10.7 C
Bratislava
štvrtok, 18 apríla, 2024

Kapucínka väčšia

Latinsky: Tropaeolum majus L
Iné názvy: common nasturtium (en), kapuzinerkresse (de), blumenkresse (de), capucine (fr), cresse du Pérou (fr)
Ľudovo: vytrčpán, krvavý kvet z Peru
Čeľaď: kapucínkovité

Je to poliehavá okrasná trváca bylina, so stonkou dlhou 30 až 200 cm, listy stopkaté, približne okrúhle, štítové, kvety nápadné, oranžovožlté.

Plody sú tobolky so semenami dlhými asi 1 cm.

Výskyt

Bylinka kapucínka pochádza z Južnej Ameriky a kultivuje sa po celom svete na okrasu.
Na našom trhu je dostupná v lekárňach, vo forme tabletiek, tinktúr, Kúpiť sa dajú aj semienka.

Časti, ktoré sa zbierajú

V júni až októbri zberáme semeno. Dozrieva postupne a zrelé má svetlú a žltohnedú farbu. Sušíme ho v tenkých vrstvách na lieskach, na čistých papieroch v skleníkoch a ak je pekne, aj vonku na slnku. Listy a kvety zberáme priebežne.

Účinné látky

Hlavná účinná látka je silica s obsahom síry v množstve okolo 0,03 %. Ak je vydestilovaná z rozdrvenej drogy obsahuje takmer výlučne benzylhorčičnú zložku. Pri destilácii celistvých rastlinných tkanív pozostáva z nitrilu kyseliny fenyloctovej, ktorý predstavuje glykozidický predstupeň označený ako glukotropeolín. Účinné látky silice majú príbuznú štruktúru aj pôsobenie ako chren, horčica a potočnica.

Využitie

Kapucínka sa vyznačuje vynikajúcimi antibiotickými vlastnosťami a schopnosťou riediť výlučky z priedušiek. Hlavný význam bylinky je v oblasti antibiotického pôsobenia na baktérie streptokokov, stafylokokov, baktérie napádajúca močový trakt, ľadviny (proteus vulgaris), nakazenie z výkalov (eischeria coli), salmonely a ďalších a to v oblasti dýchacích, močových a gynekologických ciest.

Keďže pri vonkajšom použití mierne dráždi pokožku, prisudzujú sa jej tonické vlastnosti (pôsobí na vlasy a tlmí tvorbu lupín). Navyše má antiseptické účinky na kožu. Plody plnia funkciu laxatívneho prostriedku (preháňadla). Vnútorne sa rastlinka osvedčila pri liečbe respiračných chorôb a vďaka pomerne vysokého podielu vitamínu C aj v liečbe skorbutu. Vonkajškovo sa odporúča na zmiernenie príznakov slnečného úpalu, povrchové spáleniny a sčervenenú kožu. Celá nadzemná časť sa bežne používa ako vlasové tonikum, ale aj na svrbiacu kožu pod vlasmi a nadmernú tvorbu lupín.

Recepty

Pri prítomnosti viacerých patogénov v močových orgánoch sa ordinuje 30 – 50 g šťavy z vňate.

Vhodné je tiež pridať kapucínku (alebo tinktúru) do urologického čaju.

Tinktúra pri vypadávaní vlasov: do 90% liehu namočíme rovnaké diely po 100 g listov a semien kapucínky, vňate pŕhľavy a zimozelene na 15 dní. Tinktúrou potierame denne vlasovú časť pokožky.

Kontraindikácie

Vonkajšie použitie môže u precitlivených osôb vyvolať alergickú reakciu.

Zaujímavosť

Dovezená do Európy bola prvý krát v roku 1684 ako okrasný kvet. Neskôr sa začali využívať listy i kvety pre svoju ostrú, ale vcelku príjemnú chuť, ako prísada do šalátov. Až v 20.storočí sa zistilo, že šťava pomáha pri chronickej bronchitíde a pľúcnych zápaloch a pri vypadávaní vlasov.

Motto

Kapucínka nenahraditeľná ako prírodné antibiotikum.

SÚVISIACE ČLÁNKY

POSLEDNÉ ČLÁNKY