23.1 C
Bratislava
nedeľa, 23 júna, 2024

Fakty a mýty: Duševné poruchy

Duševné poruchy či psychické choroby sa nejakým spôsobom dotýkajú asi každého z nás. Ak nejakým psychickým ochorením netrpíte určite poznáte niekoho, kto toto ochorenie má, alebo ho v istom okamihu svojho života zažil. Každý z nás má spomienky, v živote každého prídu okamihy, ktoré v nás vzbudia emócie a pocity. Nie všetky sú príjemné. Niektoré pocity pominú, niektoré v nás zostávajú dlhšiu dobu.

Mýtov, nedorozumení a aj postojov o duševnom zdraví je množstvo. Veľa z nich vedie k diskriminácii, odsudzovaní a sociálnej izolácii ľudí, ktorí nimi trpia. Aké sú najbežnejšie mýty o psychických poruchách?

Fakty o duševnom zdraví

Problémy s duševným zdravím môžu postihnúť kohokoľvek a kedykoľvek. Podľa WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) 1 zo 4 ľudí v určitom bode svojho života je postihnutý duševnou chorobou.

  • Cca 280 miliónov ľudí na svete trpí depresiou (vrátane detí)
  • Cca 970 miliónov ľudí trpí nejakou duševnou poruchou
  • Každý rok spácha samovraždu 700 000 ľudí (na maláriu umrie cca 620 tisíc ľudí ročne)
  • 9 z 10 ľudí s duševnou chorobou zažíva diskrimináciu, čo negatívne ovplyvňuje ich život

Aj keď je depresia najčastejšou duševnou poruchou existujú aj ďalšie ako napríklad poruchy správania, poruchy príjmu potravy, schizofrénia, posttraumatická stresová porucha, bipolárna porucha,…

Fakty a mýty

Duševná choroba nie je ozajstná choroba, je to znak slabosti

Duševná choroba je rovnaká choroba ako akákoľvek iná. Ak si zlomíte ruku nečakáte, že to prejde ale idete k lekárovi. Rovnako by to malo platiť aj pri duševných chorobách. Neprejdú samé od seba. Duševné choroby sú choroby, nie známky zlého charakteru či slabosti. Napríklad človek s depresiou sa z nej sám nedostane, rovnako ako diabetik nedostane svoje ochorenie pod kontrolu bez lekára a správnej liečby.

Problém je skôr v tom, že s ľuďmi so zlomenou rukou alebo nohou (či iným ochorením) súcitíme, pomáhame im s nákupom, nosíme im kvety, prajeme im skoré uzdravenie a snažíme sa robiť všetko preto aby sa počas liečby cítili lepšie a rýchlejšie sa zotavili. Pre ľudí s duševnou poruchou to nerobíme.

Záchvat paniky môže byť smrteľný

Nie. Záchvat paniky sa prejavuje rýchlym tepom srdca a silným pocitom strachu, nie je ale smrteľný. Pravdou ale je, že v tomto stave je človek náchylnejší na rôzne nehody. Ak cítite, že na vás tento záchvat ide vyhľadajte bezpečné miesto, môže to znížiť riziko nehody.

Duševné poruchy

Ak trpím duševnou poruchou nemôžem pracovať

Jeden z bežných mýtov hovorí, že ľudia s duševnou poruchou nie sú schopní si udržať zamestnanie. Nie je to úplne pravda. Vo veľkej miere to závisí od typu poruchy. Pravdou je, že niektorí pacienti pracujú s podporou od zamestnávateľa. Značná časť ľudí s vážnymi duševnými poruchami chce pracovať, ale čelia množstvu prekážok pri hľadaní a aj udržaní si zamestnania.

Duševná porucha je trvalá, nedá sa vyliečiť

Psychické problémy nemusia byť „na celý život“. Každý z nás je iný. Existuje veľa liečebných postupov a liekov, ktoré môžu ľuďom s duševnými chorobami pomôcť. Niekto zažije len zopár epizód ochorenia medzi ktorými je „normálny“. Niektorým ľuďom zas pomôžu lieky alebo terapie. Pre niekoho môže byť uzdravenie zbavenie sa symptómov a návrat k štýlu života, ktorý ho uspokojuje. Úplné zotavenie si vyžaduje dlhý čas.

Ja duševnú chorobu nebudem mať nikdy

Predpokladá sa, že každý mal, má alebo bude mať duševnú poruchu. Počas jedného roka každý 4 človek na svete nejakú duševnú poruchu zažil, nie každý ale vyhľadal lekára. Psychickú poruchu sami na sebe nepociťujete. Príznaky a symptómy si ale všímajú ľudia vo vašom okolí (rodina, kolegovia v práci, priatelia).

Zlá výchova alebo nedostatok rodičovskej starostlivosti spôsobuje duševné poruchy

Nie. Duševné poruchy nie sú spôsobené nevhodnou výchovou. Ide o komplikované stavy, za ktorými je kombinácia genetických faktorov, biológie, prostredia, sociálnych a enviromentálnych faktorov a životných skúseností. Rodina a priatelia ale môžu zohrávať dôležitú úlohu pri zotavovaní sa.

Ľudia s duševnými chorobami nezvládajú stres

Opak môže byť pravdou. Ľudia, ktorí trpia psychickými problémami sa učia zvládať stres a riešiť problémy. A neraz ho zvládnu lepšie ako ľudia bez psychických porúch.

Duševne chorí ľudia sú nebezpeční

Jeden z najväčších mýtov, ktorému doteraz verí stále veľa ľudí. Je len minimum (cca 2%) psychicky chorých ľudí, ktorí môžu byť nebezpeční. Aj ľudia s ťažkými psychickými poruchami, ktorí sa správajú bizarne a nezvyčajne sú zriedka nebezpeční. Faktom ale je, že práve ľudia s duševnými chorobami sú častejšie obeťami násilia.

Deti problémy s duševnými poruchami nemajú

Nie, ani toto nie je pravda. Niektoré duševné porucha sa prvý krát môžu prejaviť už v detstve, aj u malých detí. Príznaky u detí sa ale môžu líšiť od príznakov u dospelých. Choroba môže ovplyvniť učenie, nadobúdanie zručností či nadväzovanie kontaktov. Asi polovica duševných porúch sa začína prejavovať už pred dovŕšením 14 roku života.

Duševné choroby. Deti

Problémy s duševným zdravím majú len slabí ľudia

Nie. Duševné zdravie nemá nič spoločné so slabosťou, lenivosťou a nie je to ani charakterová črta. Za vznikom duševnej poruchy je súhra sociálnych a biologických faktorov (gény, fyzické choroby, chémia mozgu), životných skúseností (traumy, zneužívanie,..), rodinná anamnéza.

Ľudia s duševnými chorobami by mali byť izolovaní

Veľká väčšina ľudí s psychickými problémami sa zotaví. U niektorých je proces zotavovania dlhší, u niekoho kratší ale môžu žít ako bežní ľudia. Len veľmi malé percento ľudí potrebuje nemocničnú starostlivosť.

Depresia súvisí s vekom, je to prirodzený proces starnutia

Nie. Depresia nie je prirodzenou súčasťou starnutia. Starší ľudia sú len na vznik tohto ochorenia náchylnejší.

Keď mám priateľov nepotrebujem terapiu

Pravdou je, že rozhovor s priateľmi môže duševne chorým ľuďom pomôcť, rovnako ale aj rozhovor s terapeutom. Je totižto rozdiel medzi rozhovorom s priateľmi a rozhovorom s terapeutom. Terapeut môže viesť rozhovor pri ktorom konštruktívne rieši problémy, zatiaľ čo rozhovor s priateľmi taký nie je vždy.

Poruchy príjmu potravy sa týkajú len mladých žien

Poruchy príjmu potravy (anorexia, prejedanie sa, bulímia) sa môžu týkať kohokoľvek. Kým pred pár rokmi trpeli týmito problémami väčšinou mladšie ženy v súčasnosti ich dobiehajú muži a aj ľudia vo veku 45 rokov a starší. V súčasnosti trpí anorexiou a bulímiou 10 až 25% mužov a 25% mužov má problémy s prejedaním sa.

ZDROJ:

sahealth.sa.gov.au/wps/wcm/connect/public+content/sa+health+internet/healthy+living/healthy+mind/myths+and+facts+about+mental+illness

cmha.ca/brochure/myths-about-mental-illness/h

samhsa.gov/mental-health/myths-and-facts

Obrázky:Pixabay.com

Zuzana UjházyováAutorkou článku je Zuzana Ujházyová. Zuzana vyštudovala analytickú chémiu. Momentálne si dopľňa ďalšie vzdelanie na Jesseniovej lekárskej fakulte v Martine. Na portáli Nazdravie.sk najčastejšie publikuje články o ľudskom tele, chorobách a ich liečbe.
Predchádzajúci článok
Ďalší článok

SÚVISIACE ČLÁNKY

POSLEDNÉ ČLÁNKY