Atlas zeleniny

Navigácia podľa názvu zeleniny: A-F | F-O | P-T | T-Ž

Tekvica, oranžová lahôdka, ale aj liek na prostatu

Vedeli ste, že najatraktívnejšou a najpestrejšou zeleninou záhrad 19.storočia bola práve tekvica? Vďaka tomu, že sa tekvice ľahko krížia, poznáme dnes cez 800 druhov a odrôd všakovakých chutí, farieb (žltá, oranžová, zelená) i tvarov.

Ačokča – vylieči i zapálené ucho

Tvarom sa podobá na uhorku resp. zelenú papriku, ktorá je na konci výrazne zašpicatená. Dorastá do dĺžky 10cm. Domestikovaná bola v Andách a rozšírila sa časom z Kolumbie do Bolívie. V súčasnosti sa pestuje v mnohých častiach strednej Ameriky a tiež v niektorých častiach trópov východnej pologule.

Artičoka – vďaka cynarínu dá do poriadku pečeň i žlčník

Trváca bylina s mohutným, rozkonáreným koreňom. Byľ je holá, dorastá do výšky 1,0 – 2,0 m. Prízemné listy rastú v ružici, môžu byť 0,8 m dlhé a 0,4 m široké. Byľové listy sú striedavé, široko vajcovité, perovito zárezové, na líci lysé, na rube sivo plstnaté. Úkrojky listov sú vajcovité, bez ostňov. Dolné listy sú krátkostopkaté, horné sediace.

Baklažán – fialová pochúťka bez kalórií

Stonka býva zelenej, zelenofialovej až fialovej farby. Kvitne na fialovo a je samoopelivou rastlinou, z ktorej konzumujeme len plody. Farba, veľkosť a tvar závisia nielen od pestovanej odrody, ale aj klimatických pomerov. Jeho domovom nie je Európa, ale juhovýchodná Ázia, hlavne Barma a India, kde sa pestuje od nepamäti. V Európe, vzhľadom na jeho tropický pôvod a náročnosť na teplo, sa mu darí hlavne na juhu.

Batáta – sladký zemiak s vysokou hladinou betakaroténu

Je to viacročná rastlina, ktorej hľuzy sa podobajú zemiaku, čím si vyslúžila vo svete pomenovanie „sladký zemiak“. Koreňová hľuza je zásobným orgánom, ktorý nemá žiadne „očká“. Je dokonca jedlá. Jej listy majú pestrú paletu farieb – od svetložltej cez zelenú, oranžovú až po tmavú takmer čiernu. Práve preto sú vhodné do kombinácií s letničkami a môžu sa pestovať i ako izbové rastliny.

Bôb – významný zdroj bielkovín

Je jednoročnou rastlinou. Má vzpriamenú, asi 60 cm vysokú byľ s párnoperovitými listami. Jednotlivé listy sú kožovité, oválne a celistvookrajové. Struky pri dozrievaní černejú. Dobre sa mu darí na slnečných, teplých a chránených polohách. Tvar semien býva variabilný od okrúhleho po pretiahnutý. Aj farba má škály od bielej cez zelenú, žltú, hnedú, purpurovú až po čiernu.

Brokolica – dajme jej zelenú, veď zabíja rakovinu

Je druh hlúbovej zeleniny so zhrubnutou stonkou zakončenou zelenými alebo modrastými kvetmi v tvare ružice. Brokolica vznikla z divoko rastúcich druhov v oblasti Stredozemného mora. Jej domovom je pravdepodobne Apeninský polostrov. Pestovala sa vraj už v stredoveku a do súčasnej podoby ju vyšľachtili Taliani. Do Francúzska sa dostala na začiatku 16. storočia v batožine Kataríny Medicejskej pod názvom „taliansky špargľu“.

Cesnak – liek, ktorý nemá konkurenciu, aj keď páchne

V zemi má cibuľu vytvorenú z cibuliek — strúčikov zabalených do belavých šupiek. Z cibule vyrastá oblá stonka. Dosahuje výšku až vyše pol metra. Na konci stonky je okolík špinavobielych kvetov. Okolíky majú okrem kvetov aj pa-cibuľky, ktorými sa rastlina rozmnožuje.

Cibuľa – proti hlienom, infekciám, na imunitu, i dýchacie cesty

Cibuľa kuchynská má 0,3 m vysokú rúrkovitú stonku a jednoduché sivozelené listy. Skrutcový okolík je mnohokvetý a obalený blanitým tulcom. Voľné belavé okvetie má široko kopijovité okvetné lístky. Cibuľa má kužeľovito vretenovitý alebo sféroidný tvar.

Cícer – nenafúkne, ale prelieči

Rastlina cíceru baranieho dorastá do výšky 60-70 cm, po odkvitnutí z kvetov narastú nafúknuté struky s dvomi až tromi semenami pripomínajúcimi baraniu hlavu. Existujú dva druhy cíceru. Kabul má svetlé, väčšie semená a jemnú šupku, a pestuje sa najmä na juhu Európy a v severnej Afrike. Desi má tmavšie, menšie semená a hrubšiu šupku, najčastejšie ho pestujú v Indii a Etiópii.

Cuketa – cukina – málo kalórií, veľa živín

Štíhle tmavozelené plody dorastajúce do hmotnosti dvoch kilogramov tvarom pripomínajú šalátovú uhorku. Majú jemnú požívateľnú šupku. Prvé zmienky o nej pochádzajú z polovice 19. storočia z oblasti Stredomoria a k rozsiahlemu rozšíreniu jej pestovania došlo až o takmer sto rokov neskôr.

Cvikla – silný liek proti rakovine

Cvikla je koreňová zelenina s tmavočervenou buľvou guľovitého alebo valcovitého tvaru. Ide o 2 ročnú rastlinu, ktorej v 2.roku vyrastá bohato rozvetvená kvetná stonka. Jej pôvod je v Stredomorí a v dnešnej dobe sa najviac pestuje vo východnej Európe a USA. Dnes existuje celý rad kultúrnych odrôd, ktoré sa líšia odtieňom aj tvarom.

Čakanka – nie je to len kvet, ale i šalátová zelenina!

Čakanka je 30 až 150 cm vysoká bylina kvitnúce modrým kvetom. Plodom sú nažky vajcovitého tvaru pripomínajúce pekinskej kapusty. Pravdepodobne pochádza z Egypta. V oblasti Stredozemného mora rastie aj teraz divo. V Taliansku a Grécku skoro na jar zbierajú mladé listy divo rastúcej čakanky a používajú ich ako zeleninu bohatú na vitamíny.

Čierny koreň – hadomor španielsky, zabudnutá koreňová zelenina

Je to trvalka, dorastajúca do výšky až jeden meter so žltými kvetmi a elipsovitými listami. Plody sú centimetrové nažky, koreň dorastajúci až do 30 – 40 cm dĺžky. Bylina rastie na trávnatých svahoch a svetlých lesoch v suchých aj vlhkých pôdach až do podhorských nadmorských výšok.

Čínska kapusta si vás získa ľahkou stráviteľnosťou

Netvorí hlávky, má tmavozelené stopkaté listy, u niektorých odrôd sú stopky široké, biele. Listy voľne odstávajú od vegetačného vrcholu. Konzumujú sa predovšetkým dužinaté stopky, čepele listov, ktoré vytvárajú voľnú riedku hlávku a mladé kvetné výhonky. Vzhľadom sa čiastočne podobá mangoldu.