Mozog – náš najzložitejší a najzáhadnejší orgán. Aj keď ho máme na dosah, stále sa nám zdá, že je akýmsi neprebádaným oceánom, ktorý skrýva nekonečné tajomstvá. Tento fascinujúci „veliteľ“ celého nášho tela neustále riadi naše myšlienky, pocity, pohyby, no stále si nevieme úplne poradiť so všetkými jeho funkciami. Každý deň nás dokáže prekvapiť, oklamať alebo aj nečakane pomôcť, bez toho, aby sme si to priamo uvedomili.
V tomto článku sa ponoríme do sveta psychologických testov, ktoré nám odhaľujú, ako nás mozog niekedy klame, ako nás dokáže podporiť v nečakaných situáciách a čo všetko skrýva vo svojich záhyboch. Pripravte sa na zaujímavé poznatky, ktoré vás možno prekvapia, ale aj fascinujú.
Zaujímavosti o mozgu
- Mozog tvorí len asi 2 % telesnej hmotnosti, no spotrebuje až 20 % energie celého tela.
- Informácie sa v mozgu prenášajú rýchlosťou až 430 km/h.
- Ľudský mozog obsahuje približne 85 miliárd neurónov – to je viac ako počet hviezd v našej galaxii, ktoré dokážeme vidieť voľným okom.
- Každý mozog je jedinečný – podobne ako odtlačky prstov.
- Mozog dokáže „oklamať sám seba“ – preto vznikajú optické ilúzie či rôzne psychologické efekty.
- Najviac tvorivých nápadov vzniká v stave, keď mozog „nepracuje naplno“ – napríklad počas sprchovania alebo tesne pred spánkom.
Mozog – orgán plný tajomstiev
Náš mozog je jedným z najkomplexnejších orgánov ľudského tela. Riadi všetky životné funkcie, spracúva informácie, uchováva spomienky a umožňuje nám tvoriť či cítiť. Napriek moderným technológiám je stále v mnohom neprebádaný – vedci odhaľujú nové poznatky, no zároveň nachádzajú aj otázky bez jasných odpovedí. Fascinuje nás najmä tým, že nás dokáže oklamať, podporiť aj prekvapiť – často v situáciách, keď to najmenej čakáme.
Jedným z najlepších spôsobov, ako nahliadnuť do jeho fungovania, sú psychologické testy a experimenty, ktoré odhaľujú limity aj schopnosti nášho myslenia.
Ako nás mozog klame: ilúzie a kognitívne skreslenia
Aj keď si myslíme, že pre mozog je typické logické myslenie nie je to tak vždy. Aby spracoval obrovské množstvo podnetov, využíva skratky – tzv. heuristiky. Tie nám väčšinou pomáhajú, no niekedy sú dôvodom zníženého mentálneho úsilia, kognitívnej lenivosti a spôsobujú aj omyly.
Optické ilúzie
Ako nás mozog klame zistíme najlepšie prostredníctvom zraku. Vidíme farby, tvary alebo pohyb tam kde v skutočnosti nie je. Mozog automaticky dopĺňa chýbajúce časti obrazu (informácie) podľa vlastných vzorcov a interpretuje ich podľa očakávaní.
Optické ilúzie sú jasným dôkazom toho, že realita a vnímanie nie sú vždy totožné.
Stroopov test
Stroopov test je klasický psychologický test, ktorý odhaľuje konflikt medzi automatickými a kontrolovanými procesmi mysle. Ukazuje, ako automatické procesy narúšajú a spomaľujú vedomé rozhodovanie.
Stroopov efekt je pomenovaný po psychológovi J. R. Stroopovi. Jeho experiment (v roku 1935) ukázal, že ľudia majú problém pomenovať farbu písma ak samotné slovo označuje inú farbu, napríklad, ak slovo „červená“ je napísané zelenou farbou.
Test jasne dokazuje, že konflikt medzi automatickým čítaním slova (čítanie je naučené) a vedomím rozpoznaním farby spomaľuje reakcie prípadne vedie k častým chybám.
Stroopov efekt sa využíva v psychológii, neurovede a kognitívnom výskume na
- meranie pozornosti a schopnosti mozgu prispôsobiť sa novým situáciám, pravidlám či informáciám.
- Diagnostiku porúch učenia, ADHD a neurologických ochorení.
- Skúmanie fungovania mozgu pri multitaskingu a v stresových situáciách.
Placebo efekt
O placebo efekte ste už určite počuli. Niekedy stačí, aby sme uverili v účinnosť lieku, a telo začne reagovať pozitívne – aj keď sme dostali obyčajnú tabletku bez účinnej látky. Mozog má obrovskú moc meniť naše vnímanie bolesti či zdravia.
Priming (primovanie) – sila podvedomých podnetov
Priming testy ukazujú, ako skryté podnety ovplyvňujú naše správanie bez toho aby sme si to uvedomili. Jednoduché podnety, ktoré si neuvedomujeme menia naše reakcie, rozhodnutia aj správanie. To môže viesť k zaujímavým a niekedy aj prekvapivým výsledkom.
Príklad: Ak vám niekto ukáže slovo „lekár“, rýchlejšie rozpoznáte slovo „sestra“ než nesúvisiace slovo „okno“. Mozog si totiž vytvára nevedomé asociácie, ktoré ovplyvňujú naše správanie, rozhodovanie aj pamäť.
Priming sa dá preložiť ako prednastavenie. Ak ste vystavený určitému podnetu aktivuje sa v mozgu konkrétna mentálna schéma, ktorá následne ovplyvňuje vaše vnímanie ďalších podnetov. Predstavte si, že ste práve čítali článok o láskavosti. Potom idete po ulici a uvidíte človeka, ktorý potrebuje pomoc. Je pravdepodobnejšie, že mu pomôžete — vaše myslenie bolo „primované“ pozitívnym obsahom článku a ovplyvnilo vaše správanie.
Priming je dôkazom toho, že naše rozhodnutia nie sú vždy úplne racionálne — často sú ovplyvnené tým, čo sme práve videli, počuli alebo zažili. Využíva sa v:
- Psychológii – na výskum myslenia, rozhodovania, predsudkov
- Marketingu a reklame – na ovplyvnenie spotrebiteľského správania
- Sociológii – pri skúmaní stereotypov a sociálneho vnímania
Eriksenov flanker test – keď nás mätú okolité podnety
Tento test skúma, ako nás ovplyvňujú rušivé informácie v okolí. Napríklad, predstavte si rad šípok a zamerajte sa len na tú v strede a určite jej smer. Šípky okolo môžu ukazovať rovnakým (kongruentné, zhodné), opačným (inkongruentné, nezhodné) alebo žiadnym smerom (neutrálne).
→ → → → →
→ → ← → →
Test sleduje rýchlosť a presnosť odpovede a schopnosť ignorovať rušivé podnety a rozptýlenie.
Mozog sa často nechá zmiasť okolitými šípkami čo spomaľuje reakčný čas. Eriksenov flanker test dokazuje, že naša pozornosť a schopnosť sústrediť sa sú obmedzené, mozog musí neustále filtrovať rušivé podnety a keď je ich veľa, nechá sa ľahko zmiasť.
Ako nám mozog pomáha: kreativita a kognitívne schopnosti
Mozog je nielen zdrojom omylov, klamov a ilúzií, ale aj našim najväčším spojencom. Vďaka nemu dokážete prežiť, učiť sa, tvoriť a prispôsobovať sa novým podmienkam. Denne za vás vykonáva nespočetné množstvo procesov, ktoré si ani neuvedomujeme – od riadenia dýchania a srdcovej činnosti až po spracovanie emócií a spomienok.
- Neuroplasticita – mozog sa mení počas celého nášho života, stále vytvára nové neurónové spojenia a opravuje tie staré. Vďaka tejto schopnosti sa môžeme učiť nové veci, zlepšovať si pamäť či uzdravovať sa zo zranenia počas celého života.
- Autopilot – perfektná vlastnosť, ktorú si možno ani neuvedomujete. Mnoho činností, ktoré denne vykonávame robíme prostredníctvom „autopilota“. Vďaka tomu vieme chodiť, písať, čítať, jazdiť na bicykli či šoférovať, … bez toho aby sme museli vedome rozmýšľať nad každým pohybom, ktorý pri týchto činnostiach robíme. Spomeňte si na vašu prvú jazdu autom… nevedeli ste čo skôr (krútiť volantom, prehadzovať rýchlosti, sledovať premávku, pridať plyn alebo dupnúť na brzdu,…). Teraz vám to už problém nerobí.
- Sila predstavivosti – túto schopnosť využívajú hlavne športovci ale aj manažéri, podnikatelia či študenti. V hlave si predstavia úspešný výkon, zvládnutie skúšky či dosiahnutie vytúženého cieľa. Následne sa v mozgu aktivujú podobné centrá, akoby sa to stalo naozaj. Vďaka tejto schopnosti si viete naplánovať budúcnosť či vytvárať umelecké diela.
Silu mozgu odhalíte aj pri niektorých testoch.
Test neuroplasticity a učenia
- Zrkadlová kresba (Mirror Drawing Test) – skúma, ako sa mozog dokáže prispôsobiť novej situácii. Už po pár pokusoch sa výkon zlepšuje, čo ukazuje schopnosť mozgu vytvárať nové spojenia.
- Motorické učenie – úlohy, pri ktorých sa meria, ako rýchlo sa človek naučí nový pohyb (napr. sekvenciu prstov na klavíri). Dokazuje silu mozgu v koordinácii a učení.
Testy kreativity a predstavivosti
- Torrance Tests of Creative Thinking (TTCT) – merajú, ako dokážeme vymýšľať originálne nápady a riešenia. Kreativita je jedným z prejavov toho, že mozog pomáha hľadať nové cesty a prispôsobovať sa.
- Guilfordov test divergencie myslenia – účastníci majú napríklad vymenovať čo najviac možných použitia obyčajného predmetu (napr. tehly). Test odhaľuje flexibilitu myslenia a bohatstvo predstavivosti.
Testy pozornosti a koncentrácie
- Continuous Performance Test (CPT) – meria schopnosť mozgu udržať pozornosť počas dlhšieho času. Ukazuje, ako nám mozog pomáha sústrediť sa a filtrovať rušivé podnety.
- N-back test – skúma pracovnú pamäť a sústredenie. Účastník musí sledovať sériu symbolov a pamätať si, čo bolo „n“ krokov predtým. Trénuje to krátkodobú pamäť a ukazuje, že ju mozog dokáže zlepšovať.
Ako nás mozog prekvapuje
Mozog nás vie prekvapiť schopnosťami, ktoré by sme nečakali, ale aj tým, ako veľmi sa odlišuje naše vnímanie od reality. Psychologické testy a experimenty ukazujú, že naše myslenie je omnoho zložitejšie – a niekedy aj zábavnejšie – než by sme si mysleli.
Test pozornosti („gorila v miestnosti“)
Myslíte si, že v miestnosti plnej ľudí by ste si gorilu určite všimli? Možno ani nie. Pri jednom známom experimente mali ľudia počítať prihrávky lopty medzi basketbalistami. Väčšina z nich si vôbec nevšila, že cez scénu prešla osoba v kostýme gorily. Tento test odhaľuje tzv. selektívnu pozornosť – schopnosť mozgu sústrediť sa na jednu úlohu a úplne vytesniť ostatné podnety.
Falošné spomienky
Pamäť nie je kamera ani záznamník. Výskumy ukazujú, že mozog si dokáže „vymyslieť“ spomienky, ktoré sa nikdy nestali – napríklad, že sme videli obrázok alebo počuli slovo, ktoré tam v skutočnosti nebolo. Tento jav sa nazýva konštruktívna pamäť a ukazuje, že mozog pri vybavovaní spomienok dopĺňa medzery vlastnou fantáziou..
Wisconsin Card Sorting Test (WCST)
V tomto teste triedite karty podľa farby, tvaru alebo čísla – a pravidlá sa počas testu náhle zmenia. Váš mozog musí flexibilne prepnúť na nové riešenie. Tento test skúma kognitívnu flexibilitu, teda schopnosť prispôsobovať myslenie meniacim sa podmienkam.
Implicit Association Test (IAT)
Chcete vedieť aké sú vaše podvedomé predsudky? V tomto teste sa zobrazujú rôzne obrázky alebo slová, ktoré máte priradiť do jednej z dvoch kategórií (muž – žena, alebo kariéra – rodina,…). Test meria rýchlosť, s akou spájame určité pojmy alebo obrazy. Ukazuje, že mozog si vytvára nevedomé asociácie a predsudky, ktoré si často ani neuvedomujeme.
Výsledky testu vás môžu prekvapiť najmä tým, že odhaľuje postoje, ktoré si neuvedomujete alebo ich vedome odmietate. Mozog reaguje rýchlejšie a výsledky testu vám ukážu, čo si váš mozog myslí v pozadí.
Test duálnej úlohy (Dual-task test)
Myslíte si, že zvládate dve (a viac) vecí naraz? Vyskúšajte si tento test, v ktorom budete vykonávať dve úlohy naraz – napríklad počítať čísla odzadu a zároveň sledovať pohybujúce sa objekty. Výsledky dokazujú, že mozog má obmedzenú kapacitu spracovania a že „multitasking“ je často skôr ilúziou než realitou.
Tieto experimenty ukazujú, že mozog je nielen „nástroj logiky“, ale aj tvorivý a často nepredvídateľný orgán. Vie nás zmiasť, ale zároveň nám dáva schopnosť adaptácie, kreativity a odhaľovania nových ciest.
Tréning mozgu
Testy, ktoré môžu odhaliť, čo váš mozog dokáže je množstvo. Stále ale platí, že nech dopadnú akokoľvek môžete jeho funkcie zlepšiť. Existuje množstvo spôsobov ako na to.
- Vyberte si novú aktivitu, začnite sa učiť cudzí jazyk alebo začnite chodiť na nejaký kurz. Venujte sa niečomu čo nepoznáte a naučte sa to.
- Čítanie a vizuálna predstavivosť pomáha rozvíjať kreativitu, pamäť a rozvíja aj jazykové schopnosti. Čítanie aktivuje vašu predstavivosť a obe činnosti aktivujú viacero oblastí mozgu naraz.
- Hry a aplikácie – logické hádanky, krížovky, sudoku, šach ale aj rôzne mobilné aplikácie môžu podporiť kritické myslenie, pamäť a zlepšiť schopnosť rozhodovať sa.
- Bimanuálne cvičenia – robte rôzne gestá oboma rukami naraz. Napríklad, jednou rukou napíšte vo vzduchu písmeno „M“ a druhou rukou písmeno „O“. Zlepšíte tak komunikáciu medzi hemisférami a aj schopnosť prepínať medzi rôznymi úlohami.
- Schultheova tabuľka – ideálna na precvičenie periférneho videnia, pozornosti, zlepšenie koncentrácie a vizuálneho spracovania. Vašou úlohou je zamerať zrak na stred tabuľky s poprehadzovanými číslami. Nájdite v nej postupne čísla od 1 po 25 bez toho aby ste po nej prechádzali zrakom. Tabuľka môže mať rôzne veľkosti a aj rôznu obtiažnosť (môžete v nej kombinovať rímske a arabské číslice). Schulteova tabuľka sa používa aj na posúdenie porúch pozornosti a aj pri diagnostikovaní ADHD.
- Cvičenie – kardio cvičenie, joga či tanec – pravidelný pohyb zlepšuje prietok krvi a okysličovanie mozgu.
- Zdravé stravovanie – zdravie mozgu a aj jeho funkcie môžete podporiť vhodnou stravou. Zamerajte sa na diétu MIND, ktorú zostavili odborníci na základe vedeckých štúdií.
Všetky tieto metódy podporujú neuroplasticitu — schopnosť mozgu meniť sa, vytvárať nové spojenia a adaptovať sa. Pravidelný tréning pomáha udržať mozog „fit“ a môže dokonca oddialiť nástup demencie či Alzheimerovej choroby.
Keď mozog klame, pomáha a prekvapuje – lekcie pre každý deň
Ľudský mozog je fascinujúci – dokáže nás klamať, prekvapovať, ale aj nečakane podporovať. Psychologické testy a experimenty dokkazujú, že realita, ktorú vnímame, nie je vždy úplne objektívna, a že naše myslenie je plné skrytých asociácií, automatických reakcií a kreatívnych schopností. Niekedy fungujeme na autopilotovi, inokedy zas sršíme kreativitou a nápadmi.
Naučiť sa lepšie rozumieť mozgu znamená nielen odhaliť jeho limity, ale aj využiť jeho silu. Od neuroplasticity, cez predstavivosť a sústredenie, až po schopnosť adaptácie – každý deň máme možnosť využiť jeho potenciál naplno vo svoj prospech. Mozog nás teda nielen formuje, ale aj učí, motivuje a prekvapuje. Stačí mu dať priestor a pozornosť, aby mohol ukázať to najlepšie, čo v nás je.
ZDROJ:
verywellmind.com/what-is-a-heuristic-2795235
health.harvard.edu/mind-and-mood/train-your-brain
apa.org/research-practice/conduct-research/stroop-effect
palmeschool.com/usa/blog/chto-takoe-tablicza-shulte/
Obrázky:pexels.com
Autorkou článku je Zuzana Ujházyová. Zuzana vyštudovala analytickú chémiu. Momentálne si dopľňa ďalšie vzdelanie na Jesseniovej lekárskej fakulte v Martine. Na portáli Nazdravie.sk najčastejšie publikuje články o ľudskom tele, chorobách a ich liečbe.