Latinsky: Oenothera biennis L
Čeľaď: pupalkovité
Je to vysoká, vzpriamená bylina s husto chĺpkatými kopijovitými listami. Kvitne v júni až júli so žiarivo žltými kvetmi, strapcovito uloženými. Dorastá do výšky 1 až 1,5 metrov. Bylina zdiaľky pripomína divozel. Pupalka je dvojročná rastlina, v prvom roku vyrastie najmä podzemok a listová ružica a v druhom roku už aj kvetná stonka.
Výskyt
Jej pôvodnou domovinou bola Amerika, Severná, siahajúc až k Mexiku. Bylinka sa vyskytuje pri cestných násypoch, lúkach, obľubuje štrkové a štrkopieskové miesta na brehoch riek, v lomoch, i na staveniskách.
Časti, ktoré sa zbierajú
V minulosti a v ľudovom liečiteľstve sa používa koreň rastliny, ktorý sa zbiera buď na jeseň prvého roku, alebo skoro na jar druhého roku. Z kvetov rastliny sa dá pripraviť jemný medovo sladký čaj.
Popularitu si ale pupalka získala predovšetkým vďaka pupalkovému oleju, ktorý vzniká lisovaním zrelých pupalkových semien za studena.
Účinné látky
kyseliny linolová, gama-linolénová.
Využitie
Pupalkový olej je bohatým zdrojom esenciálnych nenasýtených mastných kyselín a vitamínov skupiny B, vápnik a horčík.
Olej znižuje vysokú hladinu cholesterolu, reguluje krvný tlak, udržuje srdce a cievy zdravé.
Taktiež pomáha aj ženám s predmenštruačným syndrómom, kedy im dáva do poriadku fyzickú i psychickú rovinu.
Veľmi dobré využitie má pupalka aj na kožné ochorenia, začervenanie kože, svrbivosť, ekzémy i akné. Pozitívne ovplyvňuje tiež pružnosť pokožky a rast vlasov a nechtov.
V neposlednom rade pupalka zmierňuje opuchy a bolesti kĺbov, mravčenia v končatinách, či pocit studených rúk, predchádza zápalom a pomáha proti artritíde, pôsobí na zlepšenie dýchacieho aparátu, ako prevencia mozgových príhodám i proti skleróze.
Olejček pridáme do jedla, alebo ho konzumujeme po jedle, na vonkajšie použitie ho vmiešavame do pleťového krému, masky, alebo mlieka.
Kontraindikácie
Nie sú známe.
Zaujímavosť
Kvietky sa otvárajú vždy na večer a vydržia otvorené cca 24 hodín. Krásne voňajú a sú opeľované nočným hmyzom.
Jej účinky poznali už indiáni, ktorí ju roztlčenú používali na rany. Kvety sa odporúčali na kašeľ a konzumoval sa aj koreň, ktorý arómou pripomínal šunku.