Nie nadarmo sa hovorí, že láska bolí – a v tomto prípade to neplatí len obrazne.
Rozchod, strata blízkeho človeka alebo neopätovaná láska. Situácie, ktoré nebolia len „na duši“, ale často aj fyzicky. Tlak na hrudi, nespavosť, strata chuti do jedla či neustále vyčerpanie.
Možno ste to zažili aj vy – a možno ste si vtedy povedali, že si to len nahovárate. Lenže pravda je iná: telo reaguje na emocionálnu bolesť veľmi reálne.
Emócie nie sú len v hlave
Keď prežívame silný smútok alebo stratu, aktivujú sa v mozgu podobné oblasti ako pri fyzickej bolesti. Inými slovami – mozog nerozlišuje medzi tým, či vás bolí zlomená kosť alebo zlomené srdce tak striktne, ako by sme čakali.
Táto reakcia nie je slabosť. Je to biologický mechanizmus, ktorý má svoje korene hlboko v evolúcii. Pre človeka boli vzťahy vždy otázkou prežitia – a strata blízkosti znamenala riziko.
Inými slovami – keď hovoríme, že láska bolí, nejde len o metaforu. Mozog túto bolesť spracúva podobne ako fyzickú.
Čo sa deje v tele po emočnom šoku
Silné emócie spúšťajú v tele reťazovú reakciu:
- zvyšuje sa hladina stresového hormónu kortizolu
- aktivuje sa reakcia „boj alebo útek“
- zrýchľuje sa tep a dýchanie
- telo prechádza do pohotovostného režimu
Z krátkodobého hľadiska ide o prirodzenú reakciu. Problém nastáva, keď tento stav trvá príliš dlho. Vtedy sa z emocionálnej bolesti stáva aj fyzická záťaž.
Prečo láska bolí: Čo sa deje v tele po rozchode
Mnohé príznaky, ktoré si spájame s chorobou, môžu byť v skutočnosti dôsledkom psychického stresu. Aj preto si mnohí ľudia až vtedy naplno uvedomia, že láska bolí – a to doslova.
Tlak na hrudi a „ťažké“ srdce
Pocit tlaku na hrudi patrí medzi najčastejšie a zároveň najdesivejšie prejavy emocionálnej bolesti. Mnohí ľudia sa zľaknú, že ide o problém so srdcom. V niektorých prípadoch to síce môže byť pravda, no ak ste sa práve rozišli, ide pravdepodobne o reakciu tela na stres.
Keď prežívate silné emócie, aktivuje sa nervový systém a telo sa dostáva do pohotovostného režimu. Svaly sa napínajú – vrátane tých v oblasti hrudníka. Zároveň sa mení dýchanie, ktoré býva plytšie a rýchlejšie.
Výsledkom je pocit stiahnutia, tlaku alebo ťažoby na hrudi.
Svoje zohráva aj psychika. Mozog neustále vyhodnocuje situáciu ako ohrozenie, a preto udržiava telo v napätí. Tento stav môže trvať dni až týždne, najmä ak sa človek k bolestivým myšlienkam stále vracia.
Nespavosť
Mozog zostáva stále v strehu. Neustále premýšľanie a zvýšený kortizol bránia telu vypnúť, uvoľniť sa a vyspať.
Strata chuti do jedla (alebo naopak prejedanie)
Stres narúša hormonálnu rovnováhu vrátane hladín hormónov hladu a sýtosti.
Únava a vyčerpanie
Aj keď „nič nerobíte“, vaše telo pod vplyvom stresu pracuje naplno. Dlhodobý stres je energeticky náročný, čo zvyšuje únavu a vedie k vyčerpanosti.
Prečo sa nevieme jednoducho preniesť
Rozchod nie je len emocionálna strata. Je to aj biologický „šok“.
Vo vzťahu si mozog zvykne na pravidelný prísun hormónov, ako dopamín a oxytocín – teda látok spojených s pocitom šťastia, lásky a blízkosti. Keď o ne prídete, môže to pripomínať abstinenčný stav.
Preto:
- sa vraciate k spomienkam
- máte potrebu kontaktovať bývalého partnera
- alebo „kontrolovať“, čo robí
Nie je to slabá vôľa. Je to reakcia mozgu, ktorý si pýta to, na čo bol zvyknutý.
Keď emócie zasiahnu srdce: existuje aj „syndróm zlomeného srdca“
Aj keď väčšina fyzických príznakov po rozchode nie je nebezpečná, existuje aj reálny medicínsky stav, ktorý ukazuje, aké silné môže byť prepojenie emócií a tela.
Nazýva sa Takotsubo syndrome, známy aj ako syndróm zlomeného srdca.
Ide o dočasné ochorenie srdca, ktoré sa môže objaviť po extrémnom emočnom šoku – napríklad po rozchode, úmrtí blízkeho človeka alebo silnom strese. Príznaky môžu pripomínať infarkt:
- bolesť na hrudi
- dýchavičnosť
- búšenie srdca
Dobrou správou je, že vo väčšine prípadov je tento stav dočasný a liečiteľný.
Dôležité však je vedieť, že telo berie emocionálnu bolesť vážne – nie je to len „v hlave“.
Dá sa „zlomené srdce“ vyliečiť?
Dobrá správa je, že áno. Telo aj mozog majú silnú schopnosť regenerácie. Potrebujú však čas a správne podmienky.
Pomôcť môže:
Pohyb
Fyzická aktivita pomáha znižovať hladinu stresových hormónov a zlepšuje náladu. Navyše pri pohybe dochádza k vyplavovaniu endorfínov – hormónov šťastia.
Kontakt s ľuďmi
Aj keď máte chuť byť sami, blízkosť iných zvyšuje hladinu oxytocínu a prináša pocit bezpečia. Zároveň vám pomôže prísť na iné myšlienky.
Rutina
Pravidelný režim pomáha upokojiť nervový systém a prináša stabilitu do života, ktorý je po rozchode často rozkolísaný.
Obmedzenie „spúšťačov“
Neustále sledovanie bývalého partnera na sociálnych sieťach len predlžuje proces hojenia. Posilňuje túžbu mozgu po dopamíne a oxytocíne – hormónoch, ktoré boli spojené so vzťahom..
Bolesť, ktorá má zmysel
Možno vás prekvapí, ako silno dokáže telo reagovať na niečo „neviditeľné“, ako sú emócie. No práve to ukazuje, že psychika a fyzické zdravie nie sú oddelené svety. Aj keď to tak v danej chvíli nepôsobí, emocionálna bolesť má svoj význam. Upozorňuje nás na stratu, pomáha nám spracovať ju a postupne sa prispôsobiť novej situácii.
To, čo prežívate, nie je slabosť. Je to prirodzená reakcia organizmu na stratu, zmenu a stres. To, čo dnes bolí, sa časom mení. A hoci sa to nedá urýchliť, dá sa tomu pomôcť. Možno to znie ako klišé, ale má to biologické vysvetlenie – láska bolí, pretože zasahuje nielen naše emócie, ale aj telo.
Preto ak vás bolí „srdce“, neberte to na ľahkú váhu – ale ani ako niečo nezvládnuteľné.
A hoci sa to môže zdať nekonečné, telo má schopnosť postupne sa upokojiť a vrátiť do rovnováhy.
Obrázky: pexels.com
Autorkou článku je Zuzana Ujházyová. Zuzana vyštudovala analytickú chémiu. Momentálne si dopľňa ďalšie vzdelanie na Jesseniovej lekárskej fakulte v Martine. Na portáli Nazdravie.sk najčastejšie publikuje články o ľudskom tele, chorobách a ich liečbe.