Bôb – významný zdroj bielkovín

Je jednoročnou rastlinou. Má vzpriamenú, asi 60 cm vysokú byľ s párnoperovitými listami. Jednotlivé listy sú kožovité, oválne a celistvookrajové. Struky pri dozrievaní černejú. Dobre sa mu darí na slnečných, teplých a chránených polohách. Tvar semien býva variabilný od okrúhleho po pretiahnutý. Aj farba má škály od bielej cez zelenú, žltú, hnedú, purpurovú až po čiernu. V niektorých krajinách sa dá kúpiť aj mrazený alebo zaváraný.

Pôvod

Bôb pestovali staroveké národy v oblasti Stredozemného mora už pred 4 000 rokmi. Z tejto oblasti bol rozšírený do Ázie a tiež do Ameriky. V Európe bol dôležitou potravinou až do konca 17. storočia. Aj dnes sa pestuje vo väčšine európskych krajín.

Iné názvy

faba vulgaris var. major (lat), vicia faba (lat), bob (cz), faba bean (en), horse bean (en), field bean (en), broad bean (en), ackerbohne (de)

Nutričné hodnoty

100g bôbov obsahuje: 58.29g sacharidov, 26.12g bielkovín a 25g vlákniny.

Minerály:
Draslík – 1062mg
Fosfor – 421mg
Horčík – 192mg
Mangán – 1.626mg
Sodík – 13mg
Vápnik – 103mg
Zinok – 3.14mg
Železo – 6.7mg
Vitamíny:
Vitamín B1 – 0.555mg
Vitamín B2 – 0.333mg
Vitamín B3 – 2.832mg
Vitamín B6 – 0.366mg
Vitamín B9 – 423mg
Vitamín C – 1.4mg

Ďalšie účinné látky

Bôb má málo aminokyselín, preto ho vhodné kombinovať ho s pšenicou, jačmeňom alebo ryžou. Napríklad ako nátierka na chlebe. Bôb ďalej obsahuje škrob.

Význam pre zdravie

Táto strukovina v sebe ukrýva veľké množstvo pre človeka potrebných bielkovín.

Bielkoviny z vlčieho bôbu ponúkajú zníženie závislosti na živočíšnych produktoch. Vrátane výroby zdravších, no stále chutných klobás. Bôb sa užíva ako prevencia aj počas Parkinsonovej choroby, pomáha pri hypertenzii, v niektorých kultúrach ho považujú za afrodiziakum.

Zaujímavosť

Peter Eisner predviedol „náhražku mlieka„ z bielkovín vlčieho bôbu (lupina mnoholistá, Lupinus polyphyllus) použiteľnú napríklad pri výrobe zmrzliny a syra. Neobsahuje laktózu ani cholesterol, naopak je v nej veľa poly-nenasýtených mastných kyselín a má neutrálnu chuť. Semená vlčieho bôbu sú tiež základom nového rastlinného bielkovinového extraktu, ktorý má podobné vlastnosti ako tuk. Vyvinula ho Daniela Sussmannová z IVV. Špeciálnou výrobnou metódou z nich získava krémovitú vysokoviskóznu bielkovinovú suspenziu. „Mikroskopická štruktúra tohto výrobku pripomína tukové častice v klobásovom mäse, takže ho môžete použiť na nízkotučné klobásy, ktoré chutia rovnako dobre ako originálne,„ povedala Daniela Sussmannová. Skúšala tiež, či pridaním bielkovín z vlčieho bôbu možno zlepšiť chuť existujúcich nízkotučných pečeňoviek – stačil na to 10-percentný podiel.

Recept

Foul medammas

Potrebujeme:
– 250 g bôb (sušený)
– 3 PL tahini (sézamová pasta)
– 2 ks cesnak
– 8 cm pór (či paradajka – zjemnia chuť)
– 3 PL olej olivový (extra virgin)
– 2 PL citrónová šťava
– 2 ČL korenie biele (mleté alebo)
– 1 – 2 ČL chilli (mleté alebo kúsok čerstvého)
– 1 ČL soľ

BôbBôb namočíme na 1-3 dni do vody. Potom vodu z bôbu zlejeme a do hrnca napustíme novú. Mierne ho osolíme a varíme až 1 hodinu, alebo kým úplne nezmäkne. Scedíme ho (vodu odložíme), necháme ochladnúť a ošúpeme. (Ak sa vraj varí pomaly v tlakovom hrnci, šupku má mäkkú a netreba ho lúpať.) Pridáme ostatné suroviny (podľa vlastnej chuti) a mixujeme ponorným mixérom. Niekedy sa pridáva aj mletá rímska rasca. Podľa potreby pridávame vodu z bôbu, tak aby vznikla hrudkovitá (nie jemná) kaša. Servírujeme ho rozotretý dookola na tanieri, v cca 2cm hrúbke, poliaty olivovým olejom, (môžeme prizdobiť citrónom) a konzumujeme s pita chlebom (ak máte diétu je chutný aj s ryžovými či inými „polystyrénovými“ chlebíkmi) a čerstvo nakrájanou, alebo grilovanou letnou zeleninou (uhorky, paradajky, cukiny, baklažány, aj mladá cibuľka).

Ak sa vám článok páčil, kliknite na