Všetci máme fyzické a aj duševné zdravie. Fyzické problémy si rýchlo všimneme a ideme s nimi k lekárovi. Duševné zdravie ale často podceňujeme a nevenujeme mu toľko pozornosti. Duševné aj fyzické zdravie spolu úzko súvisia a problémy v jednej oblasti sa môžu prejaviť v druhej. Čo je duševné zdravie a ako sa postarať aj o túto stránku nášho zdravia?
Čo je duševné zdravie
Duševné zdravie je stav duševnej pohody, ktorý zahŕňa emocionálnu, psychologickú aj sociálnu pohodu. Tento stav pohody nám umožňuje zvládať každodenný stres, realizovať svoje schopnosti, učiť sa, pracovať a prispievať k rozvoju svojej komunity. Tiež ovplyvňuje naše správanie, myslenie a aj cítenie.
Väčšina ľudí si pod pojmom duševné zdravie predstaví len absenciu duševných porúch. Nie je tomu ale tak. Nemusíte trpieť žiadnou duševnou poruchou, napriek tomu môžete mať s duševným zdravím problémy. Na druhú stranu, aj ľudia s duševnými poruchami môžu byť v pohode. Pravdou ale je, že ľudia s duševnými poruchami majú úroveň duševnej pohody zvyčajne nižšiu.
Duševné zdravie: Štatistiky
Nie len u nás ale aj vo svete sa situácia v oblasti duševného zdravie zhoršuje. Miliardy ľudí na svete trpia pocitmi úzkosti, strachom, depresiami či izoláciou. Pandémia COVID-19 túto situáciu ešte zhoršila a jej dôsledky na duševnom zdraví pociťujeme doteraz.
Problémy s duševným zdravím sú rozšírené v každej krajine a v každej komunite. Približne každý štvrtý človek v istej etape svojho života trpel (alebo bude trpieť) duševnou chorobou.
Viac ako dve tretiny ľudí s duševnými poruchami nedostáva potrebnú starostlivosť. Najväčšími problémami v tejto oblasti nie je len nedostatok lekárov a zdravotných pracovníkov ale aj stále pretrvávajúca stigma okolo duševného zdravia.
Fyzické a duševné zdravie spolu úzko súvisia. Napríklad depresie zvyšujú riziko vzniku cukrovky, kardiovaskulárnych chorôb či mŕtvice. Platí to ale aj opačne. Chronické choroby môžu zvýšiť riziko vzniku duševných chorôb.
Asi 15% dospievajúcich ľudí na svete má duševné ochorenie. Ide hlavne o mladých ľudí vo veku 10 až 19 rokov.
Štvrtina svetovej populácie žije v oblastiach, ktoré sú postihnuté konfliktom, vojnou. Takmer všetci, ktorí konflikt prežili zažívajú psychickú tieseň a u každého piateho sa vyvinie duševná porucha (posttraumatická stresová porucha, úzkosť, depresia, bipolárna porucha, …).
Čo ovplyvňuje duševné zdravie
Ak sa zamýšľate nad duševným zdravím predstavte si ho ako počasie. Ako sa menia ročné obdobia tak sa mení aj počasie. Raz sú krásne a slnečné dni inokedy sú zas sychravé a chladné. Rovnako ako počasie tak aj naše duševné zdravie prechádza rôznymi obdobiami. Niekedy sa cítite plní energie a elánu, cítite radosť a nadšenie a inokedy vám chýba motivácia, nemáte náladu a nechce sa vám ani len vyliezť z postele. Vplyv na duševné zdravie má viacero faktorov
- Biologické faktory (gény, chémia mozgu)
- Životné skúsenosti (trauma, šikanovanie, zneužívanie)
- Rodinná anamnéza – ak sa v rodine vyskytuje duševná porucha je riziko, že ňou budú trpieť aj ďalšie generácie vyššia.
- Životný štýl – fyzická aktivita, stravovanie, užívanie návykových látok, …
Vplyv na duševné zdravie môžu mať aj financie, svetové udalosti, počasie a aj to, čo sa nám stalo v minulosti.
Starostlivosť o duševné zdravie
O duševné zdravie by ste mali dbať v každej etape svojho života. V každej fáze na vás číhajú výzvy, ktoré vašu duševnú pohodu môžu narušiť a viesť k rozvoju duševných chorôb.
- Od narodenie do cca 11 roky života – deti si v ranom detstve osvojujú sociálne zručnosti a aj spôsoby ako sa vyrovnať s problémami. Tvrdá rodičovská výchova sa môže nepriaznivo podpísať na ich duševnom zdraví. Ak majú dobré duševné zdravie majú pozitívny vzťah k životu, darí sa im v škole aj doma, nerobí im problémy fungovať v kolektíve, nadväzovať priateľstvá.
- Dospievanie (12 až 17 rokov) – v tomto období sa deti formujú. Vytvárajú si zdravé návyky a správanie, ktoré si prenášajú do dospelosti. Dospievanie je ale aj obdobie fyzických, emocionálnych a sociálnych výziev. Problémy ako chudoba, násilie či šikana ich robí zraniteľnými voči duševným chorobám.
- Skorá dospelosť (18 – 26 rokov) – aj toto obdobie je spojené s výzvami ako vysoká škola, prvé samostatné bývanie, založenie rodiny či nástup do práce. Tieto zmeny zvládate lepšie ak ste v duševnej pohode.
- Dospelosť (27 až 64 rokov) – možno si myslíte, že vás v tomto veku až tak veľa zmien nečaká Stresové situácie, ktoré vplývajú na vašu pohodu ale zažívate aj tu. Stres súvisiaci s prácou či rodičovstvom vám môže dať zabrať.
- Starší ľudia (65 a viac rokov) – odchod do dôchodku je pre mnohých ľudí stresujúcou udalosťou. Problémy s duševným zdravím ale môže narobiť aj vážna choroba, úmrtie milovanej osoby. Ľudia v tomto veku často pociťujú osamelosť, smútok či sociálnu izoláciu.
Najčastejšie poruchy duševného zdravia
Úzkostné poruchy
– najčastejšie duševná porucha, ktorá sa prejavuje nadmernými obavami alebo strachom, ktorý narúša každodenný život. Medzi príznaky úzkostných porúch patrí
- nespavosť
- únava
- problémy s koncentráciou
- problémy so spánkom
Úzkostné poruchy zahŕňajú aj
- panickú poruchu
- fóbie (z predmetov, zvierat, sociálna fóbia, …)
- obsedantno-kompulzívna porucha – nutkanie vykonávať opakovane činnosti
- posttraumatická stresová porucha – často sa vyskytuje u ľudí, ktorí prežili alebo boli svedkami traumatickej udalosti.
Poruchy nálad
– vyznačujú sa výraznými zmenami nálad. Pacienti môžu mať obdobie mánie (veľa energie, vitality, sú šťastný) a/alebo depresívne obdobie.
- Depresia – prejavuje sa zlou náladou, smútkom, stratou záujmu o aktivity, ktoré pacienta predtým bavili.
- Bipolárna porucha – typická zmenami nálad. Obdobie dobrej nálady (manická fáza) sa strieda s obdobím depresie (smútok, zlá nálada,…).
- Sezónna afektívna porucha – súvisí s denným svetlom. Počas jesenných a zimných mesiacov sa prejavuje miernou depresiou. Ako sa začnú dni predlžovať zlepšuje sa aj nálada a duševná pohoda. Často sa vyskytuje v severských krajinách, ktoré ležia ďaleko od rovníka.
– mentálna bulímia, anorexia či emočné prejedanie majú často počiatky v skreslenom vnímaní svojho tela a obáv z priberania. Negatívne vplývajú na fyzické aj duševné zdravie.
Mať dobré duševné zdravie, byť v pohode neznamená mať sa stále dobre, byť šťastným a plným energie. Život nám do cesty prinesie množstvo starostí, výziev a strát, ktoré v nás vyvolajú nepríjemné a negatívne pocity. Niekedy ich cítime dlhšie a niekedy pominú rýchlo a my sa zotavíme. Niekedy stačí urobiť v našom živote zmeny a my sa cítime lepšie a niekedy sa stretneme s problémami, ktoré nedokážeme ovplyvniť. Je len na vás či sa rozhodnete požiadať o pomoc. Nezabúdajte ale, že čím skôr pomoc či podporu vyhľadáte tým lepšie pre vás.
Príznaky problémov s duševným zdravím
Čo sa týka emócií môže byť ťažké rozpoznať čo je normálne a čo nie. Každý sa môže cítiť občas smutne alebo bez nálady. Je to normálne. Pokiaľ ale tieto stavy pretrvávajú dlhší čas mali by ste spozornieť. Existuje niekoľko varovných signálov, ktoré naznačujú, že s vašim duševným zdravím nie je všetko v poriadku.
- Zmena stravovacích alebo spánkových návykov.
- Nezáujem o aktivity, ktoré ste mali radi.
- Sociálna izolácia – stiahnete sa od ľudí.
- Málo alebo takmer žiadna energie.
- Pocit, že na ničom nezáleží.
- Pocit bezmocnosti, beznádeje.
- Fajčenie, konzumácia alkoholu alebo užívanie iných návykových látok (vo väčšom množstve než zvyčajne).
- Výkyvy nálad, ktoré spôsobujú problémy vo vzťahoch (partnerskom, pracovnom, priateľskom,…).
- Pocit zmätenosti, zábudlivosť, hnev, rozrušenie.
- Myšlienky a spomienky, ktoré neviete dostať z hlavy.
- Neschopnosť vykonávať každodenné úlohy (starostlivosť o deti, dochádzanie do práce, …).
- Myšlienky na samovraždu, alebo na ublíženie iným.
Pri problémoch s duševným zdravím sa nemusia prejaviť všetky príznaky, stačí ich zopár. Ak ich spozorujete a pretrvávajú dlhšiu dobu vyhľadajte pomoc. Nespoliehajte sa na to, že to prejde. Stanovením diagnózy a včasnou liečbou môžete predísť závažnejším formám duševných porúch.
ZDROJ:
who.int/news-room/fact-sheets/detail/mental-health-strengthening-our-response
medicalnewstoday.com/articles/154543#myths-vs-facts
medicalnewstoday.com/articles/154543#treatment
Obrázky: pexels.com
Autorkou článku je Zuzana Ujházyová. Zuzana vyštudovala analytickú chémiu. Momentálne si dopľňa ďalšie vzdelanie na Jesseniovej lekárskej fakulte v Martine. Na portáli Nazdravie.sk najčastejšie publikuje články o ľudskom tele, chorobách a ich liečbe.