Vyznáte sa v plesňových syroch? Táto lahôdka veru nevonia každému

Plesňové syry zaraďujeme medzi zrejúce syry, ktoré na to, aby získali svoju lahodnú a výraznú chuť potrebujú čas. Je to čas zretia. Vyrábajú sa z kravského, kozieho aj ovčieho mlieka do ktorého sa okrem kyslomliečnych kultúr pridávajú aj šľachtené plesňové kultúry.

Poznáme 3 základné druhy plesňových syrov:

  • syry s modrou, alebo zelenou plesňou,
  • syry s bielou plesňou,
  • syry dvojplesňové.

Syry s modrou, alebo zelenou plesňou

Tieto syry majú pleseň vo vnútri hmoty. Zrejú prinajmenšom dva týždne, ich konzistencia však pri tomto čase býva viac menej tuhá a drobivá. Až dlhším zrením, niekedy až v dĺžke 6 mesiacov sa mení ich konzistencia, chuť i aróma. Čím dlhšie zrejú, tým sú mäkšie, ich chuť sa stáva pikantnejšou a lahodnejšou. Medzi najznámejšie syry s modrou, alebo zelenou plesňou bežne dostupné aj u nás sú syry Roquefort, Gorgonzola alebo Niva.

Syr Roquefort je prvým francúzskym syrom, ktorý má svoju ochrannú známku. Vyrába sa z kvalitného plnotučného ovčieho mlieka. Obsah sušiny v syre je 56% a obsahuje 52% tuku. Názov má podľa francúzskej obce Roquefort. Modrá pleseň ktorá je použitá pri jeho výrobe sa nazýva Penicillium roqueforti a nachádza sa len v jaskyniach. Charakteristika syra: intenzívna chuť, mäkkosť i slanosť.

Syr Gorgonzola má svoju tradíciu v Taliansku a svoj názov získal podľa lombardskej obce, kde sa zaoberajú tradíciou výroby syrov. Doba zretia je od 3 do 6 mesiacov. Za tento čas získa Gorgonzola svoju typickú pikantnú, ostrú a jemne štipľavú chuť. Táto lahôdka sa hodí aj so špenátom do netradičných palaciniek, do šalátov, ako súčasť omáčok na cestoviny, či ako súčasť do zapekaného jedla. Obsah tuku v sušine 48%.

Syr Niva sa vyrába z kravského mlieka a je v podstate alternatívnou formou francúzskeho ovčieho syra Roquefort. Obsahuje 50% tuku v sušine, ktorá je v syre zastúpená až v 52-tich %-tách. Chuť syra je výrazne pikantná, slaná a má príchuť po ušľachtilej plesni. 100g syra Niva obsahuje približne 29g tuku, 19g bielkovín a veľmi malé množstvo sacharidov. Zaujímavé je, že tento syr je známy prevažne na Slovensku v Česku, kde má aj svoj pôvod. Názov syra je odvodený podľa plesní, ktorých farba pripomína nivy – lúky s modrozelenou farbou.

Syry s bielou plesňou

Sú to syry, s plesňou na povrchu. Na výrobu syrov s bielou plesňou na povrchu sa používa šľachtená pleseň Penicillium camemberi. Preto aj tieto syry poznáme ako syry camemberského typu. Čas zretia týchto syrov je 7-9 dní. Je to však len základné zretie, ktoré môže ďalej pokračovať vo vnútri syra a to až do dvoch mesiacov. Počas zretia získavajú výbornú syrovú chuť.

Najznámejšími syrmi s bielou plesňou sú Camembert, Brie, ďalej Encián, Plesnivec, ale aj syr Hermelín. Syry sa vyrábajú z kvalitného plnotučného mlieka. Preto aj obsah tuku v syroch je pomerne vysoký.

Camembert je mäkký syr krémovitej konzistencie. Biela pleseň sa nachádza na povrchu vo forme „kôrky“, vnútro je žltkavé a pružné. Pravý dezertný syr Camembert pochádza z Normandie a odporúča sa k nemu  červené víno značky Bordeaux.

Syr Brie sa hodí nielen k vínu, ale i ako dezert. Jedná sa o francúzsky syr, známy mäkkým, jemným a smotanovým cestom s tenkou vrstvou plesne na povrchu. Jeho sladkavú chuť si môžete vychutnať na teplej hrianke. Doba zrenia je 3 až 5 týždňov.

Syry dvojplesňové

Jedná sa o syry s kombináciou bielej plesni na povrchu a modrej vo vnútri. Príkladom takéhoto syra je Modrý Encián.

Skladovanie plesňových syrov

Plesňové syry držíme v chladničke. Zrejúce syry majú často svoju typickú vôňu, ktorá môže byť pre niekoho veľmi aromatická. Čím dlhšie syr zrie tým je táto vôňa intenzívnejšia. Syry skladujeme dobre uzatvorené či už v uzatvorenej nádobe alebo v nepriedušnom obale. Je to hlavne z dôvodu zamorenia typickou vôňou celú chladničku. Aromatická vôňa týchto syrov však nevplýva negatívne na chuť. Práve naopak. Čím je syr aromatickejší jeho chuť je výraznejšia a vhodne sa dopĺňa s chuťou kvalitných vín.

Ako konzumovať plesňové syry?

Mäkké ušľachtilé syry sa hodia do studenej kuchyne do šalátov, k čerstvému pečivu a poháru vínka, tvrdšie plesňové syry používame do teplej kuchyne na ďalšiu prípravu, napríklad na zapekanie, alebo do smotanových omáčok.

Pre koho nie sú vhodné plesňové syry?

Plesňové syry buď milujete, alebo neznášate. Ich chuť i aróma sú veľmi špecifické a nie každému príjemné. Pri ich konzumácii by ste mali byť opatrní ak máte alergie alebo citlivý žalúdok. Tieto syry tiež nie sú vhodné pre malé deti, tehotné ženy, starších ľudí, ale i pre osoby trpiace mykózami.

Plesňové syry a výživa

Aj keď sú tieto syry veľmi výživné a sú bohatým zdrojom bielkovín a vápnika musíme myslieť na to, že sú často veľmi tučné. Preto by sme si ich konzumáciu mali dopriať s rozumom. Hlavne ľudia, ktorý si snažia udržať svoju váhu, alebo chcú chudnúť by mali tieto syry konzumovať len vo výnimočných prípadoch a to naozaj v menších množstvách ako súčasť šalátov alebo ľahkých jedál.

Autor článku: Júlia Rašlová

Ak sa vám článok páčil, kliknite na