Aj v súčasnosti môžu naše životy ohroziť infekčné ochorenia. Medzi rizikové skupiny patria malé deti, tehotné ženy a starí ľudia. Jedným takýmto nebezpečným ochorením je zápal mozgových blán – meningitída (lat. meningitis).
Hlavne u malých detí netreba podceniť príznaky, ktoré sa v počiatočnom štádiu podobajú na obyčajnú chrípku. Pretože meningitída môže mať veľmi rýchly priebeh a hrozí aj otrava krvi (meningoková sepsa). Vtedy je život vo vážnom ohrození a veľká pravdepodobnosť následkov.
Príčina a pôvod ochorenia
Mozog aj miecha sú pokryté obalmi, tvorenými z vrstiev blán (meningy), ktoré plnia ochrannú funkciu. Práve u blán priliehajúcich k mozgu (mäkký obal mozgu) môže dôjsť k zápalu. Nastane to v prípade, že do obalu prenikne vírus alebo baktéria a prejaví sa tam imunitná reakcia. Infekcia sa do mozgu dostáva z inej časti tela, z nosa, úst, ucha cievnymi alebo lymfatickými cestami.
Ak je pôvodcom zápalu vírus, čo je častejší prípad, ochorenie nie je až tak závažné. Ide hlavne o nasledujúce typy vírusov: echovírusy, enterovírusy, adenovírusy a parainfluenzae vírusy.
V prípade bakteriálneho zápalu, ktorý sa síce vyskytuje zriedkavejšie, ide o závažné, život ohrozujúce ochorenie. Tento typ zápalu môžu spôsobiť rôzne druhy baktérií, ako: meningokoky, streptokoky, pneumokoky a hemofily.
Typické príznaky:
- bolesti hrdla, nádcha,
- zvýšená teplota (nemusí byť),
- sťažené dýchanie,
- tráviace problémy, nechutenstvo, hnačka, bolesti brucha, zvracanie,
- ospalosť, celková oslabenosť,
- prudké bolesti hlavy,
- stuhnutá šija,
- bledosť alebo vyrážka na tvári,
- zvýšená citlivosť na dotyk, svetlo,
- kŕče,
- poruchy vedomia.
Lekár na základe prejavov určí podozrenie na meningitídu a diagnózu stanoví z výsledkov krvných odberov alebo odberu mozgovomiechového moku, kde sa zisťuje aj pôvod ochorenia.
Výskyt
Väčšina prípadov zápalu mozgových blán sa vyskytuje v detskom veku. Bakteriálny zápal hrozí hlavne do druhého roka života. Zápal spôsobený vírusmi v neskoršom detskom veku a v adolescencii. V dospelosti je celkovo výskyt meningitídy zriedkavý, no po 50. roku života rizika opäť narastá.
Liečba
V prípade bakteriálneho pôvodu ochorenia je nutné čo najskôr začať s podávaním antibiotík a nastoliť podpornú liečbu. V prípade rýchleho podchytenia ochorenia je prognóza pozitívna. Ak je pôvodca vírusového charakteru, podávanie antibiotík nie je potrebné. Chorý jedinec potrebuje len dostatok oddychu a pobyt na lôžku. V tomto prípade ochorenie nemá závažný priebeh.
Hrozivé následky
Zápal mozgových blán je veľmi vážne ochorenie. Závažnosť ochorenia závisí od pôvodu ako aj od celkovej imunity a zdravotného stavu jedinca.
Vzhľadom na to, že postup infekcie má veľmi rýchly charakter, následky môžu byť aj smrteľné. Najzávažnejšou komplikáciou je otrava krvi – meningoková sepsa. V tom prípade je úmrtnosť veľmi vysoká, až 25%. Taktiež hrozia vážne a dlhodobejšie následky, napr. krvavá gangréna končatín, kedy je nevyhnutná amputácia. Pri akútnom priebehu hrozí aj edém (opuch) mozgu, sluchové alebo zrakové postihnutie. U detí existuje riziko hydrocefalu (hromadenie mozgovomiechového moku v dutinách mozgu), oneskorenia psychomotorického vývinu až mentálnej retardácie. U dospelých dlhodobejšie problémy neurologického charakteru ako bolesti hlavy, únava.
V prípade, že bola všas zahájená liečba, nedošlo k otrave krvi, choroba nemusí zanechať žiadne dlhodobé následky.
Preventívne opatrenia
Proti bakteriálnej aj vírusovej meningitíde je možné očkovanie ako preventívne opatrenie. Na akékoľvek infekčné ochorenie je vždy náchylnejší fyzicky a psychicky oslabený organizmus. Podpora imunity je teda v každom prípade užitočná.