Koronavírusy SARS a MERS – čo majú spoločné?

Vírusy sa bežne vyskytujú medzi zvieratami. Ich prenos na človeka je zriedkavý, ale nie vylúčený a práve koronavírus je jedným z mála, ktoré môžu prejsť zo zvieraťa na človeka.

Aby bol vírus tohto schopný, musí sa vedieť naviazať na receptory buniek. Koronavírus to dokáže.

V tomto článku si bližšie predstavíme koronavírusy SARS a MERS.

Koronavírusy

Koronavírus tvorí nukleokapsid (genetické jadro), ktorý je v obale s membránovým proteínom.

Hrot, ktorým sa vírus viaže na hostiteľské receptory, má tvar klobúka a vytŕča z obalu.

Jeho tvar sa podobá slnečnej korone, alebo korune – odtiaľ je názov koronavírus.

Hneď po naviazaní na hostiteľskú bunku sa vírus začne replikovať. Koronavírusy majú jednovláknovú RNA. Najdlhší genóm RNA týchto vírusov má približne 30 000 báz. Pri ich kopírovaní dochádza k chybám. Koronavírus nemá mechanizmy ako tieto chyby naprávať, čo môže viesť k rýchlej mutácii vírusu. Výsledkom je schopnosť vírusu infikovať nové typy, ale aj druhy buniek (pre zmutovaný vírus vo zvieratách je tak jednoduchšie infikovať ľudské bunky).

Do roku 2002-2003 sa tomuto typu ochorenia nevenovalo veľa pozornosti. Išlo o zriedkavé prípady a aj príznaky ochorenia boli mierne. Všetko sa zmenilo v roku 2003 kedy vypukol SARS.

Nie všetky typy koronavírusov sú pre človeka vysoko nebezpečné. Tie menej nebezpečné spôsobia maximálne príznaky podobné chrípke ako napr.:

  • nádchu,
  • bolesť v hrdle,
  • mierny kašeľ,
  • mierne zvýšenú teplotu.

Koronavírus, ktorý môže spôsobiť závažné ochorenie, infikuje dolné dýchacie cesty a môže spôsobiť zápal pľúc, bronchitídu. Receptory, na ktoré sa koronavírusy viažu, sa nachádzajú v pľúcnych bunkách, preto vírus aby prežil sa snaží dostať do dolných dýchacích ciest.

Druhy koronavírusov

Dnes už poznáme sedem druhov koronavírusov:

  • Ľudské koronavírusy, ktorými sa ľudia bežne medzi sebou infikujú a sú zodpovedné približne za 1/5 bežných prechladnutí: 229E, NL63, OC43, HKU1,
  • Zvyšné tri novoobjavené druhy s najväčšou pravdepodobnosťou pochádzajú od zvierat a svojim vývojom a mutáciami sa stali infekčnými aj pre ľudí: MERS-CoV, SARS-CoV, SARS-CoV2.

MERS–CoV / respiračný syndróm na Strednom východe

  • patrí do skupiny betacoronavirusov – predpokladá sa, že sa ochorenie na človeka prenieslo z tiav, ktoré boli infikované od netopierov,
  • ochorenie prepuklo v Saudskej Arábii v roku 2012, rozšírilo sa do asi 30-tich krajín,
  • MERS dostali len osoby, ktoré sa počas prepuknutia ochorenia zdržiavali v tejto oblasti a infikovali sa tam.
  • prenáša sa len priamo pri kontakte s infikovanou osobou –  v ľudských bunkách sa naviaže na receptor DPP-4 (dipeptidylpeptitáza 4),
  • prvé príznaky infekcie sa prejavia do 2-7 dní, ojedinele môže byť inkubačná doba až 10 dní,
  • vykazuje aj výrazné gastrointestinálne príznaky, ako hnačky a/alebo zvracanie, ktoré pri SARS-e nie sú alebo nie sú tak časté a výrazné,
  • prvé symptómy sa začínajú priemerne objavovať už do 5–6 dní od infikovania, inkubačná doba sa pohybuje v rozmedzí 2 až 14 dní,
  • okrem pľúcnych buniek môže napadnúť aj iné orgány v tele, s najväčšou pravdepodobnosťou je to spôsobené tým, že sa viaže na iný receptor než je tomu pri vírusoch SARS,
  • okrem ťažkých respiračných proglémov môže spôsobiť aj zlyhanie obličiek, zápal osrdcovníka – perikarditída,narušiť zrážanlivosť krvi a spôsobiť závažné systémové krvácanie,
  • tomuto vírusu na celom svete podľahlo viac ako 850 ľudí z takmer 2500 infikovaných (každý tretí infikovaný človek umrel) – v porovnaní so SARS ide o menej infekčný koronavírus, ale je smrteľnejší. MERS – om sa infikuje menej ľudí než pri SARS-e ale viac z infikovaných osôb umrie.

SARS–CoV / závažný akútny respiračný syndróm

  • prvý krát bolo toto ochorenie zaznamenané na začiatku roku 2003 v Ázii, rozšírilo sa do asi 20–tich krajín, po 4 mesiacoch sa ochorenie prestalo šíriť,
  • patrí do podskupiny betacoronavirusov – predpokladá sa, že sa toto ochorenie prenieslo na človeka z netopiera, prípadne z cibetky, ktorú infikoval netopier,
  • v bunkách sa viaže na receptor ACE2 – angiotenzín-konvertujúci enzým 2,
  • SARS na celom svete usmrtil 774 ľudí (každého desiateho infikovaného človeka), od roku 2004 nie sú známe žiadne prípady infikovania týmto typom koronavírusu.

SARS–CoV2 / koronavírus spôsobujúci ochorenie COVID-19

  • najnovší typ koronavírus,
  • v bunkách sa viaže na receptor ACE2 – angiotenzín-konvertujúci enzým 2 rovnako ako SARS,
  • podľa najnovších zistení sa tento typ vírusu na 96% podobá tomu, ktorý sa objavil u netopierov, ale našla sa podobnosť aj s vírusom, ktorý majú šupinavce (zvieratá žijúce v južnej a juhovýchodnej Ázii),
  • aj keď je toto ochorenie podobné prvému novoobjavenému ľudskému koronavírusu SARS-CoV, SARS-CoV2 je infekčnejší – prečo je tomu tak sa zatiaľ nevie, úlohu môžu zohrávať ďalšie väzby vírusu na iné receptory bunky.

Prenos vírusovej infekcie

Koronavírusy spôsobujú respiračné ochorenia. K ich prenosu z človeka na človeka dochádza prostredníctvom respiračných sekrétov – kvapôčkami, ktoré sa dostanú pri kašli z infikovaného organizmu do vonkajšieho prostredia.

Je možný aj prenos z infikovaných zvierat na človeka (ťavy, cibetky, infikované netopiere) – nie len priamym stykom, ale aj konzumáciou nedostatočne tepelne upraveného mäsa alebo mlieka zo zvierat. Nakoľko sa u nás tieto zvieratá bežne nevyskytujú, tento spôsob prenosu je u nás nepravdepodobný.

SARS–om sa môžete infikovať aj nepriamo. Stačí ak sa infikovaná osoba rukou na ktorú kýchla dotkne kľučky na dverách, držadla v autobuse a pod. Následne sa stačí dotknúť tohto predmetu a môžete sa infikovať. Najviac ohrozené sú osoby, ktoré sa starajú, alebo žijú s osobou, ktorá SARS má.

Príznaky infekcie koronavírusom

Príznaky infekcie koronavírusom sa podobajú príznakom bežnej chrípky:

  • bolesť hrdla,
  • bolesť svalov,
  • únava,
  • suchý kašeľ,
  • dýchavičnosť, problémy s dýchaním,
  • horúčka,
  • zimnica.

Len pri víruse MERS boli okrem spomínaných symptómov pozorované aj problémy s tráviacim traktom – zvracanie či hnačka.

Spomínané príznaky sa môžu prejavovať rôznou intenzitou. Kým u niekoho sa infekcia koronavírusom prejaví príznakmi, ktoré si ani nevšimne u niekoho môže mať nástup a priebeh infekcie akútne respiračné príznaky. U infikovanej osoby sa môžu, ale nemusia prejaviť všetky symptómy.

Koronavírus a imunitný systém

Ako sa u konkrétneho pacienta koronavírus prejaví, záleží hlavne od jeho celkového zdravotného stavu. Imunitný systém je vždy pripravený zaútočiť a zničiť všetko, čo v ľudskom organizme nemá čo robiť. Interferóny, ktoré sa začnú pri výskyte patogénu v organizme produkovať, zburcujú celý imunitný systém. Ten začne v mieste infikovania spôsobovať zápal, zvyšovať teplotu, fagocytovať patogény, produkovať protilátky, zastaví reprodukciu vírusu až po spustenie apoptózy (bunkovej smrti). Všetky infikované bunky odumrú. Aká veľká je imunitná reakcia taký priebeh má ochorenie. Ak máte v sebe malé množstvo vírusu imunitný systém si s ním poradí pomerne rýchlo a príznaky infekcie sú mierne.

Ak sa ale vírus v organizme šíri a reprodukuje rýchlo, ak do vášho organizmu preniklo väčšie množstvo vírusu imunitný systém primerane reaguje. Miesto zvýšenej teploty prídu vysoké horúčky, miesto mierneho zápalu hrdla dôjde k zápalu pľúc a môžu nastať problémy s dýchaním a okysličovaním organizmu. Ide už o život ohrozujúci stav. Preto je dobré ak nepodceňujete prvé príznaky. Bežný človek nerozozná príznaky chrípky od príznakov infekcie koronavírusom. Je lepšie telefonicky kontaktovať lekára a radšej sa uistiť v tom, že ide len o bežné prechladnutie než nevedomky sa spoliehať na to, že to prejde samé.

Liečba ochorení spôsobených koronavírusmi

Zatiaľ neexistujú žiadne lieky, ktoré by koronavírus potlačili. Liečba spočíva v zmierňovaní symptómov:

  • lieky na zníženie teploty a zápalu,
  • antibiotiká,
  • lieky proti vírusom,
  • podpora dýchania pomocou ventilátora,
  • lieky na zníženie opuchu pľúc.

Rizikové skupiny ľudí

Doteraz známe koronavírusy môžu spôsobiť menšie, ale aj väčšie zdravotné problémy. Najviac ohrození sú ľudia, ktorí:

  • majú pridruženú chronickú chorobu (cukrovka, onkologické ochorenie, zdravotné problémy so srdcom, obličkami, autoimunitné choroby, problémy s imunitou..),
  • majú viac než 65 rokov,
  • prekonali iné infekčné ochorenie a ich organizmus je oslabený,
  • prichádzajú do kontaktu s infikovanými osobami (zdravotnícky personál, úradníci, členovia rodiny, ktorí žijú s infikovanou osobou..).

Predchádzanie infekcii

Aj keď sa koronavírus prenáša vzduchom, dá sa riziko infikovania znížiť. Stačí len dodržiavať pár jednoduchých pravidiel:

  • umývanie rúk dezinfekčnými čistiacimi prostriedkami (v domácnostiach postačí aj bežné mydlo),
  • pri kašľaní a kýchaní si zakrývajte ústa a nos vreckovkou,
  • pri kontakte s inou osobou dodržujte od nej aspoň metrovú vzdialenosť,
  • ak ste si neumyli ruky nedotýkajte sa úst, nosa, alebo očí – všetko sú to vstupné brány pre vírus, ktorý môžete mať na rukách,
  • pravidelne dezinfikujte povrchy ktoré prichádzajú do kontaktu s ľuďmi – napr. kľučky na dverách, madlá, zábradlie a pod.,
  • rúško, maska, okuliare a rukavice zabránia vírusu preniknúť do organizmu, ale aj dostať sa z organizmu do okolia, čím sa zníži jeho šírenie.

Slovenské stránky o koronavíruse

Zdroje

[1] https://www.cdc.gov/

[2] https://www.nhs.uk/

Zuzana UjházyováAutorkou článku je Zuzana Ujházyová. Zuzana vyštudovala analytickú chémiu. Momentálne si dopľňa ďalšie vzdelanie na Jesseniovej lekárskej fakulte v Martine. Na portáli Nazdravie.sk najčastejšie publikuje články o ľudskom tele, chorobách a ich liečbe.
Páčil sa vám článok? Kliknite na

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *