Vegetariánstvo – výživa, ale aj filozofia

23.05.2018 / Kategória: Zdravie

Posledných pár rokov sa so slovom vegetarián – vegetariánstvo stretávame dosť často. Každý z nás pozná, alebo aspoň vie o niekom, kto si takto hovorí. Pod týmto pojmom si veľa z nás predstaví človeka, ktorý neje mäso a výrobky z mäsa.  Áno, v tomto spočíva základný rozdiel medzi bežným stravovaním a vegetariánom – ide o formu stravovania zameranú na rastlinnú stravu. Vegetariánstvo je ale aj o spôsobe života a životnej filozofii, v ktorej ide o starostlivosť o zvieratá a nepáchanie násilia voči nim.

História

Nemýľte sa, vegetariánstvo je tu s nami už pár storočí. Nájdeme ho v mnohých náboženstvách. Prvé zmienky o tomto spôsobe stravovania pochádzajú zo starovekej Indie a Grécka. Vegetariánstvo tu bolo spájané s náboženstvom a filozofiou nepáchať násilie. Pokračovať môžeme budhizmom, islamom, kresťanstvom, judaizmom,.. v každom náboženstve nájdete zmienku o aspoň čiastočnom vegetariánstve. Veľký návrat k tomuto spôsobu stravovania sa v Európe znova objavil na prelome 19. a 20. storočia a postupne sa dostáva do popredia.

Za zmenou spôsobu stravovania môžu byť rôzne dôvody:

  • náboženské, duchovné – nechuť páchať násilie voči zvieratám. Náboženstvá ako hinduizmus, budhizmus, Cirkev adventistov siedmeho dňa,… vegetariánstvo je súčasťou vierovyznania.
  • etické – vegetariáni berú ohľad na práva zvierat, sú presvedčení o tom, že nemajú najmenšie právo zabiť a zjesť živého tvora.
  • zdravotné – vylúčiť mäso z príjmu potravy môže mať na zdravie človeka priaznivý, preventívny vplyv (hlavne čo sa týka kardiovaskulárnych chorôb, rakoviny, cukrovky).
  • environmentálne – zvýšený dopyt po mäse má za následok zvýšenie chovu zvierat a pestovanie rastlín na ich kŕmenie. To má za následok ničenie prírody pre hospodárske účely (následne dochádza k vymieraniu divo-žijúcich zvierat). Vraj 2 hektáre pôdy dokážu uživiť jedného človeka, ktorý jedáva mäso. Taký istý výmer pôdy dokáže uživiť 14 vegetariánov a dokonca 50 vegánov. Z tohto hľadiska je bezmäsitý spôsob života pre prírodu prijateľnejší.

Stravovanie vegetariánov

Vegetariáni, ako už bolo spomínaná nejedia mäso a mäsové výrobky. Svoju stravu obmedzujú na rastliny a produkty, ktoré poskytujú zvieratá. Syr, mlieko, vajíčka,… zjedia jedlo, pri ktorom nemuselo byť zabité zviera (živý tvor). Vnútornosti, kaviár, ryby a ani želatínu by ste u nich v kuchyni nikdy nenašli. Zelenina, ovocie, orechy, semiačka, obilniny, strukoviny,… výber z potravín je bohatý, otázkou ale zostáva či je aj postačujúci pre zachovanie si zdravého organizmu. Väčšinu toho čo potrebujeme z týchto potravín získame až na bielkoviny, ktoré sú v rastlinách menej kvalitné než v mäse (okrem sóje a tofu). Vhodnou kombináciou rastlinných surovín môžete nahradiť živočíšne bielkoviny. Potrebné ale je, aby ste vedeli, ktorá surovina čo obsahuje a ktorá vám dostatočne pokryje potrebnú dávku vitamínov, bielkovín a minerálov, ktoré by ste inak získali z mäsa.

Vegetariánstvo – áno, či nie?

Pokiaľ netrpíte chorobou, pri ktorej musíte mäso vylúčiť zo stravy dobre si zvážte či sa na tento spôsob stravovania dáte. V prvom rade ide o živiny, ktoré získavate z mäsa. Ak  začne váš organizmus trpieť dlhšie nedostatkom čo i len jednej látky, ktorú bežne získaval z mäsa, môže to zanechať na vašom zdravotnom stave nepriaznivé následky. Nedostatok bielkovín má za následok únavu, zlé hojenie rán, zníženie imunity organizmu,  problémy so zrážanlivosťou krvi, vypadávanie vlasov, zlá regenerácia organizmu, … Ďalším problémom, na ktorý si budete musieť dať pozor je anémia – chudokrvnosť. Pri zlom vegetariánskom stravovaní sa môže znížiť hladina železa a dôjde k narušeniu krvotvorby.

Ďalšími dôležitými látkami, ktorým by ste pri vegetariánstve mali venovať pozornosť sú zinok, vápnik, vitamín B12, D a A a jód.

Vegetariánska strava obsahuje málo sodíka a dusíka, vďaka tomu je u vegetariánov riziko prepuknutia rakoviny, arteriosklerózy, kardiovaskulárnych chorôb a vysokého krvného tlaku nižšie. Táto strava je aj chudobnejšia na tuky, čím predchádzajú obezite a zvýšenému cholesterolu v krvi.

Trávenie rastlinnej a živočíšnej potravy

Ľudský tráviaci systém je viac prispôsobený rastlinnej strave. Vieme ju lepšie stráviť a získať z nej viac životne dôležitých látok. Mäso nás na druhú stranu viac nasýti a náš organizmus je donútený vynaložiť viac energie na jeho trávenie.

Ovocie, zelenina – čas trávenia je 30 minút až 2 hodiny.

Cestoviny, chlieb – čas trávenia cca 4 hodiny

Syry, vajíčka (obsahujú viac bielkovín) – trávime až 5 hodín

Mäso (obsahuje živočíšne bielkoviny a tuky) – čas trávenia 6 až 8 hodín.

Zloženie vegetariánskej stravy musí podliehať istým pravidlám, aby organizmus netrpel nedostatkom dôležitých látok. Vhodné je dopriať si popri „povolenej“ strave morské, alebo sladkovodné riasy, prípadne obohatiť jedálniček o ryby. Týmto obohatením stravy získa organizmus potrebné minerály a stopové prvky.

Vegáni

Vegáni nekonzumujú nič, čo má živočíšny pôvod. V ich jedálničku nenájdete ani vajíčka, mlieko, mliečne výrobky, med… nič čo pochádza zo zvieraťa. V tomto prípade už ide o extrém v stravovaní, kedy je naozaj veľmi dôležité dávať si pozor na zloženie stravy a kontrolovať prísun jednotlivých živín.

Nedostatok živín pri vegánskom spôsobe stravovania sa zvykne dopĺňať výživovými doplnkami.

Ak sa vám článok páčil, kliknite na

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

MENU