Ľudia vždy túžili po fyzickej kráse, čo je jeden z hlavných dôvodov vzniku a rozvoja plastickej chirurgie. Mnohí by si mysleli, že plastické operácie sú výdobytkom modernej medicíny, ale nie je tomu tak.
Plastické operácie spadajú pod odbor chirurgie, ktorý je zameraný na rekonštrukciu prítomných abnormalít u človeka od narodenia, alebo poškodeného tkaniva z dôvodu poranenia, či iného chirurgického zákroku.
Cieľom plastických operácií je v prvom rade obnoviť funkcie poškodeného tkaniva, avšak zdokonalenie vzhľadu a tým aj posilnenie a prinavrátenie sebavedomia klientovi, je len sekundárnym cieľom.
Často spájaným termínom pri plastických operáciách, je kozmetická (estetická) operácia, ktorej výlučným cieľom je zmena, alebo vylepšenie vzhľadu človeka.
Z histórie plastických operácií
Plastické operácie
siahajú až do starovekých čias Indie, kde významným priekopníkom rekonštrukčných operácií bol Sushruta Samhita, ktorého najznámejším prínosom v plastickej chirurgii bol zákrok rekonštrukcie nosa (rhinoplastika). Tento indický lekár, ako prvý vykonal operáciu nosa pomocou kožného štepu – odobral kožu z inej časti tela a následne ju transplantoval na nos. Rekonštrukcia nosa bola vyhľadávanou plastickou operáciou z dôvodu vtedajšieho trestania amputáciou nosa za cudzoložstvo.
Z historického hľadiska medicíny sa za otca plastickej chirurgie považuje Gaspare Tagliacozzi (16. storočie), ktorý pri rekonštrukcii nosa používal kožu z hornej časti ramena.
Prudký rozvoj plastických operácií nastal hlavne po 2. svetovej vojne, pretože pribudlo enormné množstvo ranených vojakov o ktorých sa staral britský plastický chirurg Harold Gillies. Zaoberal sa poškodeniami tváre a amputovanými končatinami, a v roku 1946 vykonal prvú operáciu zmeny pohlavia, ktorú podstúpila žena.
Kedy sa vykonáva plastická operácia?
Výkon chirurgického zákroku plastickej operácie sa špecializuje na korekciu dysfunkčných oblastí tela, a to najmä pri rekonštrukcii:
- abnormalít vyskytujúcich sa od narodenia ako je napríklad rázštep pery a podnebia, vrodené vady ruky, vady ušníc (odstávajúce uši),
- následkov zranení a úrazov, ktoré spôsobili popáleniny, autonehoda a pod.,
- poškodených oblastí tela, ktoré vznikli odstránením tkaniva postihnutého rakovinou – napríklad rakovina prsníka alebo nádory kože.
Techniky plastickej operácie
V plastickej chirurgii sa využívajú najčastejšie nasledovné techniky plastickej operácie:
- kožné štepy – sú transplantáciou zdravej kože z jednej oblasti ľudského tela do druhej. Táto technika sa využíva na miestach kde došlo k strate, alebo poškodeniu kože (vážne popáleniny, dekubity, diabetické vredy a i.) a teda je potrebné ju nahradiť. Pri transplantácii vlastnej kože sa používa koža za ušami, z ramien, či vnútornej strany stehien a pod. Ak jej však nie je dostatok, používa sa koža z iných zdrojov – koža od inej osoby, koža živočíšneho pôvodu alebo syntetické tkaniny.
- voľné laloky – predstavujú transplantáciu vlastného, nepoškodeného tkaniva vrátane mikrochirurgického našitia cievnych stopiek z dôvodu následného zásobovania transplantovaného tkaniva krvou, aby nedošlo k jeho odumretiu,
- tkanivová expanzia – sa zakladá na zámernom natiahnutí kožného tkaniva v určitej oblasti za účelom jeho následného prenosu na potrebné miesto.
Estetická plastická chirurgia
Tento druh plastických operácií nájdete popísaný v našom ďalšom článku, ktorý sa podrobnejšie venuje top 5 kozmetickým chirurgickým zákrokom.