Tekvica, oranžová lahôdka, ale aj liek na prostatu

Vedeli ste, že najpestrejšou a najatraktívnejšou zeleninou záhrad 19.storočia bola práve tekvica? Vďaka tomu, že sa tekvice ľahko krížia, poznáme dnes cez 800 druhov a odrôd všakovakých chutí, farieb (žltá, oranžová, zelená) i tvarov. Tekvica získala svoje meno z gréckeho „pepon“, čo znamená veľký melón.

Obľúbené sú: tekvica obrovská, obyčajná, špagetové, či ryhované tekvice, kabačky, cukety i patizóny.

Na kuchynskú prípravu sú vhodnejšie tekvice menšie a chuťovo výraznejšie, pre radosť sa pestujú dekoračné tekvičky, ktoré nie sú vhodné na konzumáciu. Samostatnú kategóriu tvoria nadrozmerné exempláre tekvíc dosahujúce aj pár sto kíl. Na jeseň sa z tekvíc tešia deti, keď naše príbytky „chránia“ vyrezávané hlávky tekvičiek. Ale čo je na tekvici to najlepšie? Táto plnohodnotná potravina má lahodnú chuť, minimum kalórií a pritom výborné zdravotné účinky.

Pôvod

Objavením Ameriky sa dostala tekvica, najväčšia bobuľa na svete, aj na naše nivy a pláne. Nateraz sa pestuje vo všetkých krajinách v oblasti Stredozemného mora, vo východnej Európe, Ázii a najmä v Južnej a Severnej Amerike.

Iné názvy

cucurbita maxima (latinsky), tykev (cz), dýně obrovská (cz), pumpkin (en), riesen-kürbis (de)

Nutričné hodnoty

100g tekvice obsahuje: 6.5g sacharidov, 1g bielkovín a 0.5g vlákniny.

Ďalšie účinné látky

90–95% tekvice tvorí voda, z toho vyplýva jej nízka energetická hodnota. 100g tekvice obsahuje 55–56kJ z čoho cukry tvoria len 1,7g. Ako bonus v nej nájdete iba 0,2 g tuku. Dobrá správa je, že spomínaných 100g tekvice pokryje až 29% dennej dávky betakaroténu. V tekvici nechýbajú ani antioxidanty, zdraviu prospešný škrob, pektín, nenasýtené kyseliny.

Význam pre zdravie

Či použijeme dužinu, semená, alebo tekvicový olej, profitovať budú kardiovaskulárny systém, obličky, prostata i imunitný systém. Dužina je prakticky bez tukov, preto je vhodná ako nízkokalorická potravina pri redukčných diétach.

• Podporuje imunitu
• Bojuje proti infekciám akéhokoľvek druhu
• Chráni srdce
• Pri obezite a redukčných diétach
• Znižuje vysoký cholesterol a vysoký krvný tlak
• Pôsobí ako antioxidant – tekvica je mimoriadne bohatá na betakarotén – provitamín vitamínu A, ktorý chráni pred rakovinou a voľnými radikálmi
• Zmierňuje zápaly tráviaceho systému a čriev, žalúdočné vredy
• Má upokojujúci účinok
• Je ľahko stráviteľná
• Tekvičku (ale i cuketu, či patizón) radíme k nealergizujúcim potravinám, preto je táto zelenina mimoriadne vhodná aj do príkrmov pre bábätká s alergiami
• Pôsobí močopudne, pomáha obličkám správne regulovať vodu
• Je posilou pre náš zrak

Tekvicové semienka

Tekvicové jadierka, ktoré vydlabete, by bol hriech vyhodiť. Dodajú telu potrebné polynenasýtené a mononenasýtené mastné kyseliny, ktoré sú vynikajúce pre zdravie nervov, mozgu a ciev.

Semienka radíme medzi olejniny, pretože v priemere obsahujú 37,5% oleja. Okrem oleja obsahujú celý rad minerálnych látok, fosfor, železo, vápnik, zinok a mnohé ďalšie stopové prvky. Cenené sú ale aj pre látky cucurbitacín a cucurbitín – na prostatu a proti črevným parazitom. Semienka sa odporúčajú najmä u starších pánov pri problémoch s prostatou a na zmiernenie inkontinencie moču. Ako prevenciu po dlhší čas niekoľko krát denne dobre rozžujte 10 semien. Aj naše staré babičky zmierňovali choroby močového mechúra žuvaním tekvicových semien.

Konzumujeme semienka sušené, olúpané, alebo neolúpané, z akýchkoľvek dozretých tekvíc. Semená si môžeme pripraviť aj doma. Tekvicu si rozkrojíme a jadierka vydlabeme. Očistené a vysušené semienka zmiešame s pár kvapkami oleja, posolíme, poukladáme na plech vystlaný papierom na pečenie a necháme pražiť cca 10 až 15 minút.

Z tekvicových jadier sa vyrába tekvicový olej. Je lisovaný za studena a je vhodný na studenú  prípravu jedál. Je tmavozelenej farby, veľmi aromatický a orechovej chuti. Znižuje hladinu cholesterolu a pôsobí ako antioxidant. Pomáha udržať silné kosti  a zdravé vlasy.

Semená tekvíc sa najčastejšie konzumujú lúpané, pražené a solené. Vďaka zvláštnej, takmer orieškovej chuti sa stali neodmysliteľnou súčasťou polievok a celozrnného pečiva. Sú oveľa chutnejšie a podstatne zdravšie ako chrumky či čipsy. Jadierka obsahujú stopové prvky, zinok, dôležitý selén, vitamíny, minerály a zdravé oleje. Napomáhajú látkovú premenu a regulujú hladinu cholesterolu. Sú vhodnou pochutinou k vínu alebo pivu.

Druhy tekvíc

Podľa typu pestovania existujú 2 typy tekvíc, plazivé odrody a relatívne modernejšie – celistvejšie – kríčkové tekvice. Ďalšie delenie rozdeľuje tekvicu na letné a zimné druhy podľa toho, v  akom štádiu zrelosti sa zberajú ich plody.

Letné tekvice sa zberajú mladé, ešte nedozreté a ihneď sa spracovávajú. Letné odrody pri pravidelnom zbere zvyknú nasadzovať pri dostatočnej vlahe a slnku nové a nové plody. Patria k  nim svetlé odrody tekvíc, cukety (cukiny), patizóny, tekvica špagetová, či bezšupkové štajerské olejové tekvice.

K zimným odrodám patria tekvica veľkoplodá, tekvica hokkaidó, tekvica veltruská, tekvica Goliáš a ďalšie tekvice s oranžovou dužinou, bohatou na karotény. Naproti tomu pižmové tekvice majú aromatickú dužinu, typickými predstaviteľmi sú Muškátová tekvica, Maslová tekvica.

Tekvica veľkoplodá (cucurbita maxima) má mohutné plody, ktoré môžu vážiť 30 aj viac kilogramov. Využitie tekvice veľkoplodej je v oblasti poľnohospodárstva ako krmivo, na výrobu oleja zo semien a rôznych jedál. U nás je populárna a používa sa pri vyrezávaní na sviatky Halloween.

Tekvica Goliáš je úrodná odroda guľovitými až oválnymi plodmi, ohnivo oranžovej farby s oranžovou jemnou, Hmotnosť plodov býva aj viac ako 20kg.

Muškátová tekvica (nutmeg pumpkin, muskatkurbis, musade de provence, calabaza moscada, zapallo anquito, zucca moscata, cucurbita moschata) tvarom pripomína bábovku. Patrí medzi obľúbené konzumné tekvice, šupa je oranžovočervená, hnedá, alebo tmavozelená, výrazne rebrovitá, dužina žiarivo oranžová, šťavnatá, chuť sladkastá. Konzumuje sa dužina, používa sa surová, pečená, dusená, varená. Vhodná je do polievok i šalátov.

Maslová tekvica (butternut pumpkin, butternusskurbis, courge butternut, calabaza butternut, zucca butternut, cucurbita) má jemné svetlo oranžové sfarbenie, tvar hrušky a hmotnosť 1 až 2 kilá. Plody dorastajú do veľkosti 25 – 30 cm, šupa je mierne hrubšia. Konzumuje sa mäkká dužina, ktorá ako už názov napovedá chutí jemne – maslovo. Ďalšou výhodou tejto tekvice je malý obsah semien. Je vhodná na varenie, pečenie, do rizota ale i na polievku, do koláčov dezertov. Môžete ju použiť namiesto zemiakovej kaše ako prílohu.

Tekvica hokkaido má názov odvodený podľa japonského ostrova, kde bola vyšľachtená. Jej tvar je guľatý a cibuľovitý. Má typicky sýto oranžovú farbu – je bohatá na karotén. Hmotnosť je 1 až 2 kilá. Jej chuť je aromatická a orechová. Je výborná na skladovanie, v chlade vydrží aj zo 6 mesiacov. Konzumuje sa dužina vrátane šupy, ktorá varením zmäkne. To, že sa nešúpe je jej hlavná výhoda. Je vhodná na pečenie, do polievok, na pyré a iné sladké jedlá.

Špagetová tekvica (spaghetti sqash, spaghettikurbis, courge spaghetti, calabaza espagheti, zucca spaghetti, cucurbita) Je svetlo žltej farby a oválneho tvaru. Varí sa vcelku, pričom sa dužina rozpadne na vlákna podobné špagetám. Špagetovú tekvicu na 4 až 5 miestach prepichneme, vložíme do rúry vyhriatej na 180 stupňov a pečieme asi 30 minút. Po krátkom ochladnutí ju rozrežeme, odstránime semená a vidličkou vyberieme dužinu rozpadnutú na špagety.

Tekvica olejnatá (cucurbita oleifera) pestuje sa hlavne pre semená, ktoré sú veľmi chutné a zdravé. Vyrába sa z nich aj vynikajúci olej.

Tekvica obyčajná – zvaná aj kabačka – plazivá odroda zo zlatožltou farbou plodu. Šupa je jemná  a dužina je mäkká žltá.

Patizón – tekvica obyčajná patizónová – diskovitý tvar a svetlá farba. Vhodná na vyprážanie.

Cuketa – cukina  – zucchini, courgette, cucurbita pepo – kultivar tekvice obyčajnej. Plody sú žlté, alebo zelené, podlhovasté, prípadne guľaté.

Pestovanie tekvice

Tekvica je teplomilná, jednoročná rastlina, ktorá patrí do skupiny plodovej zeleniny. Darí sa jej na slnečných miestach s dostatkom vlahy a živín. Výborné výsledky sa dosahujú pri pestovaní tekvíc na komposte.

Tekvicu vysievame koncom mája semenom priamo na záhon do pôdy, alebo do črepníkov koncom apríla, začiatkom mája. Priamy výsev je jednoduchší, nakoľko sa vyhneme presádzaniu vyklíčených priesad do zeme. Predpestovaním si však môžeme skrátiť dobu od výsevu k zberu, čo je výhodné najmä v chladnejších oblastiach. Sejeme do hniezd do hĺbky 5 až 10 cm po 3 až 4 semená. Spon volíme podľa vzrastu odrôd. Plazivé tekvice sejeme do sponu 2 x 1,5 – 2 m, kríčkové 1,5 x 1 m, kabačky a patizóny 1 – 1,5 x 0,6 – 0,8 m, v hniezdach ponechávame 1 až 2 rastliny. Vyrastajúce rastlinky zásobujeme dostatočne vodou, najmä v prvej časti vegetačného obdobia. Z  jedného semienka o pár mesiacov vyrastie rastlina s dlhými výhonkami a  veľkými listami, ktorá rýchlo zakryje niekoľko metrov štvorcových.

Ak hrozia ranné mrazíky, prikryte rastliny na noc slamou. Keď sa zo žiarivo žltých kvetov začnú vyvíjať plody, môžete pozorovať, ako rýchlo dokážu  rásť. Okolo rastliny vytvorte jarok, do ktorého budete pri zalievaní liať vodu, listy nezalievajte, aby nedošlo k ich odhnitiu. V druhej časti vegetáciu je vhodnejšie suchšie a teplejšie počasie, ale pôda musí mať stále dostatok vlahy na príjem draslíka. Pôdu nastieľajte pokosenou trávou, alebo kompostom. Keď plod začne rásť, raz za 2 týždne prihnojujte hnojivom na rajčiaky. Okrasné tekvičky s drobnými plodmi na dlhých stonkách môžeme po vhodnej opore viesť do výšky, vinieme ich po latkovej mreži, alebo na pergole.

Ako pestovali tekvicu americkí indiáni? Plodinu pestovali v symbióze s dvoma ďalšími plodinami, a to fazuľou a kukuricou. Kukurica slúžila ako opora pre fazuľu a zároveň chránila tekvicu pred vetrom a chladom, tekvica veľkými listami chránila proti vysychaniu plodín, fazuľa ako bôbovitá rastlina dodávala do pôdy potrebný dusík.

Zber a skladovanie

U tekvice platí, že čím dlhšie vyzrievajú o to budú väčšie a obsažnejšie. Svetlé, letné tekvice na varenie sa zbierajú v nedozretom stave, pokiaľ ešte šupka plodu nestvrdne koncom augusta. Naopak oranžové neskoré odrody zbierame až pri prvých mrazoch koncom septembra a v októbri. Ešte na rastline by mala stopka uschnúť. Na suchých poplazoch je vidieť, že už rastlina plod nevyživuje a ten, že je súci na odtrhnutie. Pomôcť si môžete aj poklepaním hánkami na tekvicu, ak znie zvuk duto, tekvica je už pripravená na zber.

Zrelé tekvice nechávame poriadne presušiť na slnku či pod strechou a v dobre vetranej miestnosti. Následne ich skladujeme na tmavom a chladnom mieste, niektoré druhy takto vydržia až do jari. Pozor, určite neskladujte tekvice spolu so zemiakmi.

Spôsob konzumácie

V minulosti sa tekvica väčšinou konzervovala v sladkokyslom náleve s muškátom a klinčekmi, dnes jej čoraz viac prichádzame na chuť. Pripravujeme ju na sladko, na slano ale i na kyslo. Z dužiny pripravujeme krémovú polievku, prívarok, rizoto, pyré, môžeme ju použiť do koláčov, chleba, plniek, fašírok. Narezané mesiačiky tekvice môžeme piecť, i grilovať. Mladé tekvice pokrájané na plátky vyprážame. Dlhé tekvicové čipsy si vytvoríme nastrúhaním na úzke a dlhé pásiky, pri zapečení sa pekne skrútia a vytvoria jedlú ozdobu. Zvýšila sa vám upečená tekvica? Rozmixujte ju, vmiešajte k nej pretlačený cesnak a máte skvelú nátierku na hrianku.

Zaujímavosti o tekviciach

Oficiálne najťažšia tekvica sveta sa urodila v roku 2014 a vážila 933,5 kilogramu. Víťazstvo si odniesol John Hawkley počas 41. majstrovstiev sveta pestovateľov tekvíc.

A čo tekvica a sviatok Halloween? Americký sviatok Halloween sa oslavuje v noci z 31. októbra na 1. Novembra, avšak nie každý vie, že tekvice používali ako svetlonos už starí Kelti. Tí verili, že v tú noc sa duše mŕtvych vracajú na zem a snažia sa ovládnuť všetko živé a ochranou proti týmto duchom bolo svetlo. Svoje domy si preto ozdobovali vyrezávanými tekvicami do ktorých vkladali sviečky.

Recepty

Tekvica na smotane

Ingrediencie:
400 g tekvice, 2 lyžice octu, 30 g masla, 30 g cibule, 30 g masla a 30 g hladkej múky na zápražku, 2 kocky cukru, soľ, mleté čierne korenie, 1,25 dl kyslej smotany, čerstvý kôpor

Postup prípravy:
Čerstvú tekvicu olúpeme, rozkrojíme, dužinu s jadrami zoškrabeme a tekvicu pokrájame na malé kocky alebo hrubé rezance. Potom ju položíme na veľkú misu, pokvapkáme octom a necháme asi pol hodiny stáť. Na masle opražíme cibuľu pokrájanú nadrobno, pridáme cukor a pripravenú tekvicu, všetko osolíme, okoreníme, trocha zalejeme horúcou vodou a udusíme do mäkka. Mäkkú tekvicu zahustíme svetlou maslovou zápražkou, pridáme kyslú smotanu, čerstvý kôpor posekaný nadrobno a všetko dobre povaríme. Podávame so zemiakmi.