Veronika lekárska

01.08.2009 / Kategória: Atlas byliniek

Latinsky: Veronica officinalis
Ľudovo: biela betonika, nádchová zelina, rozrazil, úložník, či vretienko
Čeľaď: krtičníkovité

Trváca bylina je krátko chlpatá, s vretenovitým koreňom. Má 10-60 cm dlhú poliehavú zakoreňujúcu sa, na konci vystúpavú stonku. Protistojné, obrátenovajcovité, na okraji pílkovité, krátkostopkaté listy a priame husté klasovité strapce drobných belasofialových, niekedy aj bielych kvietkov. Plody sú tobolky. Kvitne od júna do augusta.

Výskyt

Rastie od nížin do podhoria na suchších miestach, lúkach,pasienkoch, medziach a vo svetlých lesoch, najmä v dubinách a kyslých boroch s vresom.

Časti, ktoré sa zbierajú

Zberá sa vňať v čase kvitnutia. Odtrháva sa opatrne, aby sa nepoškodil podzemok, z ktorého vyrastie vňať aj v budúcich rokoch. Suší sa v tieni alebo na slnku. Kvety ľahko opadávajú, preto sa vňať pri sušení obracia až po zvädnutí.

Účinné látky

triesloviny, horčiny, glykozidy aukubín a veronicín, saponíny, silica (stopové množstvo) a živica, vosk, kyselina askorbová

Využitie

Hlavnou liečivou schopnosťou bylinky je jej silná močopudnosť. to jej dáva prvoradé použitie pri zápaloch močového mechúra, močových ciest, chronických chorobách, bolestiach obličiek.
Okrem toho je účinná pri znižovaní hladiny cholesterola v krvi.

Príprava: Zápar sa pripraví z 2 polievkových lyžíc nadrobno posekanej drogy a pol litra vody. Pije sa pri kašli, ale aj pri iných opísaných ťažkostiach. Čerstvá šťava sa pridáva v množstve dvoch lyžičiek do mlieka alebo čaju a pije sa nalačno ako súčasť vitamínových kúr.

Kontraindikácie

Veronika nemá žiadne nepriaznivé príznaky a možno ju používať aj trvale.

Zaujímavosť

Mladé, čerstvé listy byliny sa v niektorých domácnostiach používajú na prípravu jarných polievok alebo do šalátov.

Motto

Keď už veľa zabúdaš, spomeň si na veroniku.

Páčil sa vám článok? Kliknite na

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *