V prvom roku vyrastá ružica listov a podzemnú časť tvorí malý rozkonárený koreň. Listy sú vzpriamené, veľké, podlhovastého tvaru a majú bublinatý povrch. Listové stopky sú zdužinatelé, krehké a šťavnaté. Farba listovej čepele a listovej stopky môže byť svetlozelená, tmavozelená, červená a fialová, v závislosti od odrody. V druhom roku vyrastá 1 až 1,5 m vysoká stonka. Na nej sa tvorí metlina s päťpočetnými kvetmi. Plodom je nažka, kde sa v klbkách formujú semená. Semeno mangoldu, podobne ako u príbuzných druhov tvorí klbôčko zložené z 3-5 semien.
Pôvod
Mangold poznali už starí Rimania a Gréci. Oddávna sa pestoval aj v Egypte a Číne. Dnes je obľúbený v západných krajinách Európy, najmä vo Francúzsku, Nemecku, Taliansku, Švajčiarsku, ale aj inde.
Iné názvy
beta vulgaris subsp. vulgaris (lat), mangelwurzel/mangold wurzel (en), mangel beet/field beet/fodder beet (en), krautstiel (de)
Ďalšie účinné látky
Je bohatý na vitamíny B, A a C, ale aj na prvky ako draslík, horčík, fosfor, železo a vápnik, rutín a iné.
Význam pre zdravie
Rutín a kvercetín, ktoré spolu s kyselinou askorbovou (vitamín C) majú protisklerotické a protizápalové účinky. Kyselina listová pôsobí priaznivo na reguláciu červených a bielych krviniek. V listoch obsiahnuté bioflavonoidy majú významný účinok pri zápale žíl a posilnení kapilár. Obsahuje aj malé množstvo oleja s polonasýtenými mastnými kyselinami, má vysoký podiel vlákniny a nízku energetickú hodnotu, čo je dôležité pri redukčných diétach. Sladkastú chuť a nepatrnú repovú príchuť spôsobuje betaín. Vo fialovo sfarbených odrodách sa nachádzajú antokyány, ktoré majú tiež ochranný účinok na organizmus. Ďalšie účinky sú:
- na srdce, svaly, imunitný systém
- chráni sliznice v tele
- odstraňuje tráviace poruchy, zápchu, zbavuje telo jedov
- na sústredenie, energiu, duševne omladzuje
Zaujímavosť
Mangold sa môže pestovať takmer všade, ale najlepšie sa mu darí na vlhkých pôdach s vysokým obsahom živín. Znáša aj polotieň a prospieva mu vyššia relatívna vlhkosť vzduchu. Môže sa pestovať aj na pôdach vyhnojených maštaľným hnojom. V záhrade sa seje po skorých druhoch zelenín alebo aj ako prvá zelenina na jar. Na väčších plochách ho zaraďujeme zväčša ako druhú plodinu.
Upozornenie
Mangold je spravidla bohatší na kyselinu šťavelovú než špenát. Kyselina vytvára s vápnikom v črevách nerozpustné zlúčeniny a v prípade nadmernej konzumácie mangoldu zabraňuje telu v zúžitkovaniu tohto minerálu dôležitého pre kosti. Ideálna porcia mangoldu na osobu je 150-200g.
Recept
Mangoldové závitky
600 g mangoldu, 50 g masla, mleté čierne korenie, muškátový oriešok, krémový syr žervé rozmiešaný s mliekom na hustú smotanu, 2 lyžice strúhaného syra čedar, lyžica roztopeného masla
Mangold očistíme, umyjeme, listy oddelíme od stoniek. Stonky nakrájame nadrobno a na rozohriatom ruku ich 10 minút podusíme. Okoreníme, stiahneme plameň na čo najúspornejšie a do zeleniny primiešame žervé, strúhaný syr a roztopené maslo. Premiešame, krátko podusíme a odložíme z ohňa. Listy krátko predvaríme, rozložíme ich, uložíme na ne syrovú plnku a pevne zvinieme, aby tvorili malý balíček. Poukladáme ich do plastovej nádoby, prípadne ich dáme na podnos predmraziť a potom ich uložíme v mikroténovom vrecku do mrazničky.