V tomto článku sa budeme venovať hubám, živým darom prírody, prevažne ukrytých v lesoch, pod korunami stromov.
Huby majú ako plodina svoje pevné miesto nielen v gastronómii, ale aj v prírodnom liečiteľstve.
Tieto malé zázraky boli uznávaným artiklom už tisíce rokov pred naším letopočtom. Zmienky o nich máme zo Starovekej Indie, Číny, Egypta a dokonca sa sušené huby našli aj pri zakonzervovanej múmii ľadového muža Ötziho, starého 5000 rokov.
V rôznych kultúrach boli uznané za posvätné práve vďaka svojim výnimočným vlastnostiam a hoci nám huby neprinášajú nesmrteľnosť, ich pozitívne účinky pre zdravie a vitalitu boli už vedecky dokázané.
Huby – prvé antibiotikum
Vedeli ste o tom, že prvé antibiotikum penicilín bolo získané z húb? Penicilín objavil anglický bakteriológ Fleming v roku 1928 a za tento svoj priekopnícky objav dostal v roku 1945 Nobelovu cenu. Aj preto dnes v rozmachu civilizačných ochorení huby zažívajú svoj opätovný boom a čoraz častejšie sa stávajú predmetov skúmania nielen vedcov, ale aj farmaceutov, ktorí hubové výťažky využívajú pri vytváraní nových liekov a výživových doplnkov.
Hlavné účinky húb
Huby majú vďaka svojmu výnimočnému zloženiu výrazné protivírusové a protinádorové účinky, obsahujú mnoho vitamínov, minerálov, i antioxidantov. Sú stimulátormi imunity, ktorú zlepšujú a účinne tak pomáhajú proti chrípke, prechladnutí, i zmiernení celkovej únavy.
Pomocnú ruku huby dávajú pri liečení cukrovky, kedy sú prevenciou voči infekciám, napomáhajú k správnemu fungovaniu pečene, i pankreasu. Huby sa odporúčajú aj pre seniorov, ktorých organizmus je oslabený, pre ľudí v rekonvalescencii, pri nadmernej psychickej a fyzickej záťaži, či na zvýšenie imunity po chemoterapii. Vďaka tomu, že huby tvorí z väčšej miery voda sú nízko kalorické, hodia sa aj do redukčných diét a pomáhajú tak pri znižovaní cholesterolu.
Nevýhodou húb všeobecne je ich ťažšia stráviteľnosť, nie sú preto vhodné pre osoby so slabým alebo chorým žalúdkom, deti. Pri príprave húb sa odporúča nakrájať ich na čo najmenšie kúsky, s použitím menšieho množstva tuku. K hubám sa taktiež neodporúča piť mlieko, ani alkoholické nápoje. Neodporúča sa ani konzumácia húb neskoro večer. Ak nemáte k dispozícii čerstvé huby, dobrú službu vám spraví aj ich sušená verzia. Sušené a dobre uskladnené huby si zachovávajú významné množstvo prospešných látok aj v takejto forme. Sušené huby sa hodia do polievok, omáčok, vysušené rozomleté huby môžete pridať na dochutenie ako koreninu. Čerstvé huby skladujte vždy v priedušných papierových obaloch v chladničke. Sušené huby uskladňujte v sklenených nádobách na suchom a tmavom mieste.
Z domácich húb sú pre svoje zdravotné účinky odporúčané najmä dubáky, hlivy, i šampiňóny, no obzvlášť cenené sú aj z cudzokrajné huby z Ázijského kontinentu, huby šiitake, maitake, alebo reiši. Za zmienku stoja aj Hnojník obyčajný – Coprimus comatus, či Koralovec ježovitý – Hericium erinaceus. Dnes si predstavíme nasledovné hubové quarteto:
Šiitake
ďalšie názvy: Húževnatec jedlý, Lentinus edodes, Xiang gu, Shiitake
Šiitake používa čínska medicína vyše 2000 rokov a jej zdravotné benefity boli už aj vedecky dokázané. Huba aktivizuje imunitu, pôsobí protivírusovo a protinádorovo, brzdí rast niektorých nádorov, znižuje hladinu cholesterolu a pôsobí tonizujúco na pečeň. V Japonsku sa extrakty z nej dávajú pacientom, ktorí podstúpili chemoterapiu a pacientom trpiacich na Aids. Huba bojuje proti civilizačným ochoreniam, ako sú vysoký krvný tlak a cukrovka. V tradičnej čínskej medicíne sa užíva 6 až 16g sušenej huby, alebo 90g čerstvej, pripravuje sa z nej polievka, ktorá sa je 3x denne. Táto jedlá huba je drevokazná, pestuje sa na duboch, alebo gaštanoch, ktoré sa naočkovali podhubím. Huba sa zbiera vtedy, keď koža na spodnej strane klobúčika praskne a objavia sa lamelky, ale okraj klobúčika je ešte zľahka stočený. Medzi významné látky, ktoré obsahuje patria vitamín D, vitamíny skupiny B, niacín – B3, glukán lentinan, eritadenín. Dnes sa šiitake pestuje aj u nás. Je zaujímavé, že v Japonsku je lentinan, ktorý obsahuje huba shiitake, registrovaný ako liek.
Reiši
ďalšie názvy: Lesklokôrovka obyčajná, Ganoderma lucidum, Ling zhi, Reishi, elixír večného života
Reiši je známa ako božská huba nesmrteľnosti a dlhovekosti. Toto pomenovanie nemá náhodou, v tradičnej čínskej medicíne je veľmi cenená a ako liek sa používa už vyše 4000 rokov. Reiši obsahuje množstvo pre telo prospešných látok, dodáva energiu, vitalitu, upokojuje nervy a posilňuje srdce. Prisudzujú sa jej protizápalové, antibakteriálne účinky, a účinky na podporu imunity. Huba sa uplatňuje pri liečení rôznych druhov rakoviny, kedy pomáha očistiť telo od toxínov a tiež posilnenie imunity a na zmiernenie nežiaducich účinkov rádioterapie, či chemoterapie. V neposlednom rade tíši kašeľ, používa sa pri liečení chronickej astmy, aidse, pri vysokom krvnom tlaku, ale i pri zdolávaní stresu, chronickej únave, či padaní vlasov. Je druhom príchytnej konzolovitej huby, pôvodom z Ďalekého východu. Okrem glukánov sa v reiši nachádzajú aj imunoproteidy a nukleozidy. U nás je lesklokôrka klasifikovaná ako nejedlá.
Maitake
ďalšie názvy: Trsovnica lupeňovitá, Grifola frondosa, Trstnatec, Tancujúca Huba
Maitake je jedlá huba z čeľade vejárovcovitých. Aj keď pôvodom je z Ázie, dnes sa vyskytuje aj v Severnej Amerike. Maitake obsahuje množstvo vitamínov ako sú B2, B5, ale aj vlákninu, niacín, aminokyseliny, z minerálov je v nej zastúpený draslík, vápnik, horčík. Významná je pre obsah betaglukánu – unikátneho polysacharidu, schopného podporovať obranné reakcie organizmu proti baktériám a parazitom. Preto sa maitake používa pri liečení rakoviny, na bujnenie nádorov, podporu imunity, ale i pri cukrovke 2.typu.
Hirataké
ďalšie názvy: Hliva ustricová, Pleurotus ostreatus
Hliva ustricová je po japonsky nazývaná hiratake. Zvyčajne rastie v bohatých, stupňovito nad sebou zoradených trsoch na kmeňoch listnatých stromov. Je to drevokazná huba, ktorá zo stromov prijíma veľa živín, ktoré sa podieľajú na jej priaznivých účinkoch. Hliva patrí tiež do kategórie húb s vysokým množstvom glukánov, z ktorých najúčinnejší je B-1,3D glukán. Pôsobí antibakteriálne, antivírusovo, protiplesňovo a najmä protinádorovo. Urýchľuje prirodzenú regeneráciu buniek, bojuje proti infekciám a vírusom, čistí krv a zlepšuje stav pečene. Pozitívne ovplyvňuje aj metabolizmus a tráviacu sústavu, bojuje proti hemoroidom.