Atlas zeleniny

Navigácia podľa názvu zeleniny: A-F | F-O | P-T | T-Ž

Okrúhlica – liek na vaše trávenie

08.02.2014 / Kategória: Zelenina

Buľvy okrúhlice majú rôzne tvary. Môžu byť guľovité, guľovito sploštené, hruškovité i vretenovitého tvaru ako repa. Farba buliev môže byť biela, žltá alebo sivočierna. Dužina je biela alebo žlto-oranžová. Kultivar Albína má biele guľaté buľvy, ktoré sú odolné proti drevnateniu, a je vhodný pre všetky spôsoby pestovania. Má veľké stopkové a mierne ochlpené listy.

Paprika – ocenia ju nielen gurmáni

08.01.2014 / Kategória: Zelenina

Je to nevysoká a rozvetvená rastlina. Na zadnej časti listov sa krásne vynímajú plody – šešule 1-2 cm veľké. Niektoré druhy majú až 50 šešuliek. Šešule sú spočiatku zelené, neskôr sa zafarbujú do červena, oranžova alebo žltá. Paprika bola dôležitou potravinovou zložkou národov Južnej a Strednej Ameriky už dávno predtým, ako sa stala známou v našich krajinách.

Paradajka – účinná pri infekciách a rakovine

08.12.2013 / Kategória: Zelenina

Rastliny rajčiaka jedlého sú jednoročné, dvojročné a v zriedkavých prípadoch i trvalé rastliny, ktoré najskôr vyrastajú rovno zo zeme, v neskoršom štádiu vývoja však majú sklon k plazivosti. Jednotlivé stonky tejto rastliny môžu dosahovať dĺžku až 4 m. Blízko miesta vyrastania majú stonky priemer 10 až 14 mm, sú zelené, majú jemné ochlpenie a smerom ku koncom majú väčšinou akoby plstenú pokrývku.

Paštrnák a jeho liečivé vlastnosti

08.11.2013 / Kategória: Zelenina

Je to asi 0,3—1,0 m vysoká rastlina. Má zbrázdenú ostro hranatú stopku. Listy sú vajcovité, nepárno perovito zložené. Kvety sú biele alebo červenkasté, niekedy žltkasté až zelenkasté. Kvitne v júli a v auguste. Plody sú holé a úzko krídlaté dvojnažky. Konzumnou časťou paštrnáku je koreň najčastejšie vretenovitého tvaru, podobný petržlenu. Šupku má žltkastú, dužina je biela.

Patizón – letná pochúťka, vďaka ktorej schudnete

08.10.2013 / Kategória: Zelenina

Je to druh tekvice diskovitého tvaru, na okrajoch charakteristicky zvlnený. Od ostatných druhov tekvíc sa odlišuje kríčkovitým vzrastom a tvarom plodov. Patizón bol pravdepodobne vyšľachtený v Severnej Amerike, no pestoval sa i v Mexiku.

Pažítka – naštartujte s ňou vaše trávenie

08.09.2013 / Kategória: Zelenina

Trváca cibuľovitá rastlina vysoká 15-50 cm. Listy sú kopijovité, duté a vyrastajú trsovité z malých cibuliek. Má svetlofialový guľovitý kvet, kvitnúci v máji až auguste. Obľubuje slnečné stanovište alebo polotieň. Pochádza najpravdepodobnejšie z Talianska, ale už v stredoveku bola známa v Ázii i v Amerike.

Petržlen – pozor naňho v tehotenstve

08.08.2013 / Kategória: Zelenina

Petržlen záhradný je dvojročná rastlina dosahujúca v prvom roku 30 cm a v druhom až 1 meter. Má silný, mrkve podobný koreň a šťavnaté stonky zakončené jednoduchými kučeravými listami. Drobné žltozelené kvety sa objavujú v lete druhého roku. Petržlenu sa darí najlepšie v úrodnej, vlhkej a dobre priepustnej pôde. Vyhovuje mu slnečné stanovište, alebo polotieň.

Pór – proti chudokrvnosti a mikroorganizmom

08.07.2013 / Kategória: Zelenina

Narastá do výšky 0,40—0,90 m. Má zelené až zelenomodré listy, belavé až ružové kvety, ktoré vytvárajú okolík a predlženú cibuľu. Pór je liečivá zelenina pochádzajúca z Prednej Ázie. Jej liečivé účinky sa využívali už v staroveku. Gréci a Rimania ju okrem iného považovali za výborný protijed pri otrave alkoholom.

Rebarbora – jedzte stonku a nie listy, povieme vám prečo..

08.06.2013 / Kategória: Zelenina

Rebarboru pestujeme pre dužinaté listové stopky, ktoré dorastajú do 50 až 70 cm dĺžky. Veľké, lopúchom podobné listy, sú mierne zvlnené. Korene siahajú hlboko do pôdy a pod povrchom sa vytvára koreňová hľuza, ktorá u starších rastlín zdrevnatie. Na koreňoch sa vytvárajú veľké púčiky, z ktorých nad zemou vyrastá ružica listov. Dužinaté stopky môžeme zaradiť skôr medzi ovocie ako do zeleniny.

Reďkovka

08.05.2013 / Kategória: Zelenina

Je jednoročná typická jarná zelenina. Konzumuje sa krehká a šťavnatá buľvička, ktorá je najčastejšie guľatá alebo podlhovastá, či dlhá ako mrkva. Najobľúbenejšie sú skoré jarné guľaté reďkovky červenej farby. Táto zelenina rastie po celom miernom pásme. Zmienky o nej pochádzajú aj zo starovekého Egypta. Otroci pracujúci na pyramídach vraj reďkovku dostávali ako odmenu.

Rukola – liečivá bomba na tanieri

08.04.2013 / Kategória: Zelenina

Má charakteristickú štipľavú chuť a rastie v ružici vykrajovaných listov podobných púpavovým listom. Podľa ostrosti a množstva vykrojení sa rozlišuje až 27 druhov tejto šalátovej rastlinky. Rukola pochádza z Európy (z Grécka, Francúzska a Talianska) a západnej Ázie.

Sója – výborný zdroj bielkovín

08.03.2013 / Kategória: Zelenina

Sója patrí medzi dvojročné teplomilné rastliny. Je to krík dorastajúci do výšky 50-90 cm, má trojpočetné chlpaté listy a v období kvitnutia drobné fialové kvietky. Semenami sú bôby okrúhleho alebo oválneho tvaru. Ich farba je zväčša svetlohnedá, no niektoré odrody mávajú bôby zelené, čierne alebo mozaikovo sfarbené.

Šošovica – drobné zrnká, ktoré vám prečistia črevá

08.02.2013 / Kategória: Zelenina

Šošovica jedlá je jednoročná rastlina so vzpriamenou, na báze značne rozvetvenou stonkou, ktorá je mierne poliehavá, 0,20-0,60m vysoká, na priereze štvorhranná, ryhovaná. Má párnoperovité šesťjarmové listy, ktoré sa skladajú z pozdĺžne vajcovitých až čiarkovitých lístkov s kopijovitými prílistkami. Súkvetie- strapec – je vytvorené z dvoch alebo aj štyroch kvetov.

Špargľa – afrodiziakum s liečivými účinkami

08.01.2013 / Kategória: Zelenina

Trváca rastlina dorastajúca do výšky až 150 cm, s rozkonárenými stonkami, úzkymi listovitými útvarmi. Kvitne v lete, plody sú okrúhle červené bobule. Rastie na nížinách, pahorkatinách, stráňach, lúkach, aj úbočiach, húštinách. Podľa niektorých prameňov pochádza špargľa z oblastí okolo Stredozemného mora, podľa iných zo strednej Ázie a južného Ruska. Tak či onak, ľudia si špargľu z mnohých dôvodov obľúbili už pred viac ako piatimi tisícmi rokov.

Špenát – má skutočne toľko železa, koľko sa o ňom hovorí?

08.12.2012 / Kategória: Zelenina

Má pomerne slabú a plytkú koreňovú sústavu a preto je náročný na vlahu. Pri nedostatočnej vlhkosti pôdy špenát rastie pomaly, vytvára málo listov horšej kvality. Sucho ďalej podporuje predčasné vybiehanie do kvetu. Špenát neznáša kyslé pôdy, preto ich musíme upraviť vápnením.

MENU