Zabudli ste, kam ste položili kľúče, neviete si spomenúť na meno známeho, alebo ste prišli do miestnosti a zrazu neviete prečo? Takéto situácie zažíva každý z nás – bez ohľadu na vek. V posledných rokoch sa však čoraz viac hovorí o demencii, a preto aj bežné zabúdanie môže vyvolať obavy. Mnohí si tak kladú otázku: Je to normálne, alebo ide o prvý príznak demencie?
Odborníci sa zhodujú, že väčšina výpadkov pamäti je úplne normálna a súvisí napríklad so stresom, únavou či preťažením. Mozog totiž nefunguje ako dokonalý počítač – informácie filtruje a nie všetkému venuje rovnakú pozornosť. Jednoducho zabúdame na niektoré detaily, najmä tie, ktoré sme nepovažovali za dôležité. Existujú však situácie, keď zabúdanie už nemusí byť len nevinné správanie.
Bežné výpadky pamäti: prečo zabúdame
S pribúdajúcim vekom prechádza mozog prirodzenými zmenami. Spomaľuje sa rýchlosť spracovania informácií a znižuje sa schopnosť rýchlo si vybaviť niektoré fakty. Tento proces sa označuje ako kognitívne starnutie a je úplne normálny.
Typickým znakom je, že informácie sa z pamäti nestrácajú natrvalo. Skôr ide o situácie, keď si človek nevie niečo okamžite vybaviť, no po chvíli alebo s malou nápovedou si spomenie.
Dôležitú úlohu zohráva aj životný štýl. Nedostatok spánku, stres či multitasking môžu pamäť výrazne zhoršiť aj u mladých ľudí. Práve preto je bežné, že v hektických obdobiach zabúdame viac než zvyčajne. Takéto výpadky pamäti však nie sú nebezpečné, zvyčajne sa nezhoršujú a nie sú dôvodom na obavy.
Typické prejavy kognitívneho starnutia:
- zabudnete meno, ale neskôr si spomeniete
- občas hľadáte veci (okuliare, mobil, kľúče)
- vojdete do miestnosti a neviete prečo, no neskôr si spomeniete
- potrebujete viac času na učenie nových informácií
Pamäť funguje – len nie vždy okamžite. Informácia „tam je“, len sa k nej dostávame pomalšie.
Demencia: viac než len zabúdanie
Na rozdiel od bežného zabúdania je demencia závažné ochorenie mozgu, ktoré spôsobuje postupné zhoršovanie kognitívnych schopností. Nejde len o pamäť – zasahuje aj myslenie, schopnosť rozhodovania, orientáciu v priestore a čase či komunikáciu. Dochádza pri ňom k výraznejšiemu a rýchlejšiemu úbytku schopností.
Rozdiel si najlepšie všimneme v bežnom živote. Pri demencii sa postupne stráca schopnosť fungovať bez pomoci. Človek môže mať napríklad ťažkosti s varením či financiami. Postupne sa môže strácať aj v známom prostredí alebo mať problém sledovať rozhovor.
Spozornieť by ste mali ak
- človek si informáciu nevybaví ani neskôr
- zabúdanie sa časom zhoršuje
- problémy zasahujú každodenný život
5 hlavných rozdielov, ktoré si treba všímať
1. Zabudnutie vs. neschopnosť spomenúť si
Pri bežnom zabúdaní ide najčastejšie o problém s vybavením informácie, nie o jej úplnú stratu. Človek si napríklad nevie spomenúť na meno známeho, no po chvíli alebo s malou nápovedou sa mu „vynorí“. Mozog si informáciu uložil, len k nej momentálne nevie rýchlo pristúpiť. Tento jav je typický najmä pri únave, strese alebo vyššom veku, keď sa spomaľuje vybavovanie spomienok.
Pri demencii je situácia odlišná. Informácia sa z pamäti akoby vytratí a človek si ju nedokáže vybaviť ani neskôr. Nejde teda len o spomalenie, ale o skutočnú stratu pamäťovej stopy. Tento rozdiel je jedným z najdôležitejších diagnostických znakov, pretože naznačuje hlbšie narušenie pamäťových procesov.
2. Občasné chyby vs. opakované problémy
Každý z nás občas urobí chybu – zabudne na stretnutie, pomýli si dátum alebo niečo prehliadne. Takéto situácie sú bežné a zvyčajne sa neopakujú pravidelne. Často majú konkrétnu príčinu, napríklad stres alebo rozptýlenie, a po oddychu sa situácia zlepší.
Pri demencii chyby nie sú náhodné. Objavujú sa čoraz častejšie a majú tendenciu sa zhoršovať. Človek môže napríklad opakovane zabúdať rovnaké informácie, pýtať sa tie isté otázky alebo robiť rovnaké omyly v bežných činnostiach. Ide o dôležitý varovný signál, že nejde len o bežné zabúdanie, ale o postupujúce ochorenie.
3. Samostatnosť vs. strata schopností
Pri normálnom starnutí zostáva človek schopný viesť samostatný život. Aj keď si musí niektoré veci viac zapisovať alebo sa viac sústrediť, zvláda každodenné úlohy ako nakupovanie, varenie či hospodárenie s peniazmi. Pamäť síce nie je dokonalá, no nebráni mu fungovať.
Demencia postupne zasahuje práve tieto základné schopnosti. Človek môže mať problém napríklad zaplatiť účty, pripraviť jedlo podľa jednoduchého receptu alebo pochopiť bežné pokyny. Ide o narušenie tzv. aktivít denného života, čo je jeden z hlavných rozdielov medzi ochorením a normálnym starnutím. Strata samostatnosti býva často momentom, keď si problém začne všímať aj okolie.
4. Orientácia v čase a priestore
Občas sa stane, že si pomýlime deň v týždni alebo si na chvíľu nie sme istí dátumom. Takéto drobné dezorientácie sú normálne a zvyčajne stačí pohľad do kalendára alebo telefónu a vieme aký je deň.
Pri demencii je dezorientácia výraznejšia. Človek sa môže stratiť aj na miestach, ktoré dobre pozná, napríklad v okolí svojho bydliska. Môže mať problém pochopiť, kde sa nachádza alebo ako sa tam dostal. Okrem priestoru sa zhoršuje aj orientácia v čase – napríklad si nepamätá ročné obdobie alebo si mýli minulosť s prítomnosťou. Tento typ dezorientácie je už znakom vážnejšieho narušenia mozgových funkcií.
5. Uvedomenie si problému
Zaujímavým a dôležitým rozdielom je aj to, ako človek vníma vlastnú pamäť. Pri bežnom zabúdaní si ľudia väčšinou uvedomujú, že niečo nie je v poriadku. Práve preto ich výpadky pamäti často znepokojujú alebo frustrujú. Tento „náhľad“ na vlastný stav je pritom dobrým znamením.
Pri demencii často pozorujeme jav nazývaný anosognózia, keď ľudia menej uvedomujú svoje problémy. Človek si nemusí uvedomovať, že zabúda, alebo svoje ťažkosti podceňuje. Táto strata náhľadu sa objavuje pomerne často a spája sa s poškodením určitých oblastí mozgu. Práve preto si tieto zmeny často všimne skôr rodina než samotný človek.
Medzistupeň: mierna kognitívna porucha
Medzi normálnym starnutím a demenciou existuje prechodný stav nazývaný mierna kognitívna porucha (MCI). Ide o situáciu, keď si človek alebo jeho okolie všimne zhoršenie pamäti, no ešte nedochádza k výraznému narušeniu každodenného života.
Ľudia s MCI väčšinou fungujú samostatne, no majú slabšiu pamäť než ich rovesníci. Tento stav je dôležité sledovať, pretože u časti ľudí môže postupne prejsť do demencie. Nie vždy to však platí – niektorí ľudia zostávajú stabilní aj dlhé roky.
Kedy spozornieť a vyhľadať lekára?
Platí to najmä vtedy, ak si zmeny všíma aj vaše okolie.
Lekára navštívte ak:
- zabúdanie sa zhoršuje
- ovplyvňuje každodenný život
- objavujú sa problémy s rečou, orientáciou alebo rozhodovaním
- zmení sa správanie či osobnosť
Platí to najmä vtedy, ak si zmeny všíma aj vaše okolie. Včasná diagnostika zohráva kľúčovú úlohu – pomáha spomaliť priebeh ochorenia a zlepšiť kvalitu života.
Mozog nie je dokonalý
Výpadky pamäti patria k prirodzenej súčasti života a vo väčšine prípadov neznamenajú nič vážne. Mozog nie je dokonalý a občas nás jednoducho „zradí“, najmä keď sme unavení alebo vystresovaní. Dôležité je sledovať, či ide len o občasné výpadky pamäti, alebo o zmeny, ktoré sa postupne zhoršujú.
Demencia nie je len o pamäti – ovplyvňuje schopnosť žiť samostatne. Práve preto je dôležité všímať si rozdiely a nepodceňovať varovné signály. Ak máte pochybnosti, odborná pomoc je vždy najlepším riešením. V mnohých prípadoch totiž nejde o nič vážne – a práve istota je to, čo človeku prinesie najväčší pokoj.
Najčastejšie otázky a rýchle odpovede:
Je normálne zabúdať s pribúdajúcim vekom?
Áno, mierne zhoršenie pamäti je prirodzenou súčasťou starnutia. Človek si môže ťažšie vybavovať mená alebo detaily, no dôležité je, že si na ne väčšinou neskôr spomenie a jeho každodenné fungovanie zostáva zachované.
Dá sa demencii predchádzať?
Úplne jej predísť zatiaľ nie je možné, no riziko možno znížiť zdravým životným štýlom. Pomáha najmä dostatok pohybu, kvalitný spánok, mentálna aktivita, vyvážená strava a udržiavanie sociálnych kontaktov.
Môže byť zabúdanie spôsobené stresom alebo únavou?
Áno, veľmi často. Stres, nedostatok spánku či preťaženie môžu výrazne zhoršiť pamäť aj u mladých ľudí. V takýchto prípadoch ide zvyčajne o dočasný stav, ktorý sa po oddychu zlepší.
Je Alzheimerova choroba to isté ako demencia?
Nie úplne. Demencia je všeobecný pojem pre skupinu ochorení, ktoré spôsobujú zhoršenie kognitívnych funkcií. Alzheimerova choroba je najčastejšou príčinou demencie.
ZDROJ:
webmd.com/brain/ss/cm/slideshow-top-5-ways-to-tell-memory-lapse-from-dementia
alzheimers.org.uk/about-dementia/stages-and-symptoms/dementia-symptoms/memory-loss
hopkinsmedicine.org/health/wellness-and-prevention/memory-lapse-or-dementia-5-clues-to-help-tell-the-difference
Titul. obrázok: pexels.com
Autorkou článku je Zuzana Ujházyová. Zuzana vyštudovala analytickú chémiu. Momentálne si dopľňa ďalšie vzdelanie na Jesseniovej lekárskej fakulte v Martine. Na portáli Nazdravie.sk najčastejšie publikuje články o ľudskom tele, chorobách a ich liečbe.