Latinsky
: Fagus silvatica L.
Čeľaď: bukovité
Je to jednodomý opadavý vysoký strom so sivou hladkou kôrou a s lesklými vajcovitými celistvo okrajovými listami. Patrí medzi naše najrozšírenejšie listnaté stromy. Narastá do výšky 30 až 40 metrov a do hrúbky jedného metra. Kvitne v apríli až máji. Plody sú trojhranné nažky – bukvice.
Výskyt
V strednej a západnej Európe tvorí lesné porasty, vyskytuje sa aj v južnej Európe.
Účinné látky
Fenoly, kresoly, kreosot, guajakol.
Využitie
V liečiteľstve nemá významné postavenie, bukový decht s charakteristickou vôňou sa kedysi podával v mastiach proti svrbeniu a zápalom.
Kreosotum sa naproti tomu stále používa v homeopatii, napríklad pri zápaloch kože, slizníc, dýchacích ciest, tráviacej sústavy, vylučovacej sústavy a pohlavných orgánov.
Buk je magickým symbolom života. S pomocou neho sa zvestovala človeku budúcnosť i jeho vlastný osud. Do bukového drevá babky bylinkárky vyrývali čarovne znamenia – runy, vďaka ktorým mal buk s pomocou svojich konárov vyháňať choroby a neduhy z tela. Na rozštiepené bukové vetvičky sa písali sakrálne runy, ktoré predpovedali osud. Buk je i symbol hlavy. Jeho široká koruna má často tvar strapatej tváre. Ak sa opriete o buk a necháte aby vám prečistil energetické kanály, dokáže vás zbaviť alebo zmierniť bolesti hlavy a migrény. Je to strom filozofov, podporuje mentálnu činnosť, vyjasňuje myšlienky a zvyšuje tvorivosť.
Okrem toho má buk drevo cenné a veľmi vhodné na výrobu podláh a nábytku.
Kontraindikácie
Za zmienku stoja bukvice, ktoré sa neodporúča jesť naraz vo veľkom množstve.
Zaujímavosť
Buk je súčasne i veľkým ochrancom, Slovania verili, že tam kde rastie buk, nemôžu uškodiť žiadne čary ani kúzla.