Latinsky: Pimpinella anisum L.
Ľudovo: aníz, aníz voňavý
Čeľaď: mrkvovité
Jednoročná bylina dorastajúca do výšky 50 cm, náročná na teplo. Kvety sú biele, zoskupené do bohatých zložených okolíkov, ktorým chýbajú obaly i obalčeky. Kvety majú nepatrný kalich, pät lupienkovú korunku a päť tyčiniek. Plod je vajcovitá dvojnažka.
Výskyt
Bedrovník pochádza z juhu. U nás sa pestuje pre plody na poliach a záhradách. Niekedy splanieva.
Časti, ktoré sa zbierajú
Zbierajú sa plody, keď dostávajú sivozelenú farbu (v júli alebo v auguste), teda pred dozretím, lebo hneď opadávajú. Dnes si môžeme kúpiť drogu aj v lekárni.
Účinné látky
Plody obsahujú 2-3 % silice, 4-10 % mastného oleja, sliz a i. Silica obsahuje 80-90 % anetolu, ktorý jej dáva známu anízovú vôňu.
Využitie
Má silné odhlieňovacie a odkašliavacie účinky. Podporuje činnosť žliaz, najmä mliečnej u dojčiacich matiek. Pôsobí uvoľňujúco pri črevných a žalúdočných kolikách, mierni nepriaznivé pohyby žalúdka a čriev.
Aníz je chuťovo podobný rasci alebo feniklu, využíva sa j ako korenina. Dáva sa do pečiva, do chleba, do zaváranej repy, červenej kapusty. Hodí sa aj do jablčno-hruškového kompótu. Štipka anízu je vhodná k šampiňónom a k rybám. Ako korenina je súčasťou mnohých koreniacich prísad. Používa sa aj v indickej a čínskej kuchyni, kde sa pridáva do mäsitých pokrmov. Dochucujú sa ňou aj rôzne alkoholické nápoje – najmä likéry – grécke Ouzo, ale aj čaje.
Kontraindikácie
Nie sú známe.
Zaujímavosť
Aníz je jednou z najstarších liečivých rastlín sveta, jeho prastaré označenie v arabčine bolo anysum, a ako liečivý ho uvádzal Pytagoras okolo roku 500 pred N.L.
Motto
Aníz rastie pre kuchyňu, aj pre lekárov.
