Možno to znie ako metafora, ale je to vedecký fakt: bunky vášho dieťaťa môžu vo vašom tele prežívať desiatky rokov po pôrode. Tento jav sa nazýva fetálny mikrochimérizmus a patrí medzi najfascinujúcejšie objavy modernej medicíny posledných desaťročí.
Čo je fetálny mikrochimérizmus? Neviditeľné bunkové prepojenie
Tehotenstvo nie je jednosmerný proces. Počas tehotenstva medzi matkou a plodom neprechádzajú iba živiny, kyslík a hormóny. Cez placentu sa prenášajú aj živé bunky – a to obojsmerne. Bunky plodu sa dostávajú do krvného obehu matky a naopak, materské bunky môžu vstúpiť do organizmu dieťaťa. Niektoré bunky plodu sa dostanú do krvného obehu matky, následne sa „usadia“ v rôznych orgánoch a môžu tam pretrvávať veľmi dlho. Vedci ich objavili v
- krvi,
- kostnej dreni,
- štítnej žľaze,
- koži,
- srdci
- či dokonca v mozgu.
Tento jav dostal názov mikrochimérizmus podľa mytologickej chiméry – tvora zloženého z rôznych častí tiel. V biologickom zmysle ide o prítomnosť malého množstva geneticky odlišných buniek v tele človeka. Výskumy ukazujú, že fetálne bunky môžu v tele matky prežiť aj 30 až 40 rokov po pôrode.
Prvé dôkazy pochádzali zo štúdií žien, ktoré porodili synov. Vedci v ich krvi objavili bunky s Y chromozómom, ktorý je typický len pre mužské pohlavie a ženy ho prirodzene nemajú.
Mikrochimérizmus sa vyskytuje aj po tehotenstve s dievčaťom – len je jeho detekcia technicky náročnejšia, keďže chýba jednoznačný „značkovací“ chromozóm.
Moderné genetické analýzy dokážu identifikovať aj extrémne malé množstvá cudzích buniek. Niekedy ide o jednu fetálnu bunku na státisíce alebo milióny buniek matky. Napriek tomu môžu mať tieto bunky biologický význam.
Prečo tieto bunky pretrvávajú?
Tehotenstvo je z imunologického hľadiska výnimočný stav. Plod je geneticky napoly „cudzí“, no telo matky ho musí tolerovať. Počas gravidity preto dochádza k špecifickému nastaveniu imunitného systému, ktoré umožňuje spolužitie dvoch geneticky odlišných organizmov. Moderná medicína zatiaľ nevie odpovedať na otázku, prečo fetálne bunky v tele matky pretrvávajú roky po pôrode, ale existuje niekoľko hypotéz.
- Počas tehotenstva sa imunitný systém ženy nastaví tak, aby toleroval prítomnosť geneticky odlišného plodu. Niektorí vedci predpokladajú, že táto tolerancia môže pretrvávať aj po pôrode, čo umožňuje fetálnym bunkám prežiť v tele matky dlhú dobu.
- Iné teórie hovoria o tom, že fetálne bunky majú vlastnosti kmeňových buniek a môžu mať regeneračný potenciál. V niektorých prípadoch sa zdá, že sa zapájajú do opravy poškodených tkanív. Hoci tieto mechanizmy zatiaľ nie sú úplne objasnené, otvárajú fascinujúce možnosti výskumu v oblasti regeneratívnej medicíny. Moderné imunologické prehľady dokonca naznačujú, že mikrochimérizmus môže predstavovať prirodzenú súčasť ľudskej biológie – akési celoživotné bunkové prepojenie medzi matkou a dieťaťom.
- Zaujímavý evolučný pohľad priniesla aj nedávna práca publikovaná v časopise Proceedings of the Royal Society B (2023), podľa ktorej môže mikrochimérizmus predstavovať zdroj biologických informácií o reprodukčnej histórii ženy a súčasť medzigeneračnej interakcie.
Tehotenstvo tak nemusí byť len dočasným stavom, ale udalosťou, ktorá zanecháva trvalú biologickú stopu. Nezabúdajte ale, že zatiaľ neexistujú dôkazy a ide len o hypotézy.
Môže mikrochimérizmus spôsobovať choroby?
Otázka, ktorá vedcov zamestnáva najviac, znie: je tento jav pre organizmus matky prospešný alebo rizikový?
Niektoré štúdie zistili vyšší výskyt fetálnych buniek u žien so systémovou sklerózou, lupusom či autoimunitnými ochoreniami štítnej žľazy. Objavila sa hypotéza, že imunitný systém môže tieto bunky vnímať ako cudzie a spustiť chronický zápal, podobne ako pri transplantácii.
Zároveň však existujú práce, ktoré naznačujú aj opačný efekt. V určitých prípadoch sa zdá, že fetálne bunky môžu mať regulačný alebo dokonca ochranný vplyv na imunitnú odpoveď. Výsledky teda nie sú jednoznačné a vedci zdôrazňujú, že mikrochimérizmus sám o sebe pravdepodobne nie je „príčinou choroby“, ale môže byť jedným z mnohých faktorov v komplexnej skladačke.
A čo rakovina?
Vzťah medzi mikrochimérizmom a onkologickými ochoreniami je ešte komplexnejší. Fetálne bunky boli nájdené aj v nádorových tkanivách, napríklad pri rakovine prsníka či štítnej žľazy. Nie je však jasné, či sa podieľajú na vzniku nádoru, alebo naopak pomáhajú imunitnému systému v boji proti nemu.
Niektoré hypotézy hovoria o tom, že tieto bunky môžu fungovať podobne ako „imunitný dohľad“, teda podieľať sa na rozpoznávaní a odstraňovaní abnormálnych buniek. Zatiaľ však chýbajú dôkazy, ktoré by umožnili urobiť definitívne a jednoznačné závery.
Mikrochimérizmus aj u mužov
Hoci sa fetálny mikrochimérizmus najčastejšie spája s tehotenstvom a ženami, fenomén mikrochimérizmu sa netýka výlučne matiek. Prítomnosť geneticky odlišných buniek v tele človeka sa môže vyskytnúť aj u mužov – a dokonca aj u ľudí, ktorí nikdy neboli tehotní.
Jedným zo spôsobov, ako môže vzniknúť mikrochimérizmus, je prenos buniek medzi súrodencami počas vývoja v maternici. Ak žena nosí viacero detí, bunky staršieho plodu sa môžu preniesť späť do jej organizmu a následne do tela ďalšieho dieťaťa. Teoreticky tak môže muž niesť v tele bunky svojho staršieho súrodenca.
Ďalšou možnosťou je prenos buniek z matky na plod počas tehotenstva. Tento jav sa nazýva maternofetálny mikrochimérizmus. Znamená to, že každý z nás môže niesť malé množstvo buniek svojej matky – a tieto bunky môžu pretrvávať celé desaťročia.
Mikrochimérizmus môže vzniknúť aj po transfúzii krvi alebo transplantácii orgánov. V týchto prípadoch však ide o medicínsky podmienený prenos buniek, nie o prirodzený proces súvisiaci s reprodukciou.
Výskum naznačuje, že mikrochimérizmus je pravdepodobne bežnejší, než sme si dlho mysleli. Niektorí vedci dokonca uvažujú, že malé množstvo „cudzích“ buniek môže byť prirodzenou súčasťou ľudskej biológie – a nie výnimkou.
Biologické spojenie, ktoré pretrváva
Moderné výskumy mikrochimérizmu posúvajú naše chápanie materstva na úplne novú úroveň. Tehotenstvo zjavne neznamená len dočasné hormonálne a telesné zmeny. Môže viesť k dlhodobým, možno celoživotným zmenám na bunkovej a imunologickej úrovni v organizme matky.
Predstava, že matka a dieťa zostávajú biologicky prepojení ešte desaťročia po pôrode, je fascinujúca. Zároveň nám pripomína, aké komplexné a prekvapivé je fungovanie ľudského tela.
Otázok je stále veľa a veda zatiaľ nemá všetky odpovede. No už dnes vieme, že príbeh tehotenstva sa pôrodom nekončí, materstvo zanecháva stopu hlbšie, než sme si kedysi dokázali predstaviť. Na bunkovej úrovni môže pokračovať celý život.
ZDROJE:
pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC5532073/
royalsocietypublishing.org/rspb/article/290/2005/20231142/79732/Microchimerism-as-a-source-of-information-on
sciencedirect.com/science/article/pii/S1534580722003756
Obrázky: freepik.com
Autorkou článku je Zuzana Ujházyová. Zuzana vyštudovala analytickú chémiu. Momentálne si dopľňa ďalšie vzdelanie na Jesseniovej lekárskej fakulte v Martine. Na portáli Nazdravie.sk najčastejšie publikuje články o ľudskom tele, chorobách a ich liečbe.