Dieťa nechce jesť, odmieta zeleninu, pri stole sa vrtí alebo zje iba niekoľko „istých“ jedál? Pre rodiča môže každé odmietnutie jedla vyvolať obavy, či dieťa prijíma dostatok živín. Najmä u menších detí však vyberavosť v jedle často patrí k normálnemu vývoju. Problém niekedy nevzniká preto, že dieťa „nevie jesť“, ale preto, že rodičia sa pri jedle dostanú do začarovaného kruhu nátlaku, vyjednávania a odmien. Čo robia rodičia pri jedle najčastejšie nesprávne?
1. Nútime dieťa dojedávať
„Ešte tri lyžičky.“ „Kým to nezješ, od stola nejdeš.“ Takéto vety pozná množstvo rodičov. Ak však dieťa odmieta jedlo, nátlak nemusí pomôcť. Naopak, môže z jedla urobiť nepríjemnú povinnosť a zvyšovať napätie pri stole. Dobré je ak rodič rozhoduje najmä o tom, aké jedlo ponúkne, kedy a kde sa bude jesť, zatiaľ čo dieťa má určitú mieru voľby v tom, či a koľko z ponúknutého zje.
Ak teda dieťa zje menej, než ste očakávali, nemusíte automaticky pripravovať ďalšiu porciu iného jedla alebo ho presviedčať, aby tanier vyprázdnilo. Dôležitejšie je sledovať jeho celkový príjem a rast než jeden konkrétny obed. U detí sa totiž množstvo jedla môže medzi jednotlivými jedlami výrazne líšiť.
2. Keď odmietne obed, okamžite pripravíme jeho obľúbené jedlo
Dieťa nechce jesť pripravený obed. Rodič nechce, aby zostalo hladné, a tak rýchlo uvarí cestoviny, párky, hranolčeky alebo pripraví obľúbený jogurt. Na prvý pohľad to vyzerá ako praktické riešenie. Ak však tento scenár opakujete pri každom odmietnutí, dieťa môže postupne zistiť, že odmietnutím hlavného jedla dostane presne to, čo chce.
Pediatri a odborníci preto odporúčajú ponúknuť dieťaťu rovnaké rodinné jedlo a zároveň k nemu pridať aspoň jednu potravinu, ktorú má rado. Ak napríklad nechce mäso so zeleninou, na tanieri môže mať aj zemiaky alebo inú známu prílohu. Nemusíte však po odmietnutí pripravovať úplne nové jedlo, len ho obmeňte.
3. Z jedla robíme odmenu alebo trest
„Keď zješ zeleninu, dostaneš čokoládu.“ Znie to nevinne, ale podobné vyjednávanie môže meniť spôsob, akým dieťa vníma jednotlivé potraviny. Sladkosť sa v jeho očiach stáva vytúženou odmenou a zelenina nepríjemnou prekážkou, ktorú musí prekonať.
Používať jedlo ako odmenu alebo trest ale odborníci neodporúčajú. Namiesto toho môžete dieťa pochváliť za ochotu skúsiť nové jedlo alebo jeho zapojenie do prípravy.
4. Očakávame, že nové jedlo ochutná hneď
Dieťa nechce jesť brokolicu, špenát alebo rybu? Neznamená to automaticky, že ich nebude mať rado ani o rok. Deti potrebujú niektoré nové potraviny vidieť a ochutnať opakovane, kým ich prijmú. Malé deti môžu potrebovať 8 až 10 ponúknutí novej potraviny, niekedy aj viac, kým ju príjmu. Opakované ponúkanie môže pomôcť dieťaťu prijať predtým odmietanú potravinu.
Preto netlačte na dieťa, aby brokolicu zjedlo za každú cenu. Ponúknite ju znova o niekoľko dní alebo týždňov, prípadne ju pripravte inak. Raz ju môžete podusiť, inokedy upiecť alebo pridať k obľúbenej prílohe. Aj samotné skúmanie jedla, jeho vône, vzhľadu či konzistencie predstavuje pre dieťa skúsenosť.
5. Dieťa neustále niečo zobká medzi jedlami
Ak dieťa počas celého dňa pojedá keksíky, ovocie, pečivo alebo iné drobnosti, pri hlavnom jedle nemusí pociťovať dostatočný hlad. Potom rodič vidí, že dieťa nechce jesť obed, a začne sa ešte viac snažiť dostať doň aspoň niekoľko súst.
V tomto prípade pomáha pravidelný režim jedál a desiat. Medzi hlavnými jedlami neponúkať priveľa občerstvenia. Dieťa by nemalo prichádzať k jedlu ani príliš hladné alebo unavené.
Neznamená to, že dieťa musí jesť každý deň presne na minútu. Ide skôr o predvídateľný rytmus, v ktorom má priestor na hlavné jedlá aj menšie občerstvenie a medzi nimi nemusí neustále niečo jesť.
6. Pri jedle sledujeme každé sústo
„Koľko si zjedol?“ „Ešte jednu lyžičku.“ „Veď si dnes skoro nič nemal!“ Ak rodič počas celého jedla sleduje množstvo každého sústa, dieťa môže začať vnímať jedlo ako miesto neustáleho hodnotenia.
Lepšie funguje pokojnejší prístup. Rodič ponúkne primeranú porciu, vytvorí príjemné podmienky na jedenie a nechá dieťa reagovať na vlastný hlad a sýtosť. Malé deti prirodzene regulujú príjem energie a množstvo jedla, ktoré zjedia sa môže medzi jednotlivými jedlami meniť.
Ak teda dieťa jeden deň zje veľa a na druhý deň podstatne menej, nemusí to samo osebe znamenať problém. Dôležitý je dlhodobejší obraz, rast a celková pestrosť stravy.
7. Zabúdame, že dieťa sleduje hlavne nás
Rodič môže dieťaťu vysvetľovať, aká zdravá je zelenina, no ak sám pri večeri odkladá šalát bokom, jeho slová nemajú rovnakú váhu ako vlastný príklad. Deti sa pri jedle učia aj pozorovaním rodičov a súrodencov.
Najlepšie urobíte ak budete jesť spolu s deťmi a pôjdete im tak príkladom, že rôzne potraviny patria do bežného jedálnička.
Skúste preto z jedla urobiť spoločnú chvíľu, nie každodenný súboj. Sadnite si k stolu, odložte telefóny a rozprávajte sa aj o iných veciach než o tom, koľko dieťa zjedlo. Pokojná atmosféra môže byť pre dieťa dôležitejšia než dokonale prázdny tanier.
Čo robiť, keď dieťa nechce jesť?
Ak dieťa odmieta jedlo, skúste sa najskôr pozrieť na celý jeho stravovací režim. Má pravidelné jedlá a desiaty? Dostáva medzi nimi veľa maškŕt? Má na tanieri aj potravinu, ktorú pozná a obľubuje? Núti ho niekto do jedenia? Dostáva sladkosť za každú zjedenú zeleninu? A ak odmietne nové jedlo, skúsite mu ho ponúknuť znova neskôr?
Pri vyberavom dieťati často pomôže menej presviedčania a viac trpezlivosti. Nové potraviny ponúkajte opakovane bez nátlaku, jedzte spolu a nechajte dieťa postupne objavovať rôzne chute a konzistencie. Zapojte deti aj do výberu a prípravy jedla – napríklad pri umývaní ovocia, triedení zeleniny alebo jednoduchom varení.
Ak však dieťa dlhodobo odmieta veľké množstvo potravín, výrazne chudne alebo nepriberá, má problémy s prehĺtaním či žuvaním, často sa pri jedle dávi alebo máte obavy z jeho rastu a vývoja, poraďte sa s pediatrom. Vyberavosť síce často patrí k detstvu, no výrazné alebo pretrvávajúce problémy s jedením si zaslúžia odborné posúdenie.
Dieťa nemusí zjesť všetko, čo mu položíte na tanier
Najväčšou chybou nemusí byť samotná vyberavosť dieťaťa, ale snaha rodiča dostať pod kontrolu každé jeho sústo. Úlohou rodiča je ponúknuť pestré a primerané jedlo v pravidelnom režime. Dieťa potrebuje postupne získavať skúsenosť s rôznymi potravinami a zároveň vnímať vlastný hlad a sýtosť. Takýto prístup môže pomôcť zmeniť jedlo z každodenného zdroja konfliktov na prirodzenú súčasť rodinného života.
ZDROJ:
healthychildren.org/English/ages-stages/toddler/nutrition/Pages/
nhs.uk/baby/weaning-and-feeding/fussy-eaters/
Obrázky: pexels.com
Autorkou článku je Zuzana Ujházyová. Zuzana vyštudovala analytickú chémiu. Momentálne si dopľňa ďalšie vzdelanie na Jesseniovej lekárskej fakulte v Martine. Na portáli Nazdravie.sk najčastejšie publikuje články o ľudskom tele, chorobách a ich liečbe.