Konzumácia jedla je pre ľudský organizmus životne dôležitá. Potravou prijímame vitamíny, mineráli a iné živiny, ktoré si organizmus nedokáže vyrobiť a samozrejme aj energiu, ktorú potrebuje každá jedna bunka v našom tele. Keď sa povie...
Mesiac si ľudia odpradávna spájali s magickými účinkami, vplyvom na naše fyzické a aj psychické zdravie. Počas splnu je vraj viac pôrodov, viac epileptických záchvatov, ľudia sa spávajú agresívnejšie ale vraj aj vlasy rastú...
Klimaktérium, známe aj ako prechod alebo menopauza, je prirodzeným obdobím v živote ženy, ktoré sa vyznačuje koncom reprodukčnej fázy v dôsledku postupného ukončenia funkcie vaječníkov. Toto obdobie je často sprevádzané rôznymi fyzickými...
Bielkoviny alebo aj proteíny sú jednou z troch hlavných zložiek stravy. Popri tukoch a sacharidoch prijímame v strave aj proteíny. Sú základnou stavebnou zložkou orgánov, tkanív a hormónov, potrebné sú aj pri regenerácii tkaniva a rast. Nájdete...
Čierny kašeľ, divý kašeľ alebo aj pertussis je vysoko infekčné bakteriálne ochorenie, ktoré spôsobuje baktéria Bordetella pertussis. V poslednej dobe je toto ochorenie, napriek dostupnému a účinnému očkovaniu na vzostupe aj u nás. Tak ako...
Pľúca sú orgánom, ktorý patrí do dýchacej sústavy a ich primárnou funkciou je výmena kyslíka zo vzduchu a oxidu uhličitého z krvi. Dostávajú kyslík zo vzduchu krvi a do každej bunky v tele. Keďže kyslík k životu potrebujeme...
Blížiaca sa jar asi v každom z nás evokuje začiatok nového života, nových začiatkov a predsavzatí. Je to čas, kedy aj naše telo potrebuje vzpruhu a novú energiu. Jednou z možností ako to docieliť je zmeniť naše stravovacie návyky a doplniť do nášho jedálnička zdravé..
Je to dvojročná, silne aromatická statná bylina, ktorá bežne dosahuje aj dva metre. V prvom roku vytvára len krátky repovitý podzemok, ktorý sa v druhom roku predlžuje a vyháňa bohaté korienky. Hlavný koreň je až 40 cm dlhý, prstencovitý, hnedosivý, vnútri svetlejší, mliečnatý a má silnú korenistú vôňu.
Je mohutný, opadavý listnatý strom, ktorý dorastá až do výšky 30 metrov. Kôra stromu je hladká, tenká, pozdĺžne vráskavá, sfarbená do sivoružova (u starších stromov je hnedosivá). Listy sú stopkaté, dlhé 5 cm. Na ich spodnej strane listov sa nachádzajú hrdzavé chumáčiky chlpov. Kvety sú pravidelné, obojpohlavné a päťpočetné. Púčiky sú čiernohnedé, vajcovité.
Jeho tvar nie je stály, je obvykle valcovitý a dorastá do rôznych veľkostí. Vzhľadom pripomína hrušku, kyjak alebo fľašu. Na začiatku je mäkký, neskôr zdrevnateje, stvrdne a jeho dužina vyschne. Semená majú šípkovitý tvar pripomínajúci nočných motýľov.
Už v roku 1747 škótsky lekár James Lind testoval citrusové ovocie na britských námorníkoch a objavil liek proti skorbutu. Až v roku 1928 bola v citrónovej šťave identifikovaná aktívna zložka – vitamín C. Ako prvý dokázal kyselinu askorbovú laboratórne izolovať nositeľ Nobelovej ceny dr. Albert Szent-Gyorgyi, ktorý zomrel vo veku 93 rokov.
Červené ríbezle sú plody 1 až 2 m vysokého kríka a kríkového stromčeka. Bobule tvoriace strapce sú 5 až 10 mm veľké, okrúhle, hladké s červeným až tmavočerveným vyfarbením. Červené ríbezle boli udomácnené pôvodne v strednej a východnej Európe a pestujú sa už od 16. stor. Darí sa im vo všetkých oblastiach zeme s miernym podnebím.
Je to trváca bylina vysoká 30 až 60 cm, so šikmým podzemkom, s ružicou prízemných listov a veľkým úborom s pomarančovými jazykovitými kvetmi, plody sú nažky s chocholcom. Vonia slabo, kvitne od júna do augusta. Rastlina uprednostňuje vlhké horské lúky, rúbaniská. Na Slovensku je chránená a veľmi sa tu nenachádza. Na farmaceutický trh prichádza droga z divorastúcich rastlín z Rakúska, Talianska.
Hlávkový šalát sa vyznačuje pevnou uzatvorenou hlávkou s mäkkou jemnou štruktúrou listov, čo mu stále zabezpečuje veľkú obľúbenosť u konzumentov. Hlávky môžu dosahovať hmotnosť až 500 g, v závislosti od typu a odrody. Šalát hlávkový má typy na rýchlenie, poľné jarné, letné a zimné pestovanie. Dnes ani botanici presne nevedia, kde na zemeguli sa zrodil prapôvodca dnešného hlávkového šalátu.
