Dysgrafia je jednou z porúch písania. Možno vás hneď napadne „škrabopis“, ktorým možno v zhone píšete aj vy, ale to nie je to isté.
Dysgrafia sa prejavuje výraznou neúhľadnosťou písma. Prvé prejavy tejto poruchy sa prejavia v škole, keď sa dieťa učí písať, ale pozor, nie vždy ide práve o dysgrafiu.
Čo je to dysgrafia?
Krasopis nie je silnou stránkou mnohých ľudí. Písať sa učíme už v škole a časom sa náš rukopis upraví – už nemusíme rozmýšľať nad tým ako sa každé písmeno píše a plne sa na to sústrediť. Ľudia, ktorí trpia dysgrafiou, tento problém majú. Dysgrafia je porucha grafomotorickej činnosti – teda písania. Okrem problémov s písaním dieťa nemá žiadne iné problémy s učením.
Prejavy dysgrafie
Dysgrafia sa často krát objavuje spolu s dyslexiou (porucha čítania a písania), ale nemusí tomu tak byť vždy. Pre poruchu písania sú typické:
- nesprávny sklon, veľkosť písma, písanie cez riadok, okraje,
- problémy so správnym písaním písmen – zrkadlové písanie, zámena podobných písmen (p-q, d-b..), zlý tvar písmen,
- písanie je pomalé, kŕčovité a aj napriek obrovskej snahe dieťaťa je nesúmerné a roztrasené,
- dieťa má tzv „neistú ruku“ pri písaní, rozmýšľa nad každým ťahom pera,
- medzery medzi písmenami sú rôzne (niekedy veľké alebo malé).
Dysgrafia sa netýka len písmen, ale aj písania čísel. Môže sa objaviť aj pri kreslení či pracovných činnostiach (strihanie, zapínanie gombíkov..).
Dysgrafik sa na písanie musí veľmi koncentrovať na každé jedno písmeno, čo ho výrazne spomaľuje a odvádza jeho pozornosť od výkladu učiva. Na druhú stranu, ak sa snaží písať rýchlejšie, môže robiť gramatické chyby, čo môže viesť k mylnej diagnóze – dysortografii (porucha uplatňovania gramatických pravidiel) alebo dyslexii.
Pre dieťa je písanie namáhavé, vyčerpávajúce a únavné. Aj napriek veľkej snahe je jeho písmo nesúmerné, roztrasené a kŕčovité.
Dysgrafia v predškolskom veku
Porucha písania sa môže prejaviť aj pri zaväzovaní šnúrok na topánkach, zapínaní gombíkov alebo kreslení. Deti kreslia radi, ak ale vaše dieťa kresliť nechce a vyhýba sa tejto činnosti, mali by ste spozornieť.
Deti s dysgrafiou môžu (ale nemusia) mať problém s jemnou alebo hrubou motorikou – sú nemotorné, často sa potkýňajú, majú problém naučiť sa bicyklovať..
Príčiny vzniku dysgrafie
ATNR – Asymetrický tonický šijový reflex. Tento reflex majú bežne donosení novorodenci. Nezrelosť nervových dráh, ktoré zaisťujú koordináciu hlavy, očí a rúk. Reflex do cca 6 mesiacov vymizne v dôsledku vývinu mozgu a teda aj týchto dráh. Ak ale ATNR pretrváva, prípadne nedôjde k vývinu všetkých nervových dráh dieťa má problém so skoordinovaním hlavy, pohybu horných končatín a očí. Tento nesúlad sa prejaví práve pri písaní, kedy dieťa potrebuje premýšľať (ako sa píšu písmená alebo nad učivom, z ktorého si má zapisovať poznámky), písať a zároveň si očami kontrolovať čo napísalo.
Pamäť – tzv. pracovná pamäť je ďalšou možnou príčinou dysgrafie. Dysgrafik skôr ako začne písať musí sa rozpamätať na to ako sa konkrétne slovo píše a až potom ho začne písať.
Genetická predispozícia – ak má niekto vo vašej rodine problém s písaním, je možné, že sa tento problém objaví aj u niekoho ďalšieho.
Diagnostika dysgrafie
Nemusíte hneď utekať k po lekároch ak vaše dieťa nemá úhľadné písmo. Ak sa ale jeho rukopis aj napriek úsiliu nezlepšuje, prípadne zaostáva za rovesníkmi, navštívte pedagogicko – psychologické poradenstvo. Pri psychologickom vyšetrení sa zistí úroveň zrelosti dieťaťa. Následne sa špeciálny pedagóg zameria na to ako dieťa píše (diktáty, prepisovanie textu, kreslenie..).
Ako narábať s dysgrafiou
Dysgrafia sa nedá vyliečiť – ale dá sa s ňou žiť a aj študovať. Ak je dysgrafia diagnostikovaná, požiadajte vedenie školy o podporu pre dieťa. Učitelia, ak o dysgrafii nevedia, majú tendenciu klásť na písmo žiakov dôraz. Pokiaľ učiteľ zníži na dysgrafika nároky a on nebude musieť toľko písať bude sa môcť zamerať aj na iné predmety v škole:
- miesto písania testov a písomiek môže odpovedať,
- dostane viac času na napísanie diktátu, poznámok,
- ak je to možné môže písať na počítači.
V praxi sa zamerajte na správny úchop ceruzky pri písaní a na správny tvar a veľkosť písmen. Doma sa zamerajte na koordináciu dieťaťa. Nemusíte ho stále nútiť písať. Dajte mu do ruky stláčať loptičku, krúženie zápästím, tlačenie dlaní proti sebe alebo aj obyčajné klepkanie prstami po stole majú priaznivý vplyv na jemnú motoriku. Zlepšia sa tak nie len svaly v dlani a zápästí (čo má dobrý vplyv na úchop pera) ale aj jemná motorika a koordinácia. Dieťa následne nebude kŕčovito držať pero pri písaní čím sa predíde vyčerpaniu a únave.
Snažte sa odsledovať, ktoré písmená robia dieťaťu pri písaní najväčší problém a popracujte na nich. Dajte ale pozor, určite ho do precvičovania nenúťte.
Časom si deti uvedomia, že zaostávajú v písaní. To v nich môže znížiť sebavedomie, začnú sa strániť rovesníkov, utiahnu sa do ústrania. Môže to viesť k „nenávisti k písaniu“ a možno aj záškoláctvu. Preto nezabudnite deti po aj najmenšom úspechu pochváliť.
Dysgrafia bude vašim spoločníkom stále, aj v staršom veku ale dá sa s ňou žiť tak, aby výrazne nezasahovala do vášho života. Stredoškoláci, vysokoškoláci si môžu písať len stručné poznámky, prípadne používať tablet. V dospelosti môžete miesto písania rukou písať na počítači – zakryjete tak roztrasený a takmer nečitateľný vlastný rukopis.
Zdroje
https://www.ako-sa-naucit-skor.com/dysgrafia/
Autorkou článku je Zuzana Ujházyová. Zuzana vyštudovala analytickú chémiu. Momentálne si dopľňa ďalšie vzdelanie na Jesseniovej lekárskej fakulte v Martine. Na portáli Nazdravie.sk najčastejšie publikuje články o ľudskom tele, chorobách a ich liečbe.