Latinsky: Calluna vulgaris
Ľudovo: erika, šedivník, žrnovec
Čeľaď: vresovcovité
Vres je nízky vždyzelený poloker s rozkonárenou, v spodnej časti poliehavou stonkou a vystúpavými tenkými konárikmi. Malé šupinovité listy sú v štyroch radoch pritisnuté k rozkonárenej stonke a navzájom sa prekrývajú. Drobné štvorpočetné kvety sú zoskupené do jednostranných strapcov. Kvety majú ružovkastofialový kalich a ružovú, zriedka bielu korunu, kratšiu ako kalich.
Výskyt
Rastie hojne na nevápnitých piesočnatých a rašelinových lesných pôdach. Tvorí celé súvislé porasty zvané vresoviská, najmä v oblasti Tatier a na západnom Slovensku. Je ukazovateľom kyslej pôdy.
Časti, ktoré sa zbierajú
Zbiera sa vňať, alebo kvet.
Účinné látky
Obsahuje glykozidy arbutín, metylarbutín, pomerne značné množstvo trieslovín a slizu, kyselinu kremičitú, saponíny, organické kyseliny, flavónový glykozid kvercitrín, alkaloid erikodinín a iné látky.
Využitie
Uplatňuje sa v kombináciách s inými bylinkami ako močopudný, dezinfekčný a protizápalový prostriedok na močové cesty, má potopudné a sedatívne účinky. Zlepšuje spánok.
Kontraindikácie
Vzhľadom je mu podobný príbuzný rod vresovec (Erica L., č. vresovec) s praslenovito usporiadanými listami a jasnoružovými kvetmi, ktorý nezbierame. Nezamieňame.
Zaujímavosť
pôvod vedeckého označenia vresu tkvie v gréckom slove „kallynó“, čo znamená čistím alebo zametám. Vraj sa kedysi z neho robili metličky.
Motto
So symbolom spomienok zabudneš na mnohé neduhy. Ak máš stres, maj poruke vres.