Vegetariánstvo – výživa, ale aj filozofia

23.05.2018 / Kategória: Zdravie

Posledných pár rokov sa so slovom vegetarián – vegetariánstvo stretávame dosť často. Každý z nás pozná, alebo aspoň vie o niekom, kto si takto hovorí. Pod týmto pojmom si veľa z nás predstaví človeka, ktorý neje mäso a výrobky z mäsa.  Áno, v tomto spočíva základný rozdiel medzi bežným stravovaním a vegetariánom – ide o formu stravovania zameranú na rastlinnú stravu. Vegetariánstvo je ale aj o spôsobe života a životnej filozofii, v ktorej ide o starostlivosť o zvieratá a nepáchanie násilia voči nim.

História

Nemýľte sa, vegetariánstvo je tu s nami už pár storočí. Nájdeme ho v mnohých náboženstvách. Prvé zmienky o tomto spôsobe stravovania pochádzajú zo starovekej Indie a Grécka. Vegetariánstvo tu bolo spájané s náboženstvom a filozofiou nepáchať násilie. Pokračovať môžeme budhizmom, islamom, kresťanstvom, judaizmom,.. v každom náboženstve nájdete zmienku o aspoň čiastočnom vegetariánstve. Veľký návrat k tomuto spôsobu stravovania sa v Európe znova objavil na prelome 19. a 20. storočia a postupne sa dostáva do popredia.

Za zmenou spôsobu stravovania môžu byť rôzne dôvody:

  • náboženské, duchovné – nechuť páchať násilie voči zvieratám. Náboženstvá ako hinduizmus, budhizmus, Cirkev adventistov siedmeho dňa,… vegetariánstvo je súčasťou vierovyznania.
  • etické – vegetariáni berú ohľad na práva zvierat, sú presvedčení o tom, že nemajú najmenšie právo zabiť a zjesť živého tvora.
  • zdravotné – vylúčiť mäso z príjmu potravy môže mať na zdravie človeka priaznivý, preventívny vplyv (hlavne čo sa týka kardiovaskulárnych chorôb, rakoviny, cukrovky).
  • environmentálne – zvýšený dopyt po mäse má za následok zvýšenie chovu zvierat a pestovanie rastlín na ich kŕmenie. To má za následok ničenie prírody pre hospodárske účely (následne dochádza k vymieraniu divo-žijúcich zvierat). Vraj 2 hektáre pôdy dokážu uživiť jedného človeka, ktorý jedáva mäso. Taký istý výmer pôdy dokáže uživiť 14 vegetariánov a dokonca 50 vegánov. Z tohto hľadiska je bezmäsitý spôsob života pre prírodu prijateľnejší.

Stravovanie vegetariánov

Vegetariáni, ako už bolo spomínaná nejedia mäso a mäsové výrobky. Svoju stravu obmedzujú na rastliny a produkty, ktoré poskytujú zvieratá. Syr, mlieko, vajíčka,… zjedia jedlo, pri ktorom nemuselo byť zabité zviera (živý tvor). Vnútornosti, kaviár, ryby a ani želatínu by ste u nich v kuchyni nikdy nenašli. Zelenina, ovocie, orechy, semiačka, obilniny, strukoviny,… výber z potravín je bohatý, otázkou ale zostáva či je aj postačujúci pre zachovanie si zdravého organizmu. Väčšinu toho čo potrebujeme z týchto potravín získame až na bielkoviny, ktoré sú v rastlinách menej kvalitné než v mäse (okrem sóje a tofu). Vhodnou kombináciou rastlinných surovín môžete nahradiť živočíšne bielkoviny. Potrebné ale je, aby ste vedeli, ktorá surovina čo obsahuje a ktorá vám dostatočne pokryje potrebnú dávku vitamínov, bielkovín a minerálov, ktoré by ste inak získali z mäsa.

Vegetariánstvo – áno, či nie?

Pokiaľ netrpíte chorobou, pri ktorej musíte mäso vylúčiť zo stravy dobre si zvážte či sa na tento spôsob stravovania dáte. V prvom rade ide o živiny, ktoré získavate z mäsa. Ak  začne váš organizmus trpieť dlhšie nedostatkom čo i len jednej látky, ktorú bežne získaval z mäsa, môže to zanechať na vašom zdravotnom stave nepriaznivé následky. Nedostatok bielkovín má za následok únavu, zlé hojenie rán, zníženie imunity organizmu,  problémy so zrážanlivosťou krvi, vypadávanie vlasov, zlá regenerácia organizmu, … Ďalším problémom, na ktorý si budete musieť dať pozor je anémia – chudokrvnosť. Pri zlom vegetariánskom stravovaní sa môže znížiť hladina železa a dôjde k narušeniu krvotvorby.

Ďalšími dôležitými látkami, ktorým by ste pri vegetariánstve mali venovať pozornosť sú zinok, vápnik, vitamín B12, D a A a jód.

Vegetariánska strava obsahuje málo sodíka a dusíka, vďaka tomu je u vegetariánov riziko prepuknutia rakoviny, arteriosklerózy, kardiovaskulárnych chorôb a vysokého krvného tlaku nižšie. Táto strava je aj chudobnejšia na tuky, čím predchádzajú obezite a zvýšenému cholesterolu v krvi.

Trávenie rastlinnej a živočíšnej potravy

Ľudský tráviaci systém je viac prispôsobený rastlinnej strave. Vieme ju lepšie stráviť a získať z nej viac životne dôležitých látok. Mäso nás na druhú stranu viac nasýti a náš organizmus je donútený vynaložiť viac energie na jeho trávenie.

Ovocie, zelenina – čas trávenia je 30 minút až 2 hodiny.

Cestoviny, chlieb – čas trávenia cca 4 hodiny

Syry, vajíčka (obsahujú viac bielkovín) – trávime až 5 hodín

Mäso (obsahuje živočíšne bielkoviny a tuky) – čas trávenia 6 až 8 hodín.

Zloženie vegetariánskej stravy musí podliehať istým pravidlám, aby organizmus netrpel nedostatkom dôležitých látok. Vhodné je dopriať si popri „povolenej“ strave morské, alebo sladkovodné riasy, prípadne obohatiť jedálniček o ryby. Týmto obohatením stravy získa organizmus potrebné minerály a stopové prvky.

Vegáni

Vegáni nekonzumujú nič, čo má živočíšny pôvod. V ich jedálničku nenájdete ani vajíčka, mlieko, mliečne výrobky, med… nič čo pochádza zo zvieraťa. V tomto prípade už ide o extrém v stravovaní, kedy je naozaj veľmi dôležité dávať si pozor na zloženie stravy a kontrolovať prísun jednotlivých živín.

Nedostatok živín pri vegánskom spôsobe stravovania sa zvykne dopĺňať výživovými doplnkami.

Zuzana UjházyováAutorkou článku je Zuzana Ujházyová. Zuzana vyštudovala analytickú chémiu. Momentálne si dopľňa ďalšie vzdelanie na Jesseniovej lekárskej fakulte v Martine. Na portáli Nazdravie.sk najčastejšie publikuje články o ľudskom tele, chorobách a ich liečbe.
Páčil sa vám článok? Kliknite na

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *