Bylinky do záhrady II.: echinacea, alchemilka, medovka

08.08.2015 / Kategória: Pestovanie byliniek

V druhom článku o bylinkách do záhrady vám predstavujeme toto zaujímavé trio: echinaceu, alchemilku a medovku. Tieto bylinky majú v našich záhradkách stále miesto, okrem svojich liečivých účinkov majú aj okrasný charakter.

Echinacea purpurová

Viete, že sa nazýva aj „rastlinou nového milénia“? Jej pra-domovom bola Severná Amerika, kde ju používali indiáni, ktorí bežne žuvali koreň pri akýchkoľvek bolestiach. Dnes sa už bežne pestuje aj u nás, ako liečivá rastlina, ale aj ozdobná kvetina v záhradách, keďže echinacea má nádherné kvety z ružovými lupienkami a oranžovým stredom. Okrem echinacei purpurovej poznáme aj iné druhy, ako karmínova, žltá, a biela.

Echinacea je trvalka. Vysádzame ju do vlhkej pôdy bohatej na živiny, tá, ale nesmie byť nadmerne vlhká. Má rada slnečné až polotienisté miesto. Na pestovanie je nenáročná, darí sa jej dobre, hnojíme ju, ak chceme docieliť dlhšie a krajšie kvitnutie. Na jednom stanovišti vydrží 3 až 5 rokov. Sadíme ju predpestovanými priesadami, priamou sejbou, i delením trsov na jar a jeseň, keď sa zbierajú korene. Tie treba poriadne preprať v čistej vode, prerezať a vysušiť v tieni pri teplote do 40 stupňov. Pri tej istej teplote sušíme aj kvitnúcu vňať.

Na liečebné účely slúži najmä koreň, niekedy aj celá kvitnúca vňať. Echinacea podporuje činnosť bielych krviniek, ktoré likvidujú choroboplodné zárodky v organizme, a tým posilňujú jeho imunitu. Bylinku môžete užívať aj v preventívne, v chrípkovom období. Je to silná rastlina, preto ju dávkujeme opatrne a nepoužívame dlhodobo. Na vnútorné použitie sa užíva vo forme čaju i tinktúry. Na vonkajšie vo forme extraktu, nálevu alebo masti a to hlavne v dermatológii na zle sa hojace rany, preležaniny, pooperačné rany a jazvy, omrzliny, na psoriázu a ekzémy.

Alchemilka žltozelená

Alchemilka patrí medzi najžiadanejšie ženské bylinky, preto by táto rastlinka rozhodne nemala chýbať ani vo vašej záhradke. Bylina bola v minulosti zasvätená Panne Márii, kresťania verili, že listy alchemilky sa podobajú jej plášťu.

Kvitne od mája až do augusta drobnými žltozelenými kvietkami. V tomto čase sa zbiera celá vňať s listami i kvetmi. Uprednostňuje výživné a mierne vlhké pôdy, rastie aj vo voľnej prírode. Ak ju pestujeme na záhrade, v suchom období ju dobre zalievame. Alchemilku je vhodné množiť semenami alebo rozdelením jej podzemkov na začiatku jari. Je to trvalka. Okrem alchemilky žltozelenej, poznáme aj iné druhy (cca 30 druhov), ako obyčajnú, mäkkú, či pasienkovú, účinky majú podobné.

Alchemilka zmierňuje všetky ženské ťažkosti, ako silné a nepravidelné krvácanie, kŕče, biely výtok, používa sa pri zhoršenej funkcii vaječníkov, zápaloch, hemoroidoch, ale aj v prechode. Pomáha otehotnieť, ale je účinná i na donosenie plodu, keďže svojimi účinkami posilňuje väzivo maternice. Odporúčaná je aj po pôrode, na regeneráciu ženských orgánov a na tvorbu materského mlieka. Pite 3 – 4 šálky po dúškoch. Okrem týchto skvelých vlastností pomáha alchemilka proti chorobám obličiek, na prietrž a atrofované svalstvo. Alchemilka nemá žiadne vedľajšie účinky, preto ju môžete používať aj dlhodobo.

Medovka lekárska

Paracelsus ju nazýval „elixírom života“. Medovka je výborná medonosná rastlinka (melissa – včela), ale pre svoje aromatické, spazmolytické (uvoľňuje kŕče), antibakteriálne a antioxidačné vlastnosti je taktiež cenenou bylinkou. Medovka pôsobí na nervový systém, znižuje úzkosť, stres, búšenie srdca. Čaj pôsobí upokojujúco, môže byť podávaný samostatne, alebo ako súčasť čajovej zmesi.

Medovka má príjemnú citrónovú vôňu. V kuchyni sa používa na dochutenie šalátov, omáčok, rýb, mäsa a hydiny, alebo len na ozdobenie jedál. Zbierame listy a kvitnúcu vňať, častejším zberom dosiahneme lepšie rozkonárenie trsov. Sušíme zviazané v kytičkách.

Pre svoj estetický vzhľad je zelenou ozdobou záhrad. Obľubuje slnečné miesta nanajvýš polotieň, pestovať ju môžete v črepníkoch, alebo priamo v záhrade, vyžaduje si výživnú pôdu, alebo prihnojovanie. V zime môže vymrznúť, odporúča sa zakryť ju čečinou. Najčastejšie sa pestuje z predpestovaných priesad, ale veľmi dobre sa rozmnožuje aj delením starších trsov v októbri, alebo ju sejeme so semien v apríli.

Ak sa vám článok páčil, kliknite na

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

MENU