Profesionálni bubeníci a lektori Marek Gregor a Daniel Buzinkay, zakladatelia bratislavskej školy WELLDRUM, prepájajú hudbu, psychológiu a biznis rozvoj. Dokazujú, že hra na bicie je viac než len hudobná skúsenosť. Je to moderný nástroj psychohygieny, osobnostného rastu a tímovej súhry.
WELLDRUM sa zameriava na individuálne aj skupinové lekcie, ktoré kombinujú rytmus, koncentráciu a pohyb. Bubnovanie sa stáva účinnou formou duševnej regenerácie, pri ktorej sa prepája telo, myseľ a emócia. Mnoho manažérov či firemných tímov dnes využíva rytmus ako spôsob, ako odbúrať stres, zlepšiť spoluprácu a obnoviť vnútornú rovnováhu.
„Bubnovanie aktivuje celé telo aj myseľ. Zapája motoriku, zmysly a koncentráciu. Keď každá končatina hrá iný rytmus, mozog sa prepája, zlaďuje a prirodzene upokojuje,“ vysvetľuje Marek Gregor, profesionálny bubeník, kouč a CEO WELLDRUM. Podľa neho ide o formu aktívneho mentálneho resetu. „Po pár minútach sa človek preladí z režimu stresu do prítomnosti. Je to ako meditácia v pohybe. Spája disciplínu, energiu aj emóciu.“ WELLDRUM ponúka tieto zážitkové lekcie nielen pre jednotlivcov, ale aj pre celé firemné tímy, ktoré v rytme nachádzajú nový spôsob komunikácie, spolupráce a uvoľnenia.
Tímy bez hierarchie, komunikácia bez bariér
„Keď ľudia bubnujú spolu, mizne hierarchia. Zrazu sú si všetci rovní. Manažér, účtovník aj nový člen tímu,“ hovorí Daniel Buzinkay, bubeník skupiny PARA a spoluzakladateľ CEO WELLDRUM. Hudba podľa neho dokáže zrušiť bariéry, ktoré vo firmách často bránia otvorenej komunikácii. V rytme sa rodí spolupráca bez masiek. „Každý hrá svoj part, ale musí vnímať ostatných. Nie je dôležité, kto je lepší, ale kto počúva a dokáže udržať rytmus skupiny. V tom je veľká paralela s firemným svetom,“ konštatuje. Spoločné bubnovanie má podľa Daniela Buzinkaya okamžitý efekt: spája ľudí, rozvíja empatiu, pomáha uvoľniť napätie a posilňuje dôveru v tíme.
Nové zážitky posilňujú mozog
Neurovedkyňa MUDr. RNDr. Dominika Fričová, PhD., ktorá sa venuje výskumu neurodegeneratívnych ochorení a psychologickej odolnosti, vysvetľuje, že mozog reaguje na nové zážitky zvýšenou aktivitou dopamínového systému, teda tej časti mozgu, ktorá riadi motiváciu, učenie a pocit odmeny. „Keď sa človek ocitne v novom prostredí, učí sa novú zručnosť alebo rieši neznámu situáciu, v mozgu sa uvoľňuje dopamín. Ten zvyšuje pozornosť, zlepšuje ukladanie informácií a posilňuje nervové spojenia. Novosť zároveň stimuluje tvorbu faktorov, ktoré podporujú rast neurónov a zlepšujú plasticitu mozgu,“ vysvetľuje. Hudba podľa nej patrí medzi najsilnejšie podnety pre mozog, pretože aktivuje takmer všetky jeho oblasti súčasne. „Rytmus zosúlaďuje činnosť sluchových, motorických aj emocionálnych centier, čím vytvára pocit prepojenia tela a mysle. Mozgová aktivita sa prirodzene synchronizuje s rytmom hudby, čo podporuje sústredenie, koordináciu a vnútornú stabilitu,“ hovorí D. Fričová. Zároveň upozorňuje, že chronický stres a monotónnosť majú na mozog opačný účinok. „Dlhodobý stres vedie k uvoľňovaniu kortizolu, ktorý poškodzuje neuróny v oblastiach zodpovedných za pamäť, učenie a emocionálnu kontrolu,“ vysvetľuje. Podľa nej sú práve nové zážitky prirodzeným stimulom pre obnovu a rast mozgových spojení: „Aktivujú dopamínový systém, podporujú tvorbu ochranných faktorov a chránia neuróny pred poškodením spôsobeným stresom. Učenie sa novej zručnosti alebo hudobná činnosť posilňuje kognitívnu rezervu mozgu. Pravidelné vystavovanie sa novým výzvam je preto jedným z najlepších spôsobov, ako udržať mozog zdravý,“ uzatvára D. Fričová.