Lymfocyty – pomocníci našej imunity

07.09.2019 / Kategória: imunita, chrípka, nádcha

Imunitný systém sa skladá z viacerých druhov obrany – z mechanických, biologických a chemických bariér a z vrodenej a získanej imunity.

Lymfocyty, ako špecifický druh bielych krviniek, patria do poslednej, získanej imunity. Nie sú jedinými zložkami, ktoré tvoria túto časť našej obrany proti antigénom, ale sú jej veľmi dôležitou zložkou.

Získaná imunita sa riadi prísnymi pravidlami. Do boja s antigénmi (vírusy, bacily, plesne.. všetko čo nepatrí do nášho organizmu) sa zapája ako posledná a má na to pár dôvodov:

  • reguluje reakciu imunitného systému – vie ho zrýchliť, spomaliť a aj zastaviť,
  • vie rozoznať poškodené a cudzie bunky v organizme a zničiť ich,
  • vytvára špecifické protilátky, ktoré rozoznajú a zabijú konkrétny antigén.,
  • vytvárajú imunitnú pamäť.

Na to aby sa spustila reakcia získanej imunity je potrebné spustenie vrodenej imunity, bez tohto podnetu sa lymfocyty do boja s antigénmi nepustia.

Rozdelenie lymfocytov

V ľudskom tele existujú dva druhy lymfocytov. Každý z nich má svoju špecifickú úlohu. Vzájomnou spoluprácou dokážu rozoznať konkrétne patogény, premiestniť sa do lymfatických tkanív, vyhľadávať antigény a infekcie. Nachádzajú sa v lymfatickom systéme. Lymfatický systém je skupina tkanív a orgánov (slezina, mandle, lymfatické uzliny, týmus).

B–lymfocyty

Vytvárajú sa v kostnej dreni. Odtiaľ sa dostávajú do krvi a lymfatických orgánov. Neprechádzajú prísnou kontrolou nakoľko na ich aktiváciu je potrebný podnet od ostatných buniek imunitného systému – hlavne od T–lymfocytov (tie prechádzajú prísnou kontrolou). Vylúčia sa len autoreaktívne B–lymfocyty, ktoré sa buď zničia, alebo dostanú šancu na zmenu.

Hlavnou úlohou B–lymfocytov je tvorba protilátok – imunoglobulínov. Pri ich aktivácii sa z niektorých B–lymfocytov stanú pamäťové bunky (zapamätá si vírus a boj proti nemu) a stávajú sa súčasťou imunitnej pamäte. Väčšina B–lymfocytov sa zmení na plazmatické bunky, ktoré produkujú protilátky (imunoglobulíny). Protilátky sa naviažu na antigén čím ho označia a zamerajú naň všetky „útočné“ mechanizmy imunity.

T–lymfocyty

Vytvárajú sa v kostnej dreni. Odtiaľ ešte nezrelé putujú do týmusu (žľaza za prsnou kosťou), kde dozrievajú a následne prechádzajú dvojitou kontrolou. Prvou kontrolou prejdú len lymfocyty, ktoré sú schopné rozoznať vlastné bunky (tie, ktoré máme v tele). Druhá kontrola je zameraná na ignorovanie vlastných buniek. Tie lymfocyty, ktoré vlastné bunky rozoznajú a ignorujú ich (nezačnú proti nim útočiť) sa dostanú do organizmu. Cez tieto kontroly sa do organizmu dostane asi len 5% T–lymfocytov, zvyšné sú zničené. Ide prevažne o autoreaktívne, nedozreté alebo poškodené lymfocyty.

Najväčším rizikom sú autoreaktívne T–lymfocyty, ktoré by mohli reakciu imunitného systému namieriť proti vlastným bunkám. Ich zničením by došlo k poškodeniu tkaniva a orgánu a teda k autoimunitným ochoreniam.

T – lymfocyty sa delia na:

  • Pomocné – pomáhajú B–lymfocytom produkovať protilátky. Ak natrafia na cudzí antigén začnú produkovať cykotíny. To je signáml pre B–lymfocyty, ktoré začnú vytvárať protilátky. Existuje niekoľko druhov pomocných T–lymfocytov. Niektoré sú účinnejšie v boji proti baktériám vo vnútri buniek, niektoré sú zas účinnejšie v boji proti antigénom mimo buniek – parazity, baktérie.
  • Cytotoxické – hovorí sa im aj zabíjačské bunky, alebo vrah buniek. Vďaka receptorom, ktoré majú na svojom povrchu preskúmajú bunku. Vedia tak rozoznať poškodené, nepotrebné, vírusom infikované, alebo nádorové telu vlastné bunky. Následne tieto bunky zničia, alebo ich donútia k apoptóze (k bunkovej smrti. Bunka zomrie). Ide o jediný typ buniek imunitného systému, ktoré takto udržujú dohľad a poriadok nad našimi vlastnými bunkami. Pri transplantácii orgánov sa tieto lymfocyty stávajú nepriateľom č. 1 proti transplantovanému orgánu. Považujú ho za cudzí a namieria proti nemu reakciu imunity.
  • Regulačné – správanie týchto buniek nie je úplne pochopené. Regulujú reakciu imunitného systému, vedia ho spomaliť a aj zastaviť. Obmedzujú zápalové ochorenia. Ak by sa aj napriek kontrole  do organizmu dostali autoreaktívne lymfocyty (stáva sa to) regulačné lymfocyty ich vedia zastaviť. Zastavujú aj reakciu imunitného systému proti niektorým antigénom – peľ, chlpy z domácich zvierat, plesne, rôzne potraviny a pod. ale aj proti niektorým vírusom či zápalovým ochoreniam.
  • Pamäťové – ide o T–lymfocyty, ktoré si zapamätajú vírus, s ktorým sa už stretli. Zapamätajú si aké protilátky proti nemu imunita vytvorila. Tieto lymfocyty žijú v organizme veľa rokov. Ak sa do organizmu dostane vírus, s ktorým už náš imunitný systém bojoval vďaka pamäťovým bunkám vie rýchlo vytvoriť príslušné protilátky a zničiť vírus ešte skôr než prepukne. Preto niektoré ochorenia dostaneme len raz v živote a následne sme voči nim imúnni (kiahne, osýpky, mumps..). Spolu s pamäťovými B–lymfocytmi vytvárajú imunitnú pamäť.

Ochorenia spojené s lymfocytmi

Ideálne množstvo lymfocytov  u dospelého človeka sa pohybuje od 1000 do 4800 lymfocytov v 1 mikrolitri krvi (u detí od 3000 do 9500). Nedostatok, ale aj nadbytok lymfocytov môže byť prechodný jav. K výkyvu ich hodnoty dochádza keď organizmus bojuje, alebo len nedávno bojoval z vírusovým či zápalovým ochorením.  Môže ale tiež poukazovať na vážnejšie zdravotné problémy

Vysoké množstvo lymfocytov – lymfocytóza

Pretrvávajúce zvýšené množstvo lymfocytov môže poukazovať na závažnejšie ochorenie:

  • vírusové infekcie,
  • zápal pečene,
  • tuberkulóza,
  • toxoplazmóza,
  • vaskulitída,
  • akútna alebo chronická lymfocytárna leukémia,
  • HIV, AIDS.

Nízke množstvo lymfocytov – lymfocytopénia

O tomto ochorení začína lekár uvažovať ak je počet lymfocytov nižší ako 1500 lymfocytov na mikroliter krvi. Dôvodov na nízky počet lymfocytov je niekoľko:

  • organizmus nedokáže vyprodukovať dostatok lymfocytov,
  • lymfocyty odumierajú skôr než sa stihnú vyprodukovať nové,
  • lymfocyty sú „uväznené“ v slezine alebo lymfatických uzlinách.

Lymfocytopéniu môžu spôsobiť rôzne ochorenia napr.:

  • chrípka,
  • HIV, AIDS,
  • podvýživa,
  • autoimunitné ochorenia (SLE),
  • niektoré typy rakoviny (lymfocytová anémia, leukémia..),
  • užívanie steroidov,
  • užívanie liekov na chemoterapiu, glukokortikoidy,
  • genetika – dedičné choroby (Wiskott-Aldrichov syndrom, DiGeorgeov syndróm..).

Nadbytok, ale aj nedostatok lymfocytov je príznakom mnohých chorôb. Na určenie dôvodu a zistenie presnej diagnózy vás lekár môže poslať na ďalšie vyšetrenia, prípadne po pár dňoch zopakuje rozbor krvi (dočasné zmeny hladín lymfocytov). Následná liečba záleží od stanovenia diagnózy. Liečbou základnej diagnózy sa upraví aj hladina lymfocytov.

Nie je dobré pokúšať sa o samoliečbu a snažiť sa upraviť si hladinu lymfocytov na optimálnu úroveň rôznymi domácimi spôsobmi či doplnkami výživy. Vysoká, alebo nízka hladina lymfocytov je len príznakom iného ochorenia, ktoré je potrebné diagnostikovať a liečiť.

Zdroje

[1] https://www.healthline.com

Zuzana UjházyováAutorkou článku je Zuzana Ujházyová. Zuzana vyštudovala analytickú chémiu. Momentálne si dopľňa ďalšie vzdelanie na Jesseniovej lekárskej fakulte v Martine. Na portáli Nazdravie.sk najčastejšie publikuje články o ľudskom tele, chorobách a ich liečbe.
Páčil sa vám článok? Kliknite na

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *