Je to vysoká, vzpriamená bylina s husto chĺpkatými kopijovitými listami. Kvitne v júni až júli so žiarivo žltými kvetmi, strapcovito uloženými. Dorastá do výšky 1 až 1,5 metrov. Bylina zdiaľky pripomína divozel. Pupalka je dvojročná rastlina, v prvom roku vyrastie najmä podzemok a listová ružica a v druhom roku už aj kvetná stonka.

Pretiahnuté duté plody papáje dorastajú do dĺžky až 80cm a a môžu vážiť až 9Kg , avšak vyvážajú sa len plody vážiace 400 - 1000 gramov. Veľkou dutinu uprostred obklopuje asi 5 centimetrov silná žiarivo žltá, hladká dužina, ktorá je sladká, výrazne vonia a svojou chuťou pripomína melón. V dutine papája obsahuje veľké množstvo čiernych zŕn, ktoré sú nepožívateľné pre svoju pálčivosť.

Trváca bylina vysoká 50-120 cm, z hrubého plazivého podzemka vyrastajú mečovité listy dlhé až 100 cm a trojhranné stvoly s bočnými šúľkami drobných zelenkastých kvetov podopretých tulcom. Rastlinu je zrejmé rozoznať hlavne na základe vrúbkovaných okrajov listov. Množí sa iba vegetatívne. Kvitne od júna do júla.

Je to ovocie s hladkou a lesklou šupkou žltej farby, ktorá prechádza až do fialovej a má výrazne pruhy. Plod je vajcovito oválny, asi 12 cm dlhý a do 10 cm široký. Zrelé plody sú silno voňavé, šťavnaté a sladké. Pochádza z génového centra Južnej a strednej Ameriky a do Európy sa rozširuje buď priamo odtiaľ, alebo častejšie z Nového Zélandu, Talianska, Rakúska a Holandska.

Pitahaya je plod pralesných epifitických kaktusov. Vďaka svojmu tŕňovitému vajcovitému tvaru sa nazýva tiež dračie vajce. Vonkajší obal môže byť žltý alebo cyklámenovo-ružový. Mnohosemenná rôsolovitá dužina pripomína svojou štruktúrou kiwi. Pitahaya sa používa na výrobu vína, ako ochucovadlo nápojov a najmä džúsov.

Pýr plazivý je trváca, 40-100 cm vysoká tráva, vyrastajúca z plazivého, článkovaného podzemku, ktorý sa v zemi naširoko rozlieza a rozkonáruje. Steblá sú riedko porastené úzkymi, čiarkovitými, drsnými listami, ktoré vyrastajú z pošvových kolienok. Sú zakončené klasom, zloženým z dvoch radov päťkvetých kláskov, ktoré sú širšou plochou obrátené k ose (rozdiel od mätonohu).

Pomaranče pochádzajú pôvodne z južnej Číny a juhovýchodnej Ázie. Do Európy sa dostali až v 2. polovici 15. stor. Krištof Kolumbus zobral so sebou semená pomaranča na svoju druhú cestu v roku 1493 z Kanárskych ostrovov na Haiti. Odtiaľ sa rastlina rozšírila po celom Karibiku a začala sa po prvýkrát pestovať v roku 1518 v Mexiku a v roku 1565 na Floride.

Laikom listy rebarbory pripomínajú lopúch. Kedysi divoko rástla na svahoch Himalájí, ale veľmi skoro začala byť pestovaná. Rebarbora je viacročná mohutná, vysoká bylina s repovitým koreňom. Ten je výrazne aromatický. Jej pravlasťou je Ázia. V našich klimatických podmienkach má osivo rebarbory nízku klíčivosť a často neklíči vôbec, preto sa množí generatívne v obmedzenom množstve.