Amarant (láskavec) – pseudoobilnina pre celiatikov

21.05.2019 / Kategória: Obilniny

Láskavec (Amaranthus alebo Amarant) je viacúčelová plodina, často prezývaná ako pseudoobilnina, pestovaná v mnohých krajinách sveta.

Hlavnými druhmi produkujúcimi zrno sú: Amaranthus cruentus L., Amaranthus hypochondriacus L. Amaranthus caudatus L.

Pestujú sa v tropických a miernych pásmach najmä v Amerike, Mexiku a Číne.

Amarant patrí do tzv. C4 rastlín. Tento typ rastliny inklinuje k lokalitám s vysokou teplotou a vysokou intenzitou slnečného žiarenia. Kvôli efektívnejšiemu využívaniu vody, uhlíka a dusíka vykazujú C4 rastliny vyššiu mieru fotosyntézy a rastu.

S pestovaním tejto rastliny v Európe sa začalo v polovici sedemdesiatych rokov minulého storočia z dôvodu vysokej nuričnej hodnoty zrna v porovnaní s inými obilninami.

Amarant sa používa ako potravina a krmivo, vo farmaceutickom, papierenskom priemysle, ako aj na výrobu biomasy. Kvôli zaujímavému sfarbeniu sa pestuje aj ako okrasná rastlina.

Nutričná kvalita amarantového zrna

Drobné zrnko amarantu obsahuje:

  • 13-18% proteínov,
  • 5-8% tuku,
  • 60-65% sacharidov,
  • 3-5% hrubej vlákniny.

Prítomné bielkoviny sú nezvyčajne vysokej kvality. Je bohatý na lyzín (čo je limitujúca aminokyselina v obilninách ako je kukurica, pšenica a ryža). Taktiež je bohatý na aminokyseliny obsahujúce síru.

Pre porovnanie, obsah proteínov v kukurici, ryži, ciroku a raži je omnoho nižší ako v amarante. A zároveň, proteínová hodnota (pomer esenciálnych aminokyselín k hladinám aminokyselín odporúčaných FAO a WHO (Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo, Svetová zdravotnícka organizácia) a násobením 100) zrna láskavca je vyššia ako u sójových bôbov, pšenice, arašidov a kukurice.

Mnohé vedecké štúdie poukazujú, že obsah oleja v zrne amarantu sa pohybuje v rozmedzí hodnôt 6-9%. Tento vzácny olej sa vyznačuje vysokou hladinou nenasýtených mastných kyselín. V súčasnosti sú ich účinky na zdravie a schopnosť znižovať koncentráciu cholesterolu a triacylglycerolu veľmi dobre dokumentované výskumníkmi po celom svete.

Konzumácia polynenasýtených mastných kyselín znižuje pomer celkového cholesterolu k lipoproteínovému cholesterolu s vysokou hustotou (TC: HDL-C), zlepšuje inzulínovú rezistenciu a potláča systémový zápal.

Hlavné mastné kyseliny v amarantovom oleji sú:

  • palmitová (s priemernou hladinou 22%),
  • olejová (29%),
  • kyselina linolová (45%).

Medzi minoritné mastné kyseliny patria: alfa-linolénová, arachidová a vo veľmi malých množstvách kyselina gadolejová a behenová.

Pomer omega-6 / omega-3 mastných kyselín je dôležitý faktor pri znižovaní rizika srdcovocievnych ochorení najmä ischemickej choroby srdca. Avšak, pomer je stále oveľa vyšší ako je odporúčané (t.j 2: 1). Kvôli vysokej hladine kyseliny linolovej (omega-6) a nízkej hladine kyseliny alfa-linolénovej (omega-3) má amarantový olej pomer omega-6 / omega-3 mastných kyselín až 50:1.

Amarantové zrno však obsahuje významné hladiny iných fytochemických látok, ako sú flavonoidy, fenolové kyseliny, vitamíny a iné zlúčeniny s antioxidačnými vlastnosťami.

Skvalén – bohatstvo v amarante

Dôležitou zložkou amarantového oleja je skvalén, polynenasýtený triterpénový uhľovodík, ktorý ovplyvňuje biosyntézu cholesterolu. Najbohatším zdrojom skvalénu je olej zo žraločej pečene. Zákazom lovu žralokov stúpol záujem o amarant, nakoľko je spomedzi rastlín najbohatším zdrojom tejto látky. Má významné použitie v kozmetike a farmaceutickom priemysle vďaka svojim hydratačným účinkom. Jeho prospešné účinky ocenia najmä ľudia s problematickou pokožkou so sklonom k akné, psoriáze a atopickému ekzému. Skvalén je považovaný za antikarcinogénnu látku v zmysle prevencie pri jeho pravidelnom užívaní.

Amarant na tanieri

V obchodoch so zdravou výživou si môžete kúpiť nielen amarantovú múku, ale aj vločky tzv. perličky a cestoviny. Amarantová múka je vhodná najmä na výrobu nekvasených chlebov, ako sú tortilly, kde sa môže použiť ako jediná hlavná cereálna zložka. Celiatici môžu minimalizovať alebo úplne potlačiť nepríjemné symptómy spojené s týmto ochorením  používaním amarantovej múky v kombinácii s inými bezlepkovými múkami alebo múkami s extrémne nízkym obsahom lepku.

Susan O’Brien, ktorá je autorkou kuchárskych kníh pre celiatikov, odporúča použiť amarantovú múku na pečenie alebo zahustenie omáčok. Pri pečení odporúča 25% – ný podiel amarantovej múky z celkového obsahu múky v recepte, v kombinácii s ryžovou múkou alebo quinoou.

Nechajte sa inšpirovať mnohými chutnými receptami z amarantovej múky. Dajú sa z nej pripraviť výborné placky, krekry, sladké cookies napríklad s ovocím a čokoládou. Ako prílohu k mäsu si uvarte amarantovú ryžu. Budete potrebovať iba amarantové zrno, vodu a soľ. Jej príprava je totiž identická s prípravou klasickej ryže.

Andrea LančaričováAutorkou článku je RNDr. Andrea Lančaričová, PhD.. Andrea vyštudovala aplikovanú analytickú a bioanalytickú chémiu. Momentálne pracuje vo Výskumnom ústave rastlinnej výroby v Piešťanoch ako vedecký pracovník. Na portáli Nazdravie.sk sa venuje problematike rastlinných olejov (obsahovými látkami a ich zdravotnými benefitmi).
Páčil sa vám článok? Kliknite na

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *