Kvalita vnútorného prostredia a vplyv na zdravie

03.07.2020 / Zdravoveda

Dizajn, zariadenie a vybavenie domov či kancelárskych budov sú dôležité, ale do popredia sa čoraz viac dostáva otázka kvality vnútorného prostredia (Indoor Environmental Quality, IEQ).

Množstvo svetla, výhľady, kvalita vzduchu, hlučnosť a ďalšie atribúty majú vplyv na kvalitu života a na zdravie.

Ohľad na tieto faktory by sa mal brať aj pri kompletnej rekonštrukcii budov – stačí maličkosť, aby sa IEQ zvýšilo. A naopak, ak sa cítite unavení, nevýkonní a ste často chorí, na vine môže byť práve nezdravé prostredie..

Kvalita vnútorného prostredia (IEQ) sa najjednoduchšie opisuje ako podmienky vo vnútri budovy. Zahŕňa kvalitu vzduchu, ale aj prístup k dennému svetlu a výhľadom, príjemné akustické podmienky a kontrolu osvetlenia a tepelného komfortu.

Môže taktiež zahŕňať funkčné aspekty priestoru, ako napríklad to, či usporiadanie poskytuje ľahký prístup k potrebným veciam.

Spolumajitelia obytných domov alebo realizátori ich komplexnej obnovy môžu zvýšiť spokojnosť obyvateľov budovy tým, že zvážia všetky aspekty IEQ namiesto toho, aby sa zamerali iba na teplotu alebo kvalitu ovzdušia. Prečo je to dôležité?

„V ostatných rokoch trávime veľa času v interiéri, vnútri vykonávame takmer 80% našich aktivít. To je údaj ešte spred koronakrízy, keď sme dnu strávili takmer 100 % času. Pri všetkých činnostiach v interiéri – či je to práca, oddych, spánok, čokoľvek, sa potrebujeme cítiť komfortne,“ vysvetľuje Ing. Branislav Augustín, špecialista na obnovu bytových domov zo Sika Slovensko.

Nekvalitu cítime na svojom zdraví

Nízka kvalita vnútorného prostredia sa odrazí na úrovni zdravia. Prejavy sú rôzne a každý z nás sa s nejakým už zrejme stretol – s nevysvetliteľnou únavou, s nespavosťou, so zdravotnými problémami pre príliš suchý alebo, naopak, príliš vlhký vzduch, so zdravotnými komplikáciami pre plesne a spóry, ktoré sa nachádzajú vo vlhkých stenách, s bolesťami hlavy pre nedostatok denného svetla, s nejakým druhom alergie pre nedostatočnú hygienu..

„Každý človek reaguje individuálne na rôzne fyzické a psychické podnety. Každý je inak odolný voči vlhkosti, prachu, emisiám, hluku, znečisteniu ovzdušia, teda určitému diskomfortu. Stúpa počet alergií a rôznych precitliveností, preto je naozaj namieste viac sa zaoberať zlepšeniami teplotechnických vlastností budov, ale aj znižovaním tepelných strát, využitím obnoviteľných zdrojov a tak ďalej,“ tvrdí odborník zo spoločnosti Sika Slovensko, ktorá bola v roku 2019 jedným z troch generálnych partnerov XIII. medzinárodnej konferencie Komplexnej obnovy bytových domov.

Syndróm chorých budov

Kvalita vnútorného prostredia nevplýva len na fyzické, ale aj psychické zdravie. Prejavuje sa ako zdanlivo nevysvetliteľná (ne)spokojnosť, (ne)produktivita, (ne)pohoda. Tieto ťažkosti sa označujú aj ako syndróm chorých budov (Sick Building Syndrome, SBS), čo je dnes už bežný celosvetový zdravotný problém.

Kvôli jeho prevencii nielen odborníci z oblasti zdravia, ale aj stavebníctva hovoria o dôležitosti toho, ako bude po komplexnej obnove fungovať celý systém. Inak povedané, spôsob a kvalita zateplenia, opravy strechy, vykurovania či vetrania spolu navzájom súvisia a v konečnom dôsledku vytvárajú systém, ktorý zdraviu buď prospieva, alebo škodí. Vytvára kvalitu vnútorného prostredia.

Zvyšovanie kvality

Na zvýšenie, respektíve minimálne udržanie kvality vnútorného prostredia, ktoré býva zhoršené najmä v starších budovách, treba pri plánovaní obnovy od samého začiatku myslieť na to, že sa bude meniť nielen stav stavby samotnej, ale aj zdravotný stav ľudí v nej. Na zreteli by to mal mať investor, projektanti obnovy aj jej realizátori. „Kvalitu vnútorného prostredia možno zvýšiť viacerými stavebnými alebo interiérovými zásahmi.

Prax nám ukazuje, že ide často o detaily. Napríklad už len použitie lepidiel alebo omietok, ktoré dokážu absorbovať hluk či zvuk ako taký, zvýšia kvalitu vnútorného prostredia v miestnosti, pretože v nej nedochádza k nepríjemným zvukovým odrazom,“ konštatuje B. Augustín zo Sika Slovensko. Na záver dáva všeobecnú, ale fungujúcu radu: „Základným pravidlom, ktorým by sme sa mali riadiť pri obnove, je vždy požadovať doriešenie detailov ešte v projektovej fáze.“

Tomáš GelingerAutorom článku je Tomáš Gelinger. Tomáš vyštudoval žurnalistiku na Univerzite Komenského, pôsobil v Slovenskom rozhlase či vydavateľstve News and Media Holding. V súčasnosti spolupracuje s viacerými médiami, jednou z oblastí, ktorým sa autorsky venuje je zdravotníctvo. V spolupráci s odborníkmi sa snaží prinášať užitočné rady a tipy pre prevenciu a liečenie zdravotných problémov. 
Páčil sa vám článok? Kliknite na

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *