Najväčším nepriateľom zdravého trávenia sú zlá životospráva, nepravidelná strava, rôzne zlozvyky a v neposlednom rade množstvo a charakter skonzumovaného jedla v krátkom čase.
A nielen to.
V bruchu je okrem trávených potravín „skrytá“ aj naša imunita, ale aj duševná pohoda. Ako si pomôcť, keď občas svoje porcie, ich obsah a načasovanie neustriehneme?
Koľkokrát na toaletu?
Celkové strávenie potravy „zhora až nadol“ by malo trvať 1 až 2 dni a normálna frekvencia stolice je 1 až 3-krát denne. Ako ešte zistíme, že niečo nie je v poriadku? Keď sa dostaví nafukovanie, plynatosť, nevoľnosť, zvracanie, nadmerné grganie, bolesť brucha, škvŕkanie v žalúdku či pálenie záhy. Podobne sa prejavuje aj menej závažná infekcia, ľudovo nazývaná otrava jedlom.
Kedy doplniť vitamíny
Problémy s trávením zhoršujú vstrebávanie živín a o niektoré dôležité (železo, zinok, vitamín B12) nás môžu aj pripraviť, a tým pohoršiť celému organizmu. Pri hnačkách prichádzame aj o vodu a minerály (sodík, draslík a chlór). Tráviace zápaly sú zase spojené s nedostatkom vitamínu D a zinku. Tieto preto treba nevyhnutne doplniť.
Čo s hnačkou
Takzvané preháňanie je najvážnejšie u detí a seniorov a dehydratáciu treba okamžite riešiť. Pomáha izotonický športový nápoj, denná dávka 10-20 mg zinku alebo domáci rehydratačný roztok (6 ČL cukru s 0,5 ČL soli v jednom litri pitnej vody bez bubliniek).
Po doplnení tekutín by sa mal dostaviť hlad a môžeme začať každé 3-4 hodiny s menšími jedlami. Vhodné sú najmä do mäkka uvarené obilniny a pečivo. Naopak, vynechať treba mliečne výrobky.
Čo so zápchou
Ak frekvencia stolice klesne pod 3-krát týždenne, hovoríme o zápche. Aj vtedy je dôležitý dostatočný príjem tekutín a zdravý pohyb. Taktiež aj vhodný príjem vlákniny, ktorá zadržiava vodu, viaže stolicu a uľahčuje jej vyprázdňovanie. Ideálna je preto kombinácia celozrnných obilnín, strukovín, zeleniny a ovocia.
Ako na plynatosť
Plyny spôsobujú zväčša črevné baktérie a poruchy trávenia niektorých sacharidov. Ak ich je priveľa, prejavujú sa nadúvaním. Krátkodobo sa dajú vyriešiť príjmom dlhšie vstrebávateľných
sacharidov ako brokolica, strukoviny, pšenica, cibuľa, džúsy či sladidlo sorbitol.
Ako zlepšiť trávenie prirodzene
Miláčikmi tráviacich procesov sú na jednej strane prebiotiká, vláknina (aspoň 25 gramov denne) a ďalšie nestráviteľné sacharidy a na druhej strane probiotiká, živé kultúry a kyslé kvasené potraviny (kefír, kyslá kapusta, nakladaná zelenina, kysnutý chlieb). Ideálne je počas týždňa zjesť viacero rôznych druhov rastlinných potravín. Obnoviť mikroflóru treba aj po užívaní
antibiotík.
Čím škodíme žalúdku
Najlepšou prevenciou tráviacich ťažkostí je vyvážená strava, dostatok tekutín, vitamínov a minerálov, ale aj oddych a pohyb. Naopak, škodí nám alkohol, fajčenie, údeniny, polotovary, cukor, umelé sladidlá, vyprážané jedlá, ale aj stres a nedostatok spánku. Ešte predtým, než siahneme po liekoch na žalúdok, pokúsme sa uľaviť si jemnými zmenami životosprávy.
Prvá pomoc zlému tráveniu:
- Zaradíme do každého jedla vlákninu (aspoň 25-30 gramov denne z rôznych zdrojov).
- Obmedzíme alkohol, cukor, vyprážané a spracované potraviny.
- Jeme striedmo a v menších porciách.
- Obmedzíme stres.
- Zaradíme pravidelný pohyb.
- Poriadne sa vyspíme.
Čo sa deje v tele, keď trávime
Hlavnou úlohou trávenia je rozkladať jedlo a získavať z neho potrebné živiny.
Začína sa už v ústach, keď jedlo rozhryzieme a premiešame so slinami – obsahujúcimi enzýmy na trávenie sacharidov. Po prehltnutí putuje pažerákom do žalúdka, kde sa spustí trávenie bielkovín.
Zo žalúdka pokračujú nestrávené časti do tenkého čreva. V ňom prebieha záverečné trávenie živín, premena bielkovín na aminokyseliny, tukov na mastné kyseliny a sacharidov na jednoduché cukry.
Stolica je potom zmesou vody, baktérií, odumretých črevných buniek a nestráveného jedla. Nie vždy sú však tráviace bunky v dobrej kondícii a vedia „živiny a odpad“ zo stravy správne vyseparovať. A preto im treba občas pomôcť.
Viac informácií nájdete na vegmart.sk.
Zdroj obrázku: Alicia Harper NASM-CNC