnato-hlinitej pôde. Ak ju prelejete, listy sčernejú a zvädnú.

Zbiera sa vňať, ktorá výrazne vonia, preto jej stačí použiť len pár vetvičiek. Používame ho čerstvý, aj sušený, ako korenina. Hodí sa do polievok, pri varení mäsa, zeleninu, do dresingov, plniek, omáčok.

Čaj z tymianu pomáha na zmiernenie kašľa a bronchitídy, uvoľňuje dýchacie cesty, upokojuje nervovú sústavu, pôsobí proti depresii. Vo Francúzsku ho nazývali aj penicilín chudobných, pre jeho antibiotické účinky. Je súčasťou francúzskeho korenia bouquet garni.

Rozmarín

Je aromatický, vždy zelený ker, trvalka. Bylinka pochádza z južných krajín, preto má rada sucho a teplo, nemá rada vietor. Zimu zle znáša, a preto prežije, iba ak ju na zimu vezmete do tepla. Dobrý nápad je bylinku zasadiť do väčšieho črepníka, ktorý na leto vložíte do zeme, a na zimu vykopete a prenesiete do vnútra. Koreňový systém bujne rastie, preto ho môžete zostrihávať pri presádzaní. Pestovať ju môžete zo semienok, aj z odrezkov.

Rozmarín obsahuje éterické oleje, preto vonia jemne a s príchuťou gáfru, akoby s vôňou borovicového ihličia. Chuť je jemne korenistá, horká, hodí sa preto k pečenému mäsu a rybám, k pečeným zemiakom, k zelenine, do marinád, je súčasťou provensálskeho korenia.

Ako jedna z mála bylín zvyšuje krvný tlak, posilňuje nervovú sústavu, srdce, podporuje trávenie aj chuť do jedla.

Ak sa vám článok páčil, kliknite na

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

MENU