15.8 C
Bratislava
štvrtok, 31 júla, 2025

Úpal, dehydratácia, spálenie: Ako zvládnuť najčastejšie letné zdravotné komplikácie?

Letné mesiace sú pre mnohých obdobím oddychu, dovoleniek a aktívneho pohybu. No s horúcim počasím a väčším pobytom na slnku prichádzajú aj špecifické zdravotné riziká. Niektoré z nich môžu nepríjemne prekaziť dovolenkové plány, iné dokonca ohroziť zdravie. V článku sa pozrieme na najčastejšie letné zdravotné komplikácie, praktické tipy, ako im predchádzať a nájdete tu aj rady, ako poskytnúť prvú pomoc, ak by ku komplikácii, predsa len došlo.

Neviete, čo robiť pri úpale? Ako liečiť spálenie pokožky od slnka alebo aká je pomoc pri bodnutí hmyzom?

1. Úpal a prehriatie organizmu – čo robiť pri úpale

Vysoké teploty môžu byť pre organizmus extrémne zaťažujúce, najmä ak kombinujeme pobyt na slnku s fyzickou aktivitou. Úpal je stav z prehriatia organizmu, ku ktorému dochádza pri dlhodobom vystavení vysokým teplotám. Bez rýchlej pomoci môže byť nebezpečný a život ohrozujúci.

Najčastejšie príznaky:

  • horúčka bez potenia (aj nad 40°C)
  • začervenanie tváre,
  • silná bolesť hlavy, závraty,
  • zrýchlený pulz
  • zmätenosť, mdloby, slabosť
  • nevoľnosť alebo zvracanie.

Prevencia:

  • obmedzte pobyt na priamom slnku (hlavne medzi 11: 00 – 15: 00),
  • noste pokrývku hlavy – klobúk alebo šiltovku, voľné a vzdušné oblečenie,
  • pravidelne sa chlaďte (sprcha, ventilátor, tieň),
  • pite dostatok tekutín (aj keď nie ste smädní) – ideálne čistú vodu, bylinné čaje, alebo nápoje bez cukru
  • deti a starší ľudia sú rizikovejšie skupiny – venujte im zvýšenú pozornosť

Prvá pomoc:

  • Okamžite premiestnite postihnutého do tieňa, alebo klimatizovanej miestnosti.
  • Uvoľnite oblečenie, dajte studené obklady na čelo, krk, slabiny.
  • Podávajte malé dávky vody – nie príliš studenej!
  • Ak je človek zmätený, má problémy s vedomím alebo teplotu nad 39 °C volajte záchranku (155 / 112).

2. Dehydratácia a nerovnováha elektrolytov

Pri nadmernom potení telo stráca nielen vodu, ale aj minerály ako sodík, draslík a horčík. Dehydratácia je stav, keď organizmus stráca viac tekutín, než prijíma.

Najčastejšie príznaky:

  • sucho v ústach, tmavý moč,
  • únava, kŕče, bolesti hlavy,
  • znížený krvný tlak,
  • malátnosť, slabosť

Prevencia:

  • piť aspoň 2, 5 – 3 litre denne (v horúčavách viac),
  • dopĺňať minerály cez nesladené minerálky, kokosovú vodu či izotonické nápoje,
  • vyhýbajte sa nadmernej konzumácii alkoholu a kofeínu (organizmus dehydratujú)
  • pri športe alebo práci vonku dopĺňajte minerály – napr. prostredníctvom minerálnej vody alebo kokosovej vody (pred, počas a aj po fyzickej námahe)

Prvá pomoc:

  • Podajte postihnutému vodu, minerálku, alebo rehydratačný nápoj (voda, cukor, štipka soli).
  • Nech si ľahne, najlepšie so zdvihnutými nohami.
  • V prípade kŕčov alebo zvracania → pokoj, chladiť, a ak ťažkosti pretrvávajú, vyhľadať lekára.
Letné zdravotné komplikácie. Dehydratácia
Autor fotky: Arnie Watkins: https://www.pexels.com/sk-sk/photo/zena-voda-napoj-pohar-3124674/

3. Spálenie pokožky od slnka (solárny erytém) – ako ho liečiť

K spáleniu pokožky slnkom môže dôjsť rýchlo. Stačí niekoľko minút bez opaľovacieho krému či ochrany (oblečenie, …) na priamom slnku. Spálenie pokožky je v podstate zápal kože, ktorý je spôsobený nadmerným vystavením pokožky UV žiareniu.

Príznaky:

  • začervenanie, pľuzgiere, svrbenie,
  • pálenie kože na dotyk,
  • niekedy triaška alebo horúčka.

Prevencia:

  • opaľovací krém s SPF 30–50, ideálne aj vodoodolný (nezabúdajte si natrieť miesta, ako uši, krk, nos či priehlavky),
  • natierať každé 2 hodiny a po kúpaní alebo spotení,
  • slnečné okuliare a oblečenie s UV ochranou.

Prvá pomoc:

  • Pokožku ochlaďte (vlažná sprcha alebo obklady – nie ľadová voda!).
  • Nenanášajte na postihnutú kožu oleje ani alkohol.
  • Použite panthenolový sprej alebo hydratačný gél z aloe vera.
  • V prípade pľuzgierov alebo horúčky vyhľadajte lekára.

Na spálenú pokožku

môžete vyskúšať aj niektoré domáce recepty

  • Uhorka – nakrájaná na plátky a aplikovaná na postihnuté miesto zmierňuje zápal a má chladivé účinky.
  • Biely jogurt – natrite ho na spálenú pokožku v tenkej vrstve. Má upokojujúce účinky a pomáha obnoviť pH kože.
  • Med – na spálenej pokožke ho nechajte pôsobiť 15 – 20 minút a potom ho zmyte. Urýchľuje hojenie a má antibiotické vlastnosti.
  • Aloe vera – môžete použiť gél priamo z listu rastliny alebo gél, ktorý si kúpite v lekárni. Aloe vera má silné protizápalové a hydratačné účinky, čo vaša spálená pokožka ocení.

4. Alergie, uštipnutia a bodnutia hmyzom

Letné dni prinášajú nárast výskytu hmyzu – komáre, osy, včely, kliešte či mravce môžu spôsobiť nepríjemnosti alebo aj alergickú reakciu.

Najčastejšie problémy:

  • uštipnutie osou, včelou, komárom
  • alergické reakcie – svrbenie, opuch, vyrážka, dýchacie ťažkosti

Prevencia:

  • používajte repelenty alebo prírodné alternatívy (napr. citrónová tráva),
  • vyhýbajte sa parfumom a sladkým nápojom vonku (priťahujú hmyz),
  • po návrate z prírody si skontrolujte telo na prítomnosť kliešťov.

Prvá pomoc:

  • Odstráňte žihadlo (ak je prítomné) škrabnutím nechtom alebo kartou – nevyťahujte pinzetou, mohli by ste vytlačiť viac jedu.
  • Ošetrite miesto chladivým obkladom.
  • Podajte antihistaminikum (ak je k dispozícii).
  • Pri opuchu jazyka, krku, problémoch s dýchaním → okamžite volajte záchranku (anafylaktický šok).

Pokiaľ netrpíte alergiou a nehrozí vám anafylaktický šok môžete nepríjemné pocity po bodnutí zmierniť:

Letné zdravotné komplikácie. Uštipnutie hmyzom
Autor fotky: icon0 com: https://www.pexels.com/sk-sk/photo/169357/
  • Studeným obkladom – zmierňuje opuch a bolesť.
  • Citrónovou šťavou / octom – neutralizujú jed a majú aj dezinfekčné účinky.
  • Aloe vera – upokojuje podráždenie a zrýchľuje hojenie.

5. Tráviace ťažkosti a cestovateľská hnačka

Medzi, pomerne časté letné zdravotné komplikácie patria aj problémy s trávením. Zmena stravy, nedodržiavanie hygieny, kontaminovaná voda, ale aj jedlo pokazené od tepla, to všetko môže spôsobiť tráviace problémy a hnačku.

Rizikové situácie:

  • jedlo z pouličných stánkov bez hygieny,
  • konzumácia vody z neznámych zdrojov,
  • nedostatočne umyté ovocie a zelenina,
  • neznáme koreniny, príchute do jedál.

Prevencia:

  • dodržujte hygienu rúk a potravín,
  • nepite vodu z vodovodu v rizikových krajinách, pite len balenú vodu,
  • ovocie a zeleninu si pred konzumáciou umyte alebo ošúpte,
  • pribaľte si do batožiny probiotiká a lieky proti hnačke.

Prvá pomoc:

  • Podajte rehydratačný roztok (z lekárne alebo domáci: voda, cukor, soľ).
  • Vyhýbajte sa mliečnym výrobkom a surovému ovociu/zelenine.
  • Ak trvá hnačka viac, ako 2 dni, je prítomná krv alebo vysoká horúčka – vyhľadajte lekára.
  • Pribaliť probiotiká alebo lieky typu loperamid (vhodné len na krátkodobé použitie).

6. Otrava jedlom

V lete sa potraviny kazia rýchlejšie než v inom období, najmä pri piknikoch, grilovačkách alebo voľnom skladovaní. Nezabúdajte na to. Otrava jedlom nie je nič príjemné.

Najrizikovejšie potraviny:

  • mäkké syry, majonézy, surové mäso, mliečne výrobky
  • zmrzlina z nespoľahlivých zdrojov

Prevencia:

  • jedlo skladujte v chlade, ideálne v chladiacom boxe,
  • grilované jedlá dôkladne prepečte,
  • pri pochybnostiach o čerstvosti – radšej jedlo nejedzte,
  • pozor na rýchlo sa kaziace potraviny – majonézy, krémové koláče či mäkké syry

Prvá pomoc:

  • Podávajte veľa tekutín – ideálne nesladený čaj alebo voda s elektrolytmi.
  • Pri zvracaní a hnačke je dôležité doplniť soľ a cukor.
  • Vyhnite sa jedlu niekoľko hodín – potom začnite jesť postupne (sucháre, banán, ryža).
  • Pri silných bolestiach brucha, krvi v stolici, horúčke vyhľadajte lekára.

7. Úrazy a nehody pri letných aktivitách

Pohyb a šport sú vítané, no letné dobrodružstvá prinášajú aj zvýšené riziko úrazov: pády, odreniny, výrony, porezania či dokonca zlomeniny.

Ako im predchádzať?

  • Nezabúdajte na vhodnú obuv (napr. na turistiku či do vody),
  • používajte ochranné pomôcky (prilby, chrániče), ak to vaša práca vyžaduje,
  • nepreceňujte svoje sily – najmä pri skokoch do vody.

Prvá pomoc:

  • Odreniny: vyčistiť (napr. fyziologickým roztokom), zakryť čistým obväzom.
  • Výron: okamžité RICERest, Ice, Compression, Elevation (kľud, ľad, stiahnuť, vyčistiť).
  • Pri porezaní zastavte krvácanie tlakom, zakryte sterilným obväzom.
  • Pri silnom krvácaní, podozrení na zlomeninu vyhľadajte lekár alebo volajte záchranku.

8. Zhoršenie chronických ochorení

Letné horúčavy môžu zhoršiť stav ľudí s vysokým krvným tlakom, srdcovými ochoreniami, cukrovkou či iným chronickým ochorením. Pripravte sa na horúce dni dopredu.

Odporúčania:

  • Konzultujte svoj zdravotný stav a užívanie liekov s lekárom – niektoré lieky znižujú toleranciu na teplo,
  • nevystavujte sa stresu, dodržuje pitný režim a dbajte na dostatok odpočinku,
  • merajte si krvný tlak a hladinu cukru častejšie ako zvyčajne.

Prvá pomoc:

  • Presuňte postihnutého do chladného prostredia.
  • Zabezpečte oddych, vodu, kontrolu liekov a ich pravidelné užitie.
  • Ak sa objavia závraty, silné bolesti na hrudníku, problém s dýchaním volajte pomoc.
  • Diabetici by si mali kontrolovať hladinu glukózy častejšie a mať so sebou zdroj cukru.
Kúpanie
Autor fotky: Jooh Vitor: https://www.pexels.com/sk-sk/photo/profesionalny-plavec-v-akcii-v-bazene-maceio-29635417/

9. Infekcie z kúpalísk a vody

Letné horúčavy sa najlepšie trávia pri vode. Kúpanie v bazénoch, jazerách či na kúpaliskách a aquaparkoch, ale môže priniesť kožné, urologické a očné infekcie. Tieto letné zdravotné komplikácie asi nechcete.

Najčastejšie:

  • zápaly močových ciest (najmä u žien),
  • vaginálne mykózy,
  • zápaly spojiviek a uší,
  • balinitída – zápal žaluďa a predkožky (viac na konci článku).

Prevencia:

  • po kúpaní sa prezlečte do suchého oblečenia,
  • používajte vlastný uterák a plavky, pravidelne ich perte,
  • ak máte citlivejšiu pokožku vyhnite sa dlhej expozícii chlórovanej vode,
  • vyhýbajte sa sedeniu na okrajoch bazénov bez podložky,
  • ženy by mali byť opatrné pri výbere plaviek (syntetické materiály držia vlhkosť).

Prvá pomoc:

  • Po kúpaní sa osušte a prezlečte do suchého.
  • Pri podráždení očí opláchnite čistou vodou (ideálne sterilným roztokom).
  • Ak sa objaví výtok, svrbenie, alebo pálenie (močové alebo gynekologické problémy), vyhľadajte lekára.
  • Na začínajúce príznaky môžete použiť voľnopredajné prípravky (napr. urologický čaj, probiotiká).

Letné mesiace môžu priniesť aj menej známe, no nepríjemné zdravotné problémy. Okrem úpalu, spálenín či štípancov sa v lete častejšie objavujú aj zápaly pokožky, či slizníc. Jedným z nich je balanitída – zápal žaluďa, ktorý postihuje najmä mužov a môže byť spôsobený horúčavou, trením, zvýšenou vlhkosťou alebo nevhodnou hygienou.

👉 Ako balanitídu rozoznať, čo na ňu pomáha a kedy radšej zájsť do lekárne? Prečítajte si vyjadrenie Mgr. Pavly Horákovej z online poradne MojaLekáreň.sk.

MojaLekáreň.sk: Muži, pozor na leto: toto vás môže prekvapiť tam dole

8.7. 2025: Leto prináša šport, kúpanie a zároveň vlhké prostredie v intímnych partiách, ktoré podporuje infekcie. Najčastejšie sa objavuje balanitída – zápal žaluďa a predkožky, ktorý postihuje mužov všetkých vekových kategórií – od chlapcov až po seniorov. Spúšťačmi sú nedostatočná hygiena, tesné plavky, kúpanie v stojatých vodách, ale aj teplo, vlhko a sex. Podľa Mgr. Pavly Horákovej z online poradne MojaLekáreň.sk sú tieto faktory ideálne pre rast mikroorganizmov a zvyšujú riziko zápalu.

Prečo je balanitída v lete častejšia?

Horúčava zvyšuje potenie a vlhkosť v oblasti genitálií, tesné či syntetické oblečenie dráždi pokožku. Šport a fyzická aktivita spôsobujú trenie, ktoré narúša ochrannú vrstvu kože a uľahčuje vznik infekcie. Chlórová voda mení prirodzené pH, prírodné stojaté vody môžu byť zdrojom baktérií a kvasiniek. Nebezpečné môžu byť aj hotelové uteráky. V lete sa tiež zvyšuje počet intímnych kontaktov, kde nedostatočná hygiena zvyšuje riziko zápalu. U mužov s fimózou (zúženou predkožkou) je riziko ešte vyššie kvôli hromadeniu smegma a mikroorganizmov.

Ako rozpoznať balanitídu?

Začervenanie a opuch žaluďa a predkožky, svrbenie, pálenie, nepríjemný zápach, bolesť pri močení či pohlavnom styku, niekedy belavý alebo žltkastý výtok. Povrch žaluďa môže byť lesklý, olupujúci sa, s červenými škvrnami alebo drobnými vredmi. Odlíšiť balanitídu od kvasinkovej alebo bakteriálnej infekcie môže byť náročné, pretože príznaky sa prekrývajú. Balanitída je zápalové ochorenie žaluďa, ktoré je najčastejšie spôsobené kvasinkovou infekciou, menej často bakteriálnou alebo vírusovou infekciou či podráždením. Po nechránenom pohlavnom styku, kúpaní alebo po antibiotikách môže byť pôvod infekčný.

Kto je najviac ohrozený?

Rizikovou skupinou sú malé deti, najmä predškoláci s fimózou, diabetici, ktorých zvýšená hladina cukru v krvi podporuje množenie kvasiniek, seniori s tenšou pokožkou a inkontinenciou, ľudia s oslabenou imunitou, užívatelia antibiotík alebo kortikoidov a tí, ktorí zanedbávajú hygienu.

Existuje prevencia?

Dôsledná, ale šetrná hygiena je základ. Odporúča sa umývať intímnu oblasť vlažnou vodou alebo špeciálnymi neparfumovanými gélmi pre mužov, po umytí dôkladne osušiť a nosiť voľné, priedušné oblečenie z prírodných materiálov. Po športe či kúpaní vymeniť spodnú bielizeň. Po návšteve bazénov a kúpaní v prírodných vodách opláchnuť oblasť čistou vodou. Náchylní jedinci môžu použiť jemné antiseptické roztoky.

Čo robiť pri balanitíde?

Pri prvých príznakoch je vhodná šetrná hygiena a samoliečba antimykotickými krémami (Canesten, Canespor, Cotylena). Ak do 3–5 dní nedôjde k zlepšeniu alebo sa stav zhorší (bolesť, opuch, horúčka), je nutné vyhľadať lekársku pomoc. Môže ísť o komplikácie spojené s cukrovkou alebo pohlavne prenosnými infekciami, ktoré si vyžadujú odbornú diagnostiku a liečbu.

Leto by malo byť časom pohody, oddychu a načerpania energie. Aby vás nečakané letné  zdravotné komplikácie nepripravili o vzácne chvíle, oplatí sa myslieť na prevenciu a poznať základy prvej pomoci. Pite dostatok vody, chráňte sa pred slnkom, nezabúdajte na hygienu a buďte obozretní aj pri aktivitách v prírode. S trochou pozornosti si môžete užiť letné dni naplno – v zdraví a s úsmevom.

Obrázky: pexels.com

Zuzana UjházyováAutorkou článku je Zuzana Ujházyová. Zuzana vyštudovala analytickú chémiu. Momentálne si dopľňa ďalšie vzdelanie na Jesseniovej lekárskej fakulte v Martine. Na portáli Nazdravie.sk najčastejšie publikuje články o ľudskom tele, chorobách a ich liečbe.

SÚVISIACE ČLÁNKY

POSLEDNÉ ČLÁNKY