Epilepsia je neurologické ochorenie prejavujúce sa opakovanými záchvatmi sprevádzaných dočasnou poruchou vedomia. Tieto záchvaty vznikajú abnormálnym elektrickým výbojom v mozgu. O tejto chorobe sa v poslednom období dosť často hovorí, ale stále sa o nej veľa nevie. Prezradíme vám o nej viac.
Zrádnik, mrcha choroba, vražobník, padúcnica – epilepsia sa v dejinách nazývala kadejako. Záznamy o tejto chorobe sa objavili už v staroveku. Niektoré národy ju brali ako svätú chorobu, iné zas (a je ich väčšina) pripisovali epilepsiu posadnutiu zlým duchom. V snahe vyhnať ho otvárali postihnutým lebky alebo ich upaľovali. Našťastie lekárska veda postúpila a dnes sa už o epilepsii vie oveľa viac.
Príčiny epilepsie
Korene epilepsie sú v mozgu, spustiť ju dokáže čokoľvek. Epileptický záchvat sa dá vyvolať aj obyčajným, nevinným hraním hier na PC. K výskytu epilepsie môžu celkovo prispieť nasledovné faktory:
- Anomálie mozgu (vývinové alebo vývojové) – najčastejšie ak je postihnutá kôrová oblasť.
- Poruchy mozgu – následky sa zvyknú objaviť už v detskom veku, prípadne hneď po narodení.
- Krvácanie do mozgu – mozgovocievna príhoda.
- Úraz hlavy.
- Zápaly, infekcie, vírusy – bakteriálny zápal mozgových blán, herpetická encefalitída.
- Nádory mozgu.
- Genetické predispozície.
- Wolfov alebo Downov syndróm – mutácie.
- Toxické látky – alkohol, drogy, vysoké dávky liekov.
- Elektrický šok, zmeny teploty, blikajúce svetlá, PC hry.
- Stres, hormonálne zmeny, nedostatok spánku.
Epileptické záchvaty
Epileptický záchvat príde nečakane, bez varovania. Trvá pár sekúnd až pár minút a ako náhle sa objavil tak rýchlo aj zmizne. Pacient sa po záchvate cíti unavený, ospalý, slabý,… samotný záchvat si nemusí pamätať.
Existujú rôzne formy epileptických záchvatov. Závisí to od toho akú časť mozgu elektrický výboj zasiahol. Ak zasiahol len nejakú časť mozgu epileptický záchvat si okolie a ani samotný pacient nemusia všimnúť. Ak výboj zasiahne celý mozog pacient upadne do bezvedomia, padne na zem, …
Parciálne záchvaty – malé záchvaty (petit mal)
Pri malých záchvatoch nedochádza k poruche vedomia. Abnormálny elektrický výboj v tomto prípade vzniká len v ohraničenej časti mozgu (v jednej mozgovej hemisfére). Prejavuje sa rôzne v závislosti od toho, kde v mozgu výboj prebehne.
Jednoduché parciálne záchvaty
Tieto záchvaty môžu byť predzvesťou blížiaceho sa väčšieho záchvatu, ktorý nasleduje hneď po tomto type záchvatu.
- Sčervenanie pokožky
- Mravčenie alebo tŕpnutie
- Zášklbmi – nekoordinované pohyby častí tela
- Krátka strata vnímania okolia – tzv snové stavy, ilúzie
- Narušenie zrakových, sluchových a pachových vnemov (halucinácie, zdanie rôznych pachov a vôní, postihnutý môže počuť rôzne zvuky)
- Strata rovnováhy
Komplexné parciálne záchvaty
Pri tomto type záchvatov dochádza k poruche vedomia.
- Pacient nevedomky môže vykonávať automatické pohyby. Často krát ide o pohyby, ktoré pacient vykonával pred záchvatom, ale môže začať robiť aj niečo iné – napr. búchať do steny, vyzliekať sa..
- Prehĺtanie alebo žuvanie, aj keď postihnutý nič neje.
- Náhly nával strachu, hnevu alebo až zúrivosti.
- Opakovanie nevhodných, prípadne nezrozumiteľných slov.
Pacient si tento typ záchvatu nepamätá.
Generalizované záchvaty – veľké záchvaty (grand mal)
Pri tomto type záchvatom je vždy prítomná porucha vedomia. Elektrický výboj zasiahne celý mozog a aj príznaky postihnú celé telo.
Absencia
Pacient strnulo pozerá do prázdna, nereaguje na oslovenia a výzvy, môže (ale nemusí) automaticky pokračovať v činnosti, ktorú vykonával pred záchvatom. Pokiaľ si pacient nevšimne zmenu konania, záchvat nezaregistruje. Tento záchvat trvá cca 30 sekúnd.
Tonicko – klonický záchvat
Postihnutý náhle stratí vedomie a padne na zem. Vystreté telo, končatiny, zovreté ústa, otvorené oči a nereagujúce zreničky – tonické napätie svalov trvá asi 30 sekúnd. Hneď po ňom nastáva klonický stav, pre ktorý sú typické zášklby tela sprevádzané kŕčovým vytláčaním vzduchu z pľúc. Začne sa vytvárať pena v ústach, pacient si môže pohrýzť jazyk. Tento stav môže trvať 2 minúty. Zášklby postupne miznú, svaly sa uvoľnia (môže prísť k úniku moču a stolice) a pacient naberá vedomie.
Tonický a klonický záchvat sa môžu prejaviť aj osobitne (bez náväznosti jedného záchvatu na druhý), je to zriedkavé.
Myoklonický záchvat
Náhle a rýchle kontrakcie svalov, prípadne svalových skupín.
Diagnostika epilepsie
Epilepsia môže byť stanovená len na základe jasných dôkazov – opakujúce sa záchvaty, ktoré sú vyvolané elektrickým výbojom v mozgu.
Diagnostikovať túto chorobu môže byť časovo náročné. Záchvaty sa môžu objaviť aj z iných dôvodov – psychické problémy, srdcové alebo neurologické ochorenia, preto je pre určenie správnej diagnózy potrebných niekoľko vyšetrení.
- Presný opis záchvatu – ak si ho pacient nepamätá (bol v bezvedomí) záchvat opíše osoba, ktorá bola svedkom záchvatu.
- Neurologické vyšetrenie – rozbor krvi, vyšetrenie reflexov, svalového tonusu, mozgových nervov, koordinácie, citlivosti,…
- EEG – vyšetrenie, ktoré zachytáva elektrickú aktivitu mozgu – toto vyšetrenie trvá 15 minút až 24 hodín.
- Magnetická rezonancia – odhalí aj menšie poškodenia mozgu
Liečba epilepsie
Liečbou sa lekár snaží zaistiť bezzáchvatový stav, alebo aspoň znížiť frekvenciu záchvatov. Podľa druhu záchvatov, veku pacienta a znášanlivosti jednotlivých liekov vyberie lekár najvhodnejšie antiepileptiká. Začína sa malými dávkami, ktoré sa postupne zvyšujú až po dosiahnutie bezzáchvatového stavu alebo po maximálnu možnú terapeutickú dávku (záchvaty sa obmedzia). Lieky je potrebné brať každý deň v rovnaký čas.
Chirurgická liečba
Pri silných a častých záchvatoch sa pacientovi chirurgicky odstráni poškodená časť mozgového tkaniva.
Životospráva
Správna životospráva je rovnako dôležitá ako liečba liekmi. Pacient potrebuje dostatok spánku (mal by chodiť spávať a vstávať v rovnaký čas). Tiež sa odporúča primeraná fyzická aktivita – nepreťažovať sa fyzicky, ani psychicky.
Prvá pomoc pri záchvate
- Nevyťahujte postihnutému počas záchvatu jazyk – aj keď budete mať nutkanie nerobte to. Počas záchvatu si môže pacient ešte viac ublížiť a naviac, mohol by ublížiť aj vám.
- Nepreberajte ho trasením, potľapkávaním,… pacient sa po záchvate preberie sám.
- Nesnažte sa brániť násilne kŕčom postihnutého počas záchvatu.
Po záchvate
- Nebráňte pacientovi vstať ak to sám chce.
- Ak to bol prvý epileptický záchvat volajte RZP.
- Ak je postihnutý zranený, alebo dlhšie dezorientovaný tiež volajte RPZ.
Medzinárodný deň epilepsie
Je ním 26.marec. Uctiť si ho môžete fialovou stužkou.
Autorkou článku je Zuzana Ujházyová. Zuzana vyštudovala analytickú chémiu. Momentálne si dopľňa ďalšie vzdelanie na Jesseniovej lekárskej fakulte v Martine. Na portáli Nazdravie.sk najčastejšie publikuje články o ľudskom tele, chorobách a ich liečbe.